Obec Radošovce, situovaná 15 kilometrov severne od okresného mesta Trnava v údolí potoka Blava, má bohatú a vrstevnatú minulosť, ktorá sa odráža v jej súčasnom demografickom zložení a infraštruktúre. S nadmorskou výškou 165 metrov v strede obce a 190 metrov v najvyššom bode jej chotára, patrí Radošovce k menším sídlam s aktuálnym počtom 406 obyvateľov. Infantruktúra obce je na dobrej úrovni, zahŕňajúca vodovod, zrekonštruovanú elektrickú sieť z roku 1995, telefónne rozvody, káblovú televíziu a kompletnú plynofikáciu dokončenú v roku 2000.
Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky
Najstaršie stopy osídlenia na katastrálnom území Radošoviec siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy kamenných sekier, sekeromlatov a úlomkov keramiky. Počas budovania prístupovej cesty k vodnej nádrži boli objavené stopy sídliska zo staršej doby železnej. V priestoroch samotnej nádrže sa našlo keltské pohrebisko z mladšej doby železnej, datované do posledného storočia pred naším letopočtom.
Prvá známa písomná zmienka o obci Radošovce pochádza z listiny z rokov 1208-1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval zem Veľké Kostoľany svojmu magistrovi Šebešovi. Pri určovaní hraníc chotára so susednými obcami sa spomína villa Radichov, čo je predchodca dnešných Radošoviec. Druhá listina, z roku 1229, ktorá určuje hranice obce Bohunice, uvádza Radošovce pod menom Wradichov. Staršia obec, spomínaná v listinnom materiáli z roku 1392, bola v 15. storočí zničená. Nová obec sa v roku 1437 spomína už ako mestečko s mýtom pod názvom Rassich.
Demografický vývoj a zloženie obyvateľstva
Obyvatelia Radošoviec boli odpradávna Slováci, keďže územie medzi Váhom a Malými Karpatmi bolo husto osídlené už v období Veľkomoravskej ríše. V 16. storočí sa do obcí patriacich pod dobrovodské panstvo začali sťahovať Chorváti, pričom niekoľkí z nich sa usadili aj v Radošovciach. Od polovice 18. storočia tvorili menšiu skupinu obyvateľov aj etnické skupiny Židov a Rómov.
Prvé známe meno z Radošoviec z začiatku 15. storočia je Pavel Mračko. Súpis cirkevného desiatku obilia z roku 1553 uvádza mená ako Sithar, Surový, Veško, Kupec a Pálený slovenského pôvodu, Molnár a Vajda maďarského, Stibald nemeckého a Horváth chorvátskeho. Urbár panstva Dobrej Vody z roku 1569 zaznamenáva 27 mien poddaných, prevažne slovenských (Lavinka, Kupec, Sitár, Veško, Kotyl, Zila, Kulka, Hladnovský, Koza, Hoda a iné). Niektoré mená poukazujú na chorvátsky pôvod (Horváth, Kepozovič, Valachovič), nemecký (Stiblad, Iglubo, snáď Kadvan) a maďarský (Zabo, Karmany, Zvara, Ody).
Urbariálny súpis hradu a panstva Smoleníc z roku 1614 uvádza v Radošovciach 38 mien sedliakov a želiarov, z ktorých už len jedno meno, Krman, naznačuje nemecký pôvod. Ďalších 17 mien končiacich na -ič predpokladá chorvátsky pôvod. V urbári z roku 1657 je drvivá väčšina mien slovenských a niektoré chorvátske. Mená Paur a Grman sú nemeckého pôvodu, Juhás a Turnok pravdepodobne maďarského. Je dôležité poznamenať, že nositelia týchto mien nemuseli byť etnickými Nemcami alebo Maďarmi. Nemecké mená sa dostali na Slovensko počas nemeckej kolonizácie v 13. storočí a maďarské mená prenikli z juhu. Maďarskí pisári často zapisovali slovenské mená po maďarsky, napríklad Mlynár ako Molnár.
Po tureckých vpádoch, keď pôvodní obyvatelia utiekli do hôr a usadili sa na Myjavských kopaniciach, sa do dolnej zeme sťahovali aj Slováci zo severného Slovenska. To viedlo k rozšíreniu mien odvodených od názvov obcí na severe Slovenska, ako Turanský, Varínsky, Sučanský, Ilavský, Lednický, Drietomský a Súlovský, ktoré sa v Radošovciach objavujú v matrike dolnodubovskej fary od 18. storočia.
Presídľovanie a útek poddaných
Presídľovanie a útek poddaných z jedného panstva na druhé bolo vo feudálnom období bežné. Krištof Ungman, vlastník dobrovodského panstva, viackrát použil násilie, aby zabránil poddaným odísť z jeho panstva, za čo dostal pokuty. Po roku 1753 bol zaznamenaný značný pohyb obyvateľstva, avšak už nie v dôsledku útekov. Po tereziánskom urbári z roku 1769, ktorý znížil poplatky zemepánom, a po zrušení poddanstva v roku 1848, najmä po urbárskom patente v roku 1853, kedy sa sedliaci stali vlastníkmi pôdy, stratili dôvod na opúšťanie svojich domovov. Tento pohyb bol ovplyvnený prirodzeným úbytkom obyvateľstva a častými zmenami správcov majerov, nájomcov mlynov, hostincov a obchodov.
Epidémie a ich dopad
V auguste 1831 zasiahla Radošovce epidémia cholery. Najviac postihnuté boli prvé dva augustové týždne, kedy denne zomieralo päť ľudí. V priebehu augusta zomrelo na choleru celkovo 49 osôb, z toho 32 mužov a 17 žien. Okrem nich zomrelo ďalších 11 osôb, prevažne detí, pri ktorých príčina smrti nebola v matrike zaznamenaná ako cholera.
Československo: Celá história po zamatovom rozvode [DOKUMENT]
Počet obyvateľov v historických záznamoch
Najstaršie údaje o počte obyvateľov Radošoviec pochádzajú z kanonickej vizitácie z roku 1782, kedy v obci žilo 346 obyvateľov (340 katolíkov a 6 Židov). Podľa sčítania ľudu z 31. decembra 1869 mala obec 380 obyvateľov. Počet obyvateľov postupne narastal až do roku 1940, kedy dosiahol 545 osôb, čo predstavovalo nárast o 43,4 % za sedemdesiat rokov. Najvyšší počet obyvateľov, do 600 osôb podľa neoverených údajov, bol zaznamenaný na konci vojny v máji 1945.
Po druhej svetovej vojne, od roku 1945, začal počet obyvateľov klesať. Mladí ľudia odchádzali za prácou do blízkej Trnavy, Bratislavy a tiež do Čiech. Pri sčítaní ľudu v marci 1991 bolo v Radošovciach evidovaných len 355 obyvateľov.
Významné osobnosti regiónu
Napriek svojej veľkosti dala obec Radošovce cirkvi viacero kňazov, čím prevýšila mnohé susedné obce, s výnimkou Jasloviec.
Martin Valovič
Martin Valovič bol prvým kňazom pochádzajúcim z Radošoviec. V roku 1675 bol promovaný za bakalára a v roku 1676 získal hodnosť magistra filozofie na Trnavskej univerzite. Po dokončení teológie v Generálnom seminári v roku 1678 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako farár v Sliači, Brodskom a Gbely. Napokon v roku 1704 prišiel do Radošoviec, kde pôsobil až do svojej smrti 10. februára 1715 vo veku 60 rokov. Pavel Zichy ho v roku 1713 opísal ako horlivého a zodpovedného kňaza. Martin Valovič sa narodil v roku 1655, v období, kedy sa v Bohuniciach, pod ktoré Radošovce vtedy patrili, ešte neviedla matrika pokrstených. Jeho štúdium za kňaza bolo pravdepodobne umožnené grófkou Alžbetou Auerspergovou, ktorá podporila jedného študenta v kňazskom kolégiu v Trnave.
Martin Remenár
Martin Remenár sa narodil 20. októbra 1764. Po absolvovaní gymnázia v Trnave bol v roku 1787 prijatý do Gemerského seminára v Bratislave. Počas štúdia teológie (ukončené v roku 1791) pôsobil ako kaplán v Kremnici a neskôr ako farár v Kunešove a v Háji pri Turčianskych Tepliciach, kde v roku 1830 zomrel vo veku 66 rokov. Bol členom Slovenského učeného tovarišstva v rokoch 1793-1796.
Jozef Grman
Jozef Grman sa narodil 4. marca 1795 a pochádzal z významného rodu Krmanovcov, ktorý je v Radošovciach doložený už od roku 1614. Teológiu študoval v seminári sv. Štefana, kde ju ukončil v roku 1819. Pôsobil ako kaplán v Modre, Starej Turej, Leopoldove a Borskom sv. Mikuláši. Od roku 1828 bol správcom fary v Šurankách, kde zomrel v roku 1830 vo veku 35 rokov. V matrike narodených bol zapísaný ako Krman, no na lýceu v Trnave ho písali maďarsky Grmanyi. Študoval spolu so Štefanom Moyzesom, neskorším biskupom a predsedom Matice slovenskej.
Páter Vít Ušák
Páter Vít Ušák, salezián, sa narodil 9. júna 1923 v Radošovciach. Po štúdiách v Šaštíne, Trnave a noviciáte vo Svätom Beňadiku pokračoval v štúdiu teológie. V roku 1950 bol internovaný, no v roku 1951 sa mu podarilo ujsť do Talianska, kde dokončil teológiu a bol vysvätený za kňaza v roku 1953. Po vysviacke pôsobil v Taliansku na viacerých miestach. V roku 1968 prvýkrát navštívil Slovensko, kde mal po 15 rokoch primície. V roku 1973 prišiel do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde študoval slovenčinu a taliančinu a prispieval do slovenských médií. Je autorom zbierok básní pod pseudonymom Ján Vetva a kníh "Slováci v Chorvátsku" a "Dojmy zo Svätej zeme".
Radošovské rodáčky v reholiach
Prvou rádovou sestrou po prvej svetovej vojne bola Anna Remenárová (Tereziných), narodená v roku 1905, ktorá vstúpila do rehole sestier sv. Kríža. Nasledovali ju Vilma Tomovičová a Júlia Tomovičová, ktoré tiež vstúpili do tej istej rehole. Melánia Machovičová (Viridiana) vstúpila do Kongregácie sestier sv. Kríža v roku 1935. Sestry sv. Kríža pôsobili v mnohých nemocniciach a školách, viedli starobince a detské domovy. Rozália Krajčovičová vstúpila do rehole sv. Uršuly v roku 1927, zameranej na výchovu ženskej mládeže. Poslednou spomínanou je Paulína Chovancová, ktorá vstúpila do rehole sv. Vincenta v roku 1937.
Radošovce ako mestečko
Napriek svojej súčasnej veľkosti, Radošovce boli oddávna prirodzeným centrom okolitých obcí a v starých listinách sa spomínajú ako mestečko, na rozdiel od okolitých dedín. V roku 1730-1766 patrilo skalickým jezuitom, potom prešlo pod panstvo Holíč, vlastnené Habsburgovcami. V roku 1715 vlastnilo mestečko vinice a poddanské a želiarske domácnosti. V roku 1828 malo 137 domov a 965 obyvateľov. V roku 1976 bola k Radošovciam pričlenená obec Vieska, ktorá sa v roku 1392 spomína ako Kysfalu a patrila hradu Holíč. Vieska sa zaoberala poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja.
Obec si zachovala poľnohospodársky charakter aj po roku 1918, pričom Jednotné roľnícke družstvo (JRD) bolo založené v roku 1957. Väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Anny.
Štatistické údaje a demografické trendy
Obec Radošovce má celkovú rozlohu 26,5995 km² (2 659,95 ha), z čoho 69% tvorí poľnohospodárska pôda a 31% nepoľnohospodárska pôda. V roku 2020 bol celkový prírastok obyvateľstva záporný (-4 osoby), čo bolo výsledkom prirodzeného úbytku a migračného salda. Počet sobášov prevyšoval počet rozvodov. V posledných rokoch sa sleduje vývoj počtu obyvateľov, pričom štatistické údaje sú dostupné na najnižšej územnej úrovni a prezentované v grafoch, umožňujúc sledovanie vývoja v časovom horizonte posledných 20 rokov. Medzi sledované ukazovatele patria trvale bývajúce obyvateľstvo, veková štruktúra, uchádzači o zamestnanie, ekonomická aktivita obyvateľstva a pomery vekových skupín.
tags: #radosovce #kataster #obyvatelov