Nemecká ekonomika, kedysi považovaná za ťahúňa Európy, čelí v súčasnosti komplexným výzvam, ktoré ovplyvňujú nielen domáce podniky, ale aj ich medzinárodné aktivity, vrátane tých na Slovensku. Prieskumy realizované nemeckými obchodnými komorami v Európskej únii, ako aj iniciatívy samotných nemeckých manažérov, vykresľujú obraz krajiny, ktorá sa snaží adaptovať na meniace sa globálne podmienky, geopolitické napätia a vnútorné ekonomické tlaky.
Pesimizmus nemeckých investorov a jeho dôsledky
Podľa prieskumu, ktorý uskutočnili nemecké obchodné komory v EÚ medzi svojimi členmi v septembri a októbri, vykazujú nemecké firmy značný pesimizmus ohľadom budúceho vývoja. Na Slovensku sa do tohto prieskumu zapojilo 31 firiem, zatiaľ čo celkovo v EÚ to bolo viac ako 1200 podnikov. Tento pesimizmus je čiastočne pripisovaný silnej závislosti oboch ekonomík, nemeckej aj slovenskej, od automobilového sektora, ktorého budúcnosť je stále spojená s mnohými otvorenými otázkami.
Prieskum ukazuje, že v Nemecku, na Slovensku, ale aj v priemere EÚ, si každý druhý podnik myslí, že súčasná situácia je ešte dobrá. Avšak desatina firiem v Nemecku a v priemere v EÚ už svoju situáciu označila za zlú. Tento trend sa odrazil aj na investičných plánoch. Na Slovensku až 40 % firiem plánuje v najbližších dvanástich mesiacoch znižovať investičné výdavky, zatiaľ čo v Nemecku menšie investície predpokladá 21 % firiem.
Prepojenie slovenskej a nemeckej ekonomiky
Slovenská ekonomika je úzko prepojená s nemeckou, pričom väčšina slovenského exportu smeruje práve do Nemecka. Zhoršenie vývoja v nemeckom priemysle preto priamo pociťujú aj slovenské firmy prostredníctvom poklesu zákaziek. Táto symbióza, ktorá v minulosti často profitovala Slovensko vďaka presunu výroby z Nemecka, naráža v súčasnosti na nové bariéry. Geografická blízkosť, kvalita pracovnej sily a integrovaný dodávateľský reťazec boli vždy silnými stránkami Slovenska pri prilákaní nemeckých investícií. Avšak súčasná atmosféra v Nemecku naznačuje, že aj napriek potenciálu Slovenska, nemecké firmy čelia vnútorným tlakom, ktoré ich brzdia v expanzii.
Výzvy na slovenskom trhu práce a rastúce náklady
Viac ako tretina nemeckých firiem na Slovensku, ktoré sú členmi nemeckej obchodnej komory, predpokladá, že v najbližších mesiacoch bude prepúšťať. Firmy na Slovensku nadpriemerne vnímajú vysoké pracovné náklady ako veľký problém, pričom viac ako dve tretiny ich označili za prekážku. Hoci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je problémom v celej EÚ, na Slovensku a v Nemecku je tento problém ešte výraznejší. „Pracovný trh zostáva jednou z dôležitých oblastí konania pre posilnenie konkurencieschopnosti Slovenska,“ uvádza sa v prieskume. Tieto faktory spolu s nepredvídateľnosťou hospodárskeho prostredia a neistým dopytom vytvárajú pre nemecké firmy na Slovensku napäté prostredie.
Podľa prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (AHK Slowakei) medzi 85 nemeckými spoločnosťami pôsobiacimi na Slovensku, najväčšie obchodné riziká zahŕňajú zhoršujúce sa hospodárske rámcové podmienky, rastúce náklady na pracovnú silu a neistý dopyt. „Výsledky ukazujú, že nemecké hospodárstvo na Slovensku momentálne funguje so zatiahnutou ručnou brzdou,“ uviedol prezident komory Pavel Lakatos. Mnohé podniky síce pokračujú vo svojich projektoch, ale postupujú opatrnejšie. Takmer polovica opýtaných spoločností označila svoju súčasnú situáciu za uspokojivú, tretina za dobrú, no viac ako pätina za zlú. Pokiaľ ide o výhľad, len 15 % firiem očakáva zlepšenie svojho podnikania, zatiaľ čo 27 % predpokladá zhoršenie.
Globálne vplyvy a cenové očakávania v Nemecku
Situácia v Nemecku nie je o nič menej komplexná. Vojna na Blízkom východe, ktorá viedla k narušeniu dodávok ropy a následnému prudkému nárastu cien energií, sa odrazila v plánoch nemeckých firiem zvyšovať svoje ceny. Príslušný ukazovateľ vzrástol na najvyššiu úroveň od marca 2023, ako oznámil ekonomický inštitút Ifo. „Tlak na ceny v Nemecku opäť citeľne narastá,“ uviedol vedúci prieskumov inštitútu Ifo Klaus Wohlrabe. „Podniky čoraz viac prenášajú rastúce náklady na spotrebiteľov,“ dodal. Cenové očakávania rastú obzvlášť výrazne v priemysle a stavebníctve.
Nemecké firmy plánujú vo veľkom prepúšťať, pričom najhoršia situácia je v priemysle. Znížiť počet pozícií zvažuje približne 36 percent spoločností, kým tvorbu nových plánuje iba 18 percent. V priemyselnom sektore plánuje prepúšťať až 41 percent firiem. Približne štvrtina podnikov očakáva na budúci rok vyššiu produkciu alebo aktivitu, no len malá časť nemeckých spoločností je optimistická v súvislosti so svojimi vyhliadkami. Zlepšenie svojej situácie v roku 2026 očakáva necelých 15 % firiem, zatiaľ čo 59 % oslovených spoločností nepredpokladá nijakú zmenu a 26 % firiem si myslí, že ich situácia sa zhorší. „Firmy zostávajú veľmi opatrné. Nikde nie sú žiadne známky optimizmu,“ povedal riaditeľ oddelenia prieskumov inštitútu Ifo Klaus Wohlrabe.
Iniciatívy na oživenie nemeckej ekonomiky
V reakcii na tieto výzvy sa manažéri 61 najväčších nemeckých spoločností spojili, aby rozhýbali nemecké hospodárstvo, ktoré už tretí rok zápasí s recesiou. Na stretnutí so spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom sa zaviazali, že do roku 2028 investujú až 631 miliárd eur. „Je na nás, aby sme zvládli ekonomické výzvy svojej krajiny. Teraz záleží na tom, aby politika a podnikanie ťahali za jeden povraz,“ vyhlásil šéf spoločnosti Deutsche Bank Christian Sewing. Táto obrovská suma zahŕňa plánované a nové kapitálové investície, ako aj výdavky na výskum a vývoj.
Iniciatíva, nazvaná "Made for Germany", má za cieľ prilákať ďalších podnikateľov a signalizovať dôveru v nemeckú ekonomiku. „Mnohí zahraniční investori sa teraz, samozrejme, pozerajú na Nemecko a vravia si: Ak v Nemecku toľko investujú nemecké spoločnosti, tak si aj my rozmyslíme, či sa do toho nezapojíme,“ uviedol Sewing. Nemecký kancelár a relevantní ministri privítali iniciatívu ako prejav dôvery spoločností a ich záujmu investovať do Nemecka a jeho pracovných miest. Vláda zároveň pracuje na reformách, vrátane zmien v sociálnom systéme, s cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť.
Opatrnosť a znižovanie investícií na Slovensku
Napriek snahám o oživenie nemeckej ekonomiky a potenciálu Slovenska ako investičnej destinácie, nemecké firmy na Slovensku zostávajú opatrné. Až 45 % nemeckých podnikov plánuje v nasledujúcom období znížiť svoje investície, zatiaľ čo len 9 % ich chce zvýšiť. Medzi hlavné riziká podnikania na Slovensku patrí podľa 72 % nemeckých firiem nepredvídateľnosť hospodárskeho prostredia, 64 % uvádza vysoké náklady na pracovnú silu a 56 % neistý dopyt.
Hoci problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily pretrváva, jeho význam v porovnaní s minulými rokmi klesá, čo naznačuje, že firmy sa skôr pripravujú na rast nákladov na pracovnú silu, čo ohrozuje ich pozíciu na trhu. Negatívne dopady na svoje podnikanie pociťuje aj viac ako polovica nemeckých spoločností v dôsledku aktuálnej obchodnej politiky USA. „Medzinárodný vývoj je jasne cítiť aj na Slovensku,“ upozornil Lakatos. Silne exportne orientované nemecké firmy čoraz viac spoliehajú na európsky vnútorný trh a regionálne partnerstvá.
Finančný príspevok nemeckých firiem na Slovensku
Napriek pretrvávajúcim výzvam a opatrnosti nemeckých investorov, ich prítomnosť na Slovensku je finančne významná. Podľa štúdie TAXparency 2024 zaplatili nemecké firmy v roku 2024 na dani z príjmu právnických osôb 638 miliónov eur. Po započítaní sociálnych a zdravotných odvodov ich celkový príspevok dosiahol 1,65 miliardy eur. „Tieto výsledky podčiarkujú stabilné zastúpenie nemeckých investorov na Slovensku,“ uviedla Eva Kusá, partnerka BMB Partners Taxand. V prieskume zároveň firmy väčšinou pozitívne hodnotia prístup daňových kontrolórov z Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, najmä ich odbornosť, hoci efektívnosť kontrolných procesov stále zaostáva za európskym štandardom.
Celkovo sa realita nemeckých firiem na Slovensku javí ako odraz globálnych ekonomických turbulencií a vnútorných výziev v samotnom Nemecku. Hoci sú tieto firmy odolné a ich príspevok k slovenskej ekonomike je značný, ich dôvera v budúci vývoj viditeľne slabne, čo sa prejavuje v znížených investičných plánoch a zvýšenej opatrnosti.