V právnom systéme Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu určenie správneho súdu a daňového orgánu, ktorý je príslušný na riešenie konkrétnych záležitostí. V civilných veciach prvého stupňa je základným pravidlom, že konanie prebieha na všeobecných súdoch, ktorými sú primárne okresné súdy, ak zákon neurčuje inak. V niektorých špecifických prípadoch môže byť príslušný krajský súd. Toto rozdelenie pôsobnosti, známe ako vecná príslušnosť, je základnou procesnou podmienkou, ktorú súdy skúmajú automaticky.
Vecná a miestna príslušnosť súdov v civilných konaniach
Vecná príslušnosť vymedzuje, či v danej veci rozhoduje okresný alebo krajský súd ako súd prvého stupňa. Civilný sporový poriadok (CSP) jasne stanovuje, že na konanie v civilných veciach v prvom stupni sú prioritne príslušné okresné súdy (§ 12 CSP). Avšak, v zákonom presne vymedzených prípadoch prechádza táto právomoc na krajské súdy (§ 31 CSP). Každá právna vec musí byť najprv prejednaná na súde prvého stupňa, ktorý tvorí základ celého súdneho konania.
Okrem vecnej príslušnosti je rovnako dôležité určiť aj miestnu príslušnosť súdu. Táto je upravená v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku a určuje, ktorý konkrétny súd z radov vecne príslušných súdov je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť. Slovenské právne predpisy rozlišujú všeobecnú a osobitnú miestnu príslušnosť. Prioritu má osobitná miestna príslušnosť, ktorá sa uplatňuje prednostne. Ak táto nie je daná, nastupuje všeobecná miestna príslušnosť.
Miestna príslušnosť sa ďalej delí na príslušnosť danú na výber (alternatívnu/fakultatívnu) a výlučnú miestnu príslušnosť. Pri alternatívnej príslušnosti si žalobca môže zvoliť, či žalobu podá na všeobecnom súde žalovaného alebo na inom súde špecifikovanom v CSP. Výlučná miestna príslušnosť naopak taxatívne vymedzuje prípady, kde je miestne príslušný iný súd ako všeobecný súd žalovaného.
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba sídlo (§ 15 ods. 1 CSP). Pre zahraničné právnické osoby je všeobecným súdom ten, v ktorého obvode sa nachádza ich organizačná zložka na území Slovenskej republiky (§ 15 ods. 2 CSP).
Špecifické prípady miestnej príslušnosti pri rozvode manželstva
V konaní o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, za predpokladu, že aspoň jeden z nich má v obvode tohto súdu aj naďalej bydlisko. Ak táto podmienka nie je splnená, miestne príslušným sa stáva všeobecný súd manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal. Podobné pravidlo platí aj pre konanie o určenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva.
Pre konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 112 ods. 1 CSP). V konaní o osvojenie dieťaťa platí rovnaké pravidlo týkajúce sa bydliska maloletého.
V kontexte dedičského konania, ak je potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na takéto schválenie príslušný súd, ktorý koná o samotnom dedičstve (§ 160 CSP).
Ďalším špecifickým prípadom je konanie o umorenie cenného papiera vystaveného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. V takomto prípade je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má daná banka alebo pobočka sídlo. Ak tomu tak nie je, miestne príslušným sa stáva všeobecný súd navrhovateľa.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a potvrdenia o daňovej rezidencii
Významnou oblasťou medzinárodných vzťahov v daňovej oblasti sú Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ). Tieto medzinárodné dohody predstavujú kľúčový nástroj na úpravu medzinárodných daňových vzťahov s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu príjmov a majetku, pričom zároveň predchádzajú situáciám nezdanenia alebo zníženého zdanenia. Zmluvy vymedzujú právo zmluvných štátov na zdanenie určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. Stanovujú, ktorý štát (štát zdroja alebo štát rezidencie) má právo príjem zdaniť a určujú metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.
ZZDZ tiež podporujú administratívnu spoluprácu v oblasti daní, zabezpečujú rovnaké zaobchádzanie s daňovníkmi a posilňujú právnu istotu. Podľa Ústavy Slovenskej republiky majú ZZDZ prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorených viac ako 70 ZZDZ. Štruktúra týchto zmlúv vychádza z medzinárodne dohodnutých modelových zmlúv, predovšetkým z Modelovej daňovej zmluvy OECD a Modelovej zmluvy OSN.
Vydávanie potvrdení o daňovej rezidencii Finančným riaditeľstvom SR
Potvrdenie o daňovej rezidencii je dôležitý dokument, ktorý vydáva Finančné riaditeľstvo SR (FS SR). Existujú dva základné vzory potvrdení: jeden pre štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu (vzor č. FS SR C1v2021), a druhý pre štáty bez uzatvorenej zmluvy (vzor č. FS SR C2v2021). Žiadosť o vydanie potvrdenia sa podáva na štruktúrovanom tlačive, ktoré je k dispozícii na webovom sídle FS SR.
Proces posudzovania daňovej rezidencie správcom dane (FS SR) vychádza primárne z kritérií pre určenie osobnej daňovej príslušnosti uvedených v článku 4 ods. 1 príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak existuje, a v zákone o dani z príjmov (§ 2 písm. d)). Výraz "rezident zmluvného štátu" vo všeobecnosti označuje osobu, ktorá podľa právnych predpisov daného štátu podlieha daňovej povinnosti z dôvodu bydliska, trvalého pobytu, štátnej príslušnosti, sídla, miesta vedenia alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu len z dôvodu príjmu zo zdrojov alebo majetku umiestneného v danom štáte.
V prípade potreby podrobnejšieho posúdenia daňovej rezidencie môže daňovník požiadať o posúdenie v súlade s celým článkom 4 medzinárodnej zmluvy. V žiadosti je možné uviesť špecifické časové obdobia, za ktoré sa potvrdenie vydáva, alebo požiadať o vynechanie časového údaju, pričom v takom prípade správca dane uvedie v potvrdení pomlčku.
Ak sa pri detailnejšom preverovaní alebo daňovej kontrole zistí, že údaje v potvrdení nie sú v súlade so skutočnosťou, správca dane síce nevykonáva zmeny ani neruší potvrdenie, ale informuje o tom kompetentný orgán druhého zmluvného štátu s odporúčaním nepoužiť vydané potvrdenie.
Správca dane nevydáva potvrdenie o daňovej rezidencii pre komanditné spoločnosti ani pre verejné obchodné spoločnosti na štandardných vzoroch. Týmto spoločnostiam vydá oznámenie s informáciou o ich registrácii na území SR a stručným popisom spôsobu ich zdaňovania, pričom zdôrazní, že ako daňovo transparentné spoločnosti nemôžu využívať výhody vyplývajúce z medzinárodných zmlúv priamo.
Daňovník môže požiadať o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii aj pre inštitúcie so sídlom na území SR (napr. banky, vysoké školy), pričom v takom prípade sa použije vzor potvrdenia pre štáty bez medzinárodnej zmluvy (FS SR C2v2021) bez uvedenia druhého zmluvného štátu. Týmto potvrdením sa len konštatuje, že daňovník je daňovým rezidentom SR.
V osobitných prípadoch, ako napríklad pri dedičovi za zomrelého daňovníka, alebo pri potvrdzovaní daňovej rezidencie na tlačivách zahraničných daňových správ, postupuje správca dane podľa špecifických pravidiel. Pri potvrdzovaní na zahraničných tlačivách sa overuje, či daňovník deklaroval príjmy zo zahraničia a zamedzil dvojitému zdaneniu. Správca dane nepotvrdzuje daňovú rezidenciu na tlačivách vydaných komerčnými subjektmi.
Informácie z potvrdení o daňovej rezidencii sú pravidelne využívané na preverenie daňových priznaní a príjmov zo zahraničia v rámci automatickej výmeny informácií.
tags: #prislusny #sud #rezidencia