Bratislavský hrad, majestátne sa týčiaci nad sútokom Dunaja a Moravy, patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky hlavného mesta Slovenska a celej krajiny. Jeho bohatá história siaha až do roku 907 nášho letopočtu, čo potvrdzuje prvá konkrétna zmienka o dnešnom objekte. Počas stáročí prešiel hrad nespočetnými premenami, prispôsobujúc sa meniacim sa spoločenským a politickým podmienkam, ako aj novým funkciám. Pôvodná obytná veža z 13. storočia sa postupne transformovala do podoby mohutného reprezentačného sídla uhorských kráľov. Avšak, rok 1811 znamenal pre hrad tragický zlom - rozsiahly požiar ho zmenil na chátrajúcu ruinu, v ktorej stave zotrval až do polovice 20. storočia.
Práve v tomto období, v päťdesiatych rokoch minulého storočia, sa začala písať nová kapitola v dejinách Bratislavského hradu. Napriek tomu, že bol hrad v stave takmer rumoviska, jeho kontúry dávali Bratislave jej charakteristický vzhľad a nikto z jej obyvateľov by si nevedel predstaviť panorámu mesta bez jeho siluety. Vzhľadom na svoj kultúrno-historický potenciál sa hrad stal predmetom záujmu a začali sa práce na jeho rozsiahlej rekonštrukcii. Toto obdobie, najmä 50. a 60. roky 20. storočia, je charakteristické prvou vlnou obnovy hradov, ktoré boli zo stavu ruiny rekonštruované do svojho pôvodného slohového výrazu.
Impulz k Záchrane: Alexy a Piffl
Hlavným impulzom k rozsiahlej rekonštrukcii hradu do podoby, v akej ho poznáme aj dnes, sa stal maliar Janko Alexy. Spolu s profesorom dejín architektúry Alfrédom Pifflom sa zaslúžili o záchranu tejto vzácnej pamiatky. Obaja si rekonštrukciu hradu stanovili za prvoradú prioritu a neúnavne bojovali proti neprajníkom, ktorí presadzovali jeho zbúranie a nahradenie novou výstavbou.
Alfréd Piffl, narodený v roku 1907 v Kerhaticiach nad Orlicí, bol architekt s jedinečným prístupom k pamiatkovej starostlivosti. Na architektúru nazeral predovšetkým z pohľadu archeológa, pamiatkára a historika. Po štúdiách na ČVUT v Prahe pôsobil v Štátnom archeologickom ústave a neskôr sa stal profesorom dejín architektúry na novozaloženej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Piffl mal veľmi kladný a ľudský prístup k študentom, ktorých pravidelne zapájal do svojich pamiatkových aktivít. Spoločne s nimi realizoval terénne výskumy na viacerých lokalitách, vrátane Bratislavského podhradia.
Janko Alexy, známy maliar, bol rovnako zanietený pre záchranu hradu. S objektom sa bližšie zoznámil údajne u svojho strýka Ferdinanda v Liptovskom Mikuláši a už počas štúdií na vysokej škole začal zháňať spojencov na záchranu hradu. Jeho úsilie trvalo mnoho rokov.
Prvá Fáza Rekonštrukcie: Výskumy a Plány
Na jar roku 1953 sa začalo s intenzívnym zameriavaním hradných ruín a výskumami hradného areálu. Tieto práce boli kľúčové pre stanovenie metód pamiatkovej obnovy. Pôvodným zámerom bolo uviesť ruinu do tzv. „tereziánskej“ podoby, teda obnoviť ju do stavu z obdobia panovania Márie Terézie. Pri spracovávaní štúdie rekonštrukcie asistovali Alfrédovi Pifflovi okrem kolegov architektov M. Bašu, J. Lichnera a D. Majzlíka aj jeho študenti.
Proces spracovania štúdie bol komplikovaný, no do roku 1955 bola pripravená na prezentáciu Povereníctvu kultúry. Tento projekt však nebol bez kontroverzií. Napriek podpore mnohých sympatizantov sa našli aj neprajníci, dokonca aj na pôde Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva. Kritika sa týkala najmä amatérskeho výskumu a architektonického stvárnenia strechy hradu.
Výzvy a Perzekúcie: Pifflov Osud
Rekonštrukcia Bratislavského hradu bola mimoriadne náročnou záležitosťou. Kolektív pod vedením Alfréda Piffla neustále zápasil s drobnými i väčšími problémami. Jedným z najväčších bol neustály nedostatok pracovnej sily, preto Piffl verboval brigádnikov aj z radov študentov architektúry.
Napriek obrovskému nasadeniu a odhodlaniu čelil Alfréd Piffl vážnym prekážkam. V auguste 1957 bol hrad nedobrovoľne nútený opustiť. Bol obvinený z ohovárania spriatelenej mocnosti a na dva roky uväznený. Dnes je jasné a dokázané, že išlo o vykonštruovaný proces. Toto nespravodlivé obvinenie a následné uväznenie znamenali pre Piffla stratu všetkých akademických titulov a zákaz vstupu na pôdu fakulty, kde pôsobil ako prvý dekan v histórii. Po prepustení z väzenia pracoval na podradných zamestnaniach a k výskumníckej činnosti sa oficiálne dostal až na sklonku života prostredníctvom Archeologického ústavu SAV.
Pokračovanie Obnovy: Martinček a Nové Vízie
Aj napriek odstúpeniu a perzekúcii jedného z najzanietenejších zástancov záchrany hradu, rekonštrukčné práce sa nezastavili. Naopak, pokračovali pod vedením architekta Dušana Martinčeka. Je ťažké odhadnúť, ako dlho by hrad pretrvával v stave ruiny, kým by sa definitívne nezrútil. Jeho rekonštrukcia znamenala záchranu vzácnej pamiatky s väčšinou jej historických hodnôt. Architektom sa podarilo podchytiť získaný potenciál začlenením vhodnej a dôstojnej funkčnej náplne.
V tomto období sa pôvodný rekonštrukčný zámer obnoviť hrad do barokovej podoby čiastočne zmenil. Zachované časti hradu boli rekonštruované, no mnohé chýbajúce konštrukcie sa vystavali ako novotvary v modernom výraze. Tento princíp sa týkal dostavieb v exteriéri aj interiéri. Výnimku tvorila nová strecha, ktorá sa obnovila ako tradičná, sedlová, rešpektujúca tvar z obdobia baroka, napriek požiadavkám niektorých odborníkov, aby bola plochá a rešpektovala charakter ruiny.
Po obnove paláca sa priebežne obnovovali aj iné objekty, ktoré tvorili kontext hradu, ako napríklad objekty kráľovskej gardy, juhozápadný bastión a bašta Luginsland. Za zmienku stojí aj náznaková rekonštrukcia archeologických nálezov z 9. a 11. storočia. Význam nálezov z obdobia Veľkej Moravy bol v tom čase porovnateľný s významom keltsko-rímskych nálezov v súčasnosti. V tom období, podobne ako dnes, prebiehali odborné diskusie o spôsobe prezentácie týchto významných nálezov, pričom sa zvolil princíp vyloženia v pôdoryse, aby nebolo potrebné vystavať krycí objekt nad prezentovanými originálmi, konkurujúci obnovovanej slohovej charakteristike celého hradného areálu.
Návrat k Barokovej Podobe a Nové Výzvy
Nedôsledné obnovovanie hradu do barokovej podoby sa čiastočne zmenilo vystavaním kópie hospodárskeho objektu na západnej terase. Aj tomuto výsledku predchádzala architektonická súťaž, no výsledkom boli rôzne typy novotvarov, ktoré neboli akceptované relevantnými odborníkmi. Rekonštrukciou barokového stavu západnej terasy sa oficiálne potvrdila koncepcia obnovy, nastolená už v 50. rokoch minulého storočia, ktorá však vzhľadom na názorové nezhody vtedajších odborníkov nebola dôsledne zrealizovaná.
Od 80. rokov sa začal spracovávať materiál „Bratislavský hrad NKP, hradný palác, Zámer obnovy pamiatky“, ktorý sa priebežne upresňoval až do roku 2001. Začiatok nového tisícročia znamenal pre obnovu hradu významný posun v miere komplexnosti pripravovaných projektových dokumentácií. Na základe architektonickej štúdie obnovy hradného paláca z roku 1990 bola spracovaná projektová príprava rekonštrukcie paláca podľa Zámeru 2. etapy obnovy s cieľom eliminovať nekoncepčné zásahy do originálnej podstaty hradu, ktoré sa v predošlom storočí od seba značne líšili.
Od roku 2007 sa vedenie Národnej rady rozhodlo začať komplexnú obnovu celého areálu. Proces sa výrazne zdynamizoval, boli uvoľnené oveľa väčšie finančné prostriedky, ktoré sa museli v rekordne krátkom čase efektívne preinvestovať. Táto skutočnosť ovplyvnila výber odborníkov, ktorých referencie vytvárali predpoklad pre zdarný chod akcie.
Archeologické Objav a Kontroverzie
Počas rekonštrukčných prác, najmä v rámci druhej etapy, ktorá bola ukončená v roku 2016, došlo k významným archeologickým objavom. Archeologické vykopávky na nádvorí viedli k objavu vzácnej mozaikovej dlažby rímskeho pôvodu, no v keltskom prostredí. Tieto nálezy sa potvrdili aj počas druhej etapy rekonštrukcie. Opätovne bola vybudovaná Zimná jazdiareň, Baroková záhrada a pod Severnou terasou vznikla podzemná garáž a technologické priestory.
Archeologický prieskum dokázal prítomnosť významného keltsko-rímskeho hradiska, čo zároveň viedlo ku kontroverziám, týkajúcim sa styku nálezov s garážou. Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad protestovala proti výstavbe garáží na hradnom vrchu a žiadala zmenu projektu. Tieto diskusie sa týkali aj spôsobu prezentácie vzácnych keltských pamiatok.
V roku 2015 bolo zvolané odborné grémium aj so zahraničnou účasťou, ktoré konštatovalo, že je potrebné urýchlené zreštaurovanie nálezov. Grémium odporúčalo prezentáciu všetkých nálezov formou krycích stavieb, no zahraniční archeológovia nenamietali proti postupu zasypania jedného z nálezov a jeho priemetu v teréne. Napriek tomu sa objavili požiadavky aktivistov na kultúrno-spoločenské využitie podzemných priestorov plánovaných garáží a na iný spôsob prezentovania archeologických nálezov. Nesúhlasili najmä s nedostatočnou prezentáciou archeologického nálezu medzi zimnou jazdiarňou a severozápadným bastiónom.
Súčasný Stav a Budúcnosť Hradu
Tretia fáza obnovy Bratislavského hradu je dnes v podstate na konci. Hrad aj areál sú v najlepšom stave za posledné dve storočia. Rekonštrukcia budov na Severných hradbách, pri Mikulášskej bráne a verejných priestorov v susedstve, ako aj Východnej terasy, Východnej jazdiarne a Barokovej záhrady, priniesla výrazné zlepšenie.
Autormi rekonštrukcie jednotlivých etáp sú architekti Bouda Masár Architekti, považovaní za expertov na obnovu pamiatok. Hoci Bratislavský hrad s priľahlým okolím vyzerajú teraz vynikajúco, stále je čo zlepšovať. Návštevnosť je decentná, napriek tomu sa nedarí vo výraznejšej miere verejnosti sprostredkovať fascinujúce nálezy či historický význam Bratislavského hradu. Mnohí stále živia presvedčenie, že sa „kvôli garážam zničili pamiatky“, čo nie je pravda. Najvzácnejšie nálezy sa aj naďalej nachádzajú nepoškodené v areáli, pričom viaceré sú chránené v krycích objektoch alebo miestnostiach, umožňujúcich si nálezy prehliadnuť.
Problémom je nedostatočná úroveň informovania, čo je najmä zodpovednosťou Kancelárie NR SR. Bez adekvátnych informácií nie je možné návštevníkov nalákať do všetkých častí areálu. Väčšina ľudí tak navštívi akurát Čestné nádvorie či Východnú terasu, odkiaľ sú krásne výhľady na meniacu sa Bratislavu. Menšiu návštevnosť má aj Baroková záhrada, keďže dostatočnú kvalitu nemá ani orientačný systém.
Na druhej strane, slabá informovanosť je niekedy „výhodou“. Najmä zahraniční návštevníci chodia aj na prehliadky samotného Hradu. Okrem nestálych výstav je však palác z veľkej časti prázdny a chýba mu vybavenie nábytkom. Výsledkom je sklamanie mnohých turistov. V krajinách s vyspelým cestovným ruchom by bola pamiatka kalibru a kvality Bratislavského hradu prezentovaná a využitá nepochybne omnoho lepšie. Priestory by boli vybavené tak, aby sa dal v areáli stráviť celý deň a zároveň by mal dostatočnú návštevnosť na to, aby uživil aj prevádzku hneď niekoľkých reštaurácií či kaviarní.
Perspektívu Hradu ešte môže zlepšiť otvorenie Žigmundovej brány a najmä uvažované bezbariérové spojenie s Vydricou lanovkou či výťahom. Hlavné mesto získalo za nie menej ako 115 miliónov eur precízne zrekonštruovanú dominantu. Od čias Márie Terézie nebol Bratislavský hrad v takom dobrom stave a nemal taký veľký spoločenský význam. Ešte stále však je možné hrad posunúť. Teraz je to už ale v menšej miere o peniazoch a vo väčšej miere o ľuďoch, poverených zabezpečovaním fungovania areálu - vrátane politikov.
tags: #prva #rekonstrukcia #bratislavskeho #hradu