Lívia Balážová, dvadsaťpäťročná rodáčka z Levíc, je stelesnením paradoxu. Na prvý pohľad pôsobí krehko a nežne, no keď sa jej telo začne hýbať, divák žasne nad jej divokosťou a živelnosťou. Hoci slovenský folklór miluje a vyrastala v prostredí, kde umenie hralo dôležitú úlohu, jej tanečná cesta ju zaviedla ďaleko za hranice tradičných foriem. Dnes je súčasťou svetoznámej skupiny súčasného tanca Ultima Vez pod vedením Wima Vandekeybusa, kde žije a tvorí v bruselskej štvrti Molenbeek.
Korene v umení a živelnosť od detstva
Umelecké gény sa v Líviinej rodine dedili. Jej mama aj otec aktívne tancovali v ľudovom súbore v Pukanci. Otec sa venoval aj divadlu a bol zručný stolár, zatiaľ čo stará mama obdarovala rodinu svojím spevom. Lívia od detstva vynikala živelnosťou a hyperaktivitou. Spomína si, ako jej mama v televízii ukázala balet a opýtala sa, či by to chcela robiť. Jej odpoveď bola jednoznačná: "To nie. Som skôr divý, živelný typ." Táto prirodzená energia a potreba expresívneho pohybu ju sprevádzali aj v dospievaní. Jej starší brat, o štyri roky starší, zdieľal podobnú neposednosť, no napokon sa vydal cestou vojenskej kariéry.
Od konzervatória k experimentálnemu tancu: Salzburg ako odrazový mostík
Po absolvovaní banskobystrického konzervatória Jána Levoslava Bellu, kde získala základy tanečného vzdelania, sa Lívia rozhodla pre štúdium v zahraničí. Strávila rok na akadémii experimentálneho tanca SEAD v Salzburgu, kde sa stretla s neustálym prúdom nových profesorov a štýlov pohybu. "Bolo super, že po večeroch sme mohli využívať školské sály. Každý pondelok sme sa išli pobiť, kto bude mať sálu, všetci sme boli takí nadšenci," opisuje s nadšením. V osemnástich rokoch bola jednou z najmladších študentiek. V Salzburgu sa zoznámila aj so Soniou Ferienčíkovou, s ktorou sa stali prvými Slovenkami študujúcimi na SEAD.
Ambície v Bruseli a cesta k P.A.R.T.S.
Už v Salzburgu mala Lívia v hľadáčiku prestížnu tanečnú školu P.A.R.T.S. v Bruseli, kam smerovali kroky mnohých úspešných slovenských tanečníkov. Keďže v roku jej maturity škola konkurzy nevypisovala, zo zvedavosti sa prihlásila na konkurz do Salzburgu. "Aspoň sa naučím po anglicky, aby som to o rok skúsila na P.A.R.T.S.," povedala si. Jej plán však nabral nečakaný spád - v Salzburgu ju prijali. Hoci mala maturitu z nemčiny, uvedomovala si, že v medzinárodnom tanečnom svete je kľúčová angličtina, ktorú vtedy zvládala len na základnej úrovni.
P.A.R.T.S. a vplyv slovenského folklóru na súčasný tanec
Na P.A.R.T.S., škole súčasného tanca pod vedením svetoznámej choreografky Anny Teresy de Keersmaekerovej, sa Lívia stretla s profesormi z celého sveta. Slovenskí tanečníci si na tejto škole už vybudovali dobré meno, čo Lívia pripisuje "akejsi virtuozite, hravosti, srdečnosti". Podľa nej pramení aj z nášho bohatého folklóru, kde mnohé pohyby, rytmika a dynamika sa dajú úspešne preniesť do techniky súčasného tanca.
Kubilai Khan Investigation a turné po svete
Počas štúdia v Bruseli sa hyperaktívna Lívia stihla zúčastniť aj konkurzu do francúzskej skupiny Kubilai Khan Investigation pod vedením Franka Michelettiho. Vydala sa s nimi na ročné turné s predstavením "Tiger Tiger burning bright". Hoci neovládala francúzštinu, vďaka medzinárodnému zloženiu súboru sa opäť dorozumievala po anglicky.
Ultima Vez: Cesta k Wimovi Vandekeybusovi a konkurz tisícich
Ultima Vez, medzinárodná skupina založená Belgičanom Wimom Vandekeybusom, sa stala pre Lívii osudovou. Konkurzy do tejto spoločnosti sú náročné, každý rok sa hlásia stovky tanečníkov. Lívia bola "hotová od šťastia", keď ju Wim vybral spomedzi deväťsto až tisíc uchádzačov. Proces výberu zahŕňa nielen prezentáciu životopisov, ale aj prvé kolá, kde sa tanečníci snažia upútať "chôdzou, pohľadom, skokom, behom, vyjadrením". Wim Vandekeybus je známy svojou túžbou po spontánnosti a improvizácii. Počas pohybových a divadelných workshopov dáva tanečníkom rôzne úlohy, napríklad "Teraz si moja mama, reaguj na mňa. Rýchlo."
Vedené dychové cvičenie (ústami) - OKAMŽITÉ zbavenie stresu - technika WIM HOF (Michal Drienik)
"Speak low if you speak love": Láska vyjadrená tancom a hudbou
Predstavenie "Speak low if you speak love" je ukážkou toho, ako Ultima Vez dokáže pretaviť silné emócie do pohybu a zvuku. Osem tanečníkov, vrátane Líviinej, "tancuje odušu, akoby to malo byť poslednýkrát v živote". Originálna živá hudba a hrdelný hlas juhoafrickej speváčky Tutu Puoane dotvárajú atmosféru. Wim Vandekeybus verí, že hudba sprostredkúva neuveriteľnú silu lásky, ktorú je slovami takmer nemožné vyjadriť. Po predstavení mnohí diváci ostávajú bez slov, no neraz zaznie "Bravo!".
Cestovanie a reakcie publika: Každé publikum je iné
S predstavením "Speak low if you speak love" vystúpila Lívia s Ultima Vez na mnohých miestach sveta, od Belgicka a Holandska po Portugalsko, Čile a Južnú Kóreu. Reakcie publika sa líšia. "Například prvý večer v Amsterdame sme síce mali standing ovation, ale nie hneď. A pri druhom predstavení ďalší deň sa na záver všetci diváci okamžite postavili, tlieskali, všetko fungovalo od prvého momentu," opisuje Lívia prekvapenie z rozdielnych prijatí.
"Čo si telo nepamätá" a stretnutie s budúcim manželom
Lívia s Ultima Vez tancuje už od roku 2012. Tri roky cestovala po turné s revivalom staršieho predstavenia Wima Vandekeybusa "What the body does not remember" (Čo si telo nepamätá). V juhokórejskom Soule ho v obrovskom divadle videlo vyše tisíc ľudí. Napriek tomu Lívia preferuje menšie divadlá, ako je Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave, kde je "intenzívnejšia komunikácia s divákmi". Práve počas turné s týmto predstavením sa zoznámila so svojím budúcim manželom, tanečníkom a hercom Zebastiánom Méndezom Marínom.
Dynamické partnerstvo: Lívia a Zebastián
Zebastián pochádza z umeleckej rodiny z kostarického San José. Jeho otec je známy spisovateľ, herec a riaditeľ divadla, matka maliarka a sestra tanečnica. Spolu s Líviou začali tvoriť a založili súbor s netradičným názvom "Colectivo Priekopník Veverička", ktorý vznikol ako manželova pocta slovenčine. Vlani v máji odpremiérovali vlastné postapokalyptické predstavenie "Prach/Polvo" v Kostarike, neskôr ho preniesli aj do Banskej Bystrice. Hoci momentálne netancujú spolu u Wima, ich vzájomné porozumenie v pohybe a nápadoch je silné. "Veľmi radi tancujeme spolu, veľmi si rozumieme v pohybe, on je studňa nápadov, dopĺňame sa, jednoducho nám to funguje," hovorí Lívia. Obaja zdieľajú vášeň pre improvizáciu a dramaturgickú stránku predstavení.
Život v Bruseli a zdravotné výzvy
Lívia momentálne žije v Bruseli, kde má svoje zázemie a platí dane. Ultima Vez sídli v Molenbeeku, štvrti, ktorá sa dostala do povedomia v súvislosti s teroristickými útokmi. Lívia sa však v tejto štvrti necíti nebezpečne, hoci priznáva, že Brusel jej zdravotne nevyhovuje kvôli znečisteniu a zlej vode. Ako silná alergíčka s ekzémami cíti zlepšenie, keď sa presunie do južných alebo severných krajín.
Kostarika: Sopky, zemetrasenia a umenie v uliciach
Napriek zdravotným problémom v Bruseli, Lívia si Kostariku obľúbila. Ohúrila ju najmä jej hlavné mesto San José, ktoré sa odlišuje od zvyšku krajiny. "Mňa upútalo, že tam nie sú žiadne výškové budovy, nič nemá viac ako 2-3 poschodia kvôli zemetraseniam. Mám tam pocit, akoby som bola blízko oblohy. Mesto žije festivalmi, je plné pouličného umenia a grafitov," opisuje.
Slovensko očami Kostaričana a túžba po tradičnej svadbe
Zebastián o Slovensku vedel len minimum, no krajina sa mu zapáčila. Počas turné s Wimovou skupinou navštívil Slovensko prvýkrát, druhýkrát prišiel do Líviinej rodiny. Letná návšteva Vysokých Tatier ho očarila svojou majestátnosťou a nehybnosťou, v kontraste s neustále sa trasúcou zemou v Kostarike. Pripravujú si tradičnú slovenskú ľudovú svadbu, zatiaľ čo kostarickú už absolvovali. Lívia sa teší na to, ako Zebastián uvidí sneh.
Improvizácia ako filozofia: Sloboda v pohybe
Na otázku, ako si pamätá toľko choreografie, Lívia odpovedá, že je to pre ňu prirodzené, učí sa opakovaniami a veľkú časť jej úlohy tvorí improvizácia. "Najviac pravdivé sa mi zdá to, čo práve prežívam," hovorí. V predstavení "Speak low if you speak love" stelesňuje slobodu a voľnosť. Keď sa jej Wim opýtal, či má postavu "fixovanú", odpovedala: "Ako chceš fixovať slobodu a voľnosť? Veď je to v protiklade." Wim s úsmevom súhlasil.
Vedené dychové cvičenie (ústami) - OKAMŽITÉ zbavenie stresu - technika WIM HOF (Michal Drienik)
Molenbeek: Odstránenie predsudkov a hľadanie optimizmu
Napriek negatívnym konotáciám spojeným s bruselskou štvrťou Molenbeek, Lívia sa tam cíti bezpečne. "Ak je štvrť plná teroristov, tak asi máme šťastie, veď hádam si vo svojom hniezde nenechajú vybuchnúť bombu. Doma nebude zle, nie? Lepšie je pozerať sa na to optimisticky." V Bruseli žije už šesť rokov a zvykla si. Aj po teroristických útokoch sa jej nič zlé nestalo, okrem menších krádeží. Atmosféra sa postupne upokojuje a Molenbeek, hoci nie je typickou turistickou destináciou, nie je miestom, kde by sa človek mal báť.
Prekvapenia Bruselu: Od metra po atmosféru po útokoch
Najväčším prekvapením pre Lívii v Bruseli nebola štvrť Molenbeek, ale samotné mesto. V Salzburgu si zvykla rýchlo, no vyznať sa v bruselskom metre jej trvalo dlhšie. Po teroristických útokoch bola atmosféra pochopiteľne napätá, ale napriek šoku sa jej v meste nič vážne nestalo.
Napriek tomu, že sa jej život v Bruseli zdravotne nedarí, jej umelecká dráha ju neustále posúva vpred. Lívia Balážová je dôkazom, že vášeň pre tanec a neúnavné hľadanie vlastného výrazu dokáže prekonať akékoľvek prekážky a priviesť človeka na svetovú scénu. Jej príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí snívajú o naplnení svojich umeleckých ambícií.
Fakt, že reality šou ako "Ruža pre nevestu" alebo "90-dňoví snúbenci" získavajú pozornosť a generujú diskusie, poukazuje na fascináciu verejnosti medziľudskými vzťahmi a ich zobrazením v médiách. Kontroverzné momenty a vyjadrenia súťažiach, ako v prípade Laury, len podčiarkujú tento fenomén. Tieto šou, hoci sa líšia od hlbokého umeleckého vyjadrenia súčasného tanca, odzrkadľujú rôzne aspekty ľudskej interakcie a túžby po spojení, ktoré sú univerzálne. Líviin príbeh, aj keď je v úplne inom umeleckom kontexte, rovnako rezonuje s divákmi, ktorí hľadajú autenticitu, emóciu a silu ľudského ducha.