Výber povolania je jedným z kľúčových rozhodnutí v živote každého jednotlivca, ktoré zásadne ovplyvňuje jeho budúcnosť, životný štýl a celkovú spokojnosť. Pre deti a mladých ľudí predstavuje tento proces obzvlášť náročnú úlohu, nakoľko sa musia zorientovať v širokej škále možností a zároveň si uvedomiť vlastné záujmy, schopnosti a ambície. V tomto kontexte nadobúda mimoriadny význam skúmanie ich povolania, hodnôt, ktoré ich formujú, a nenahraditeľnej roly rodiny v tomto procese. Informácie z viacerých prieskumov nám poskytujú cenný pohľad na to, ako deti vnímajú svoje budúce profesijné smerovanie a aké faktory ich pri tomto výbere najviac ovplyvňujú.
Hodnotový rebríček detí a tínedžerov
Dôležitosť hodnôt sa v živote detí a mladých ľudí mení s pribúdajúcim vekom. Kým 13-roční považujú za najdôležitejšie zdravie, u 17-ročných sa na popredné miesto dostáva sloboda, ktorú uvádza až 98,1 percenta opýtaných. Tento posun v rebríčku hodnôt naznačuje, ako sa s dospievaním menia priority a ako si mladí ľudia začínajú uvedomovať širšie spoločenské a individuálne aspekty života.
Najnovší prieskum Úradu komisára pre deti (ÚKPD) medzi mladými vo veku 16 až 17 rokov vykresľuje obraz, kde aj napriek pretechnizovanej digitálnej dobe základné piliere bezpečia zostávajú nemenné. Najdôležitejšími osobami v živote detí a mladých naďalej zostávajú mama, otec, súrodenci a starí rodičia. To jasne svedčí o tom, že rodinné vzťahy sú pre deti absolútnou prioritou. Až 80 percent detí pripisuje obrovský význam starým rodičom, čo poukazuje na silnú medzigeneračnú väzbu. Zažívanie pocitu bezpečia a dôvery v rodine má priamy vplyv na celkovú spokojnosť so životom a prežívanie pozitívnych emócií u detí.
Aktuálny rebríček hodnôt mladých ľudí ukazuje zaujímavý posun. Rodina a láska dosahujú takmer absolútny konsenzus (97,2 percenta). Otázka viery získava v živote mladých čoraz jasnejšie kontúry, hlási sa k nej 63,2 percenta opýtaných. U 13-ročných bola potreba viery v ich živote pridaná do prieskumu po prvýkrát v minulom roku a výsledky boli prekvapivé. Tento nárast naznačuje, že mladí ľudia v čase neistôt hľadajú aj duchovné ukotvenie a odpovede na hlbšie otázky bytia. S tým súvisí aj fakt, že 80,4 percenta mladých (16- až 17-ročných) považuje Slovensko za svoj domov. Veľká noc, ako príklad rodinného sviatku, spája tieto štatistické čísla do jedného celku. Keď dieťa maľuje kraslicu so starou mamou alebo ide s rodičmi na bohoslužbu, nebuduje si len "zvyk". Poznanie historického dedičstva dáva deťom pocit, že niekam patria.
Detské sny o povolaní: Od tradičných k netradičným
Prieskum UniCredit Bank zameraný na deti vo veku 4 až 10 rokov odhalil, že ich najviac inšpirujú ich rodičia a blízki. Snívajú o tradičných povolaniach ako učitelia, futbalisti, policajti, hasiči a lekári. Avšak detská kreativita nepozná hraníc a objavujú sa aj sny o netradičných profesiách, ako je krotiteľ dinosaurov, návrhár toboganov či youtuber. S pribúdajúcim vekom sa výber povolania stáva realistickejším.
Súťaž "Moja Profesia", do ktorej sa zapojilo takmer 80 základných škôl z celého Slovenska a poslalo kresby od 915 detí vo veku od 6 do 15 rokov, potvrdila atraktivitu tradičných profesií. Najčastejšie sa medzi kresbami objavovali povolania učiteľ, zverolekár, policajt, maliar a lekár. Tieto tradičné profesie boli najviac atraktívne v každom kraji. V prvej desiatke sa však objavila aj pozícia módny návrhár a medzi menej početnými boli profesie ako zumba tanečnica, tlmočníčka pre mimozemšťanov, politik, pirát, lovec koralov, staviteľ ekologických domov, kung fu bojovník či organista alebo pilčík.
Rodičia a ich vplyv na výber povolania
Rola rodičov pri výbere povolania svojich detí je nesmierne dôležitá, no zároveň predstavuje aj potenciálne riziko. Niektorí rodičia sa domnievajú, že majú plné právo vybrať dieťaťu školu, na ktorej bude študovať, a často si prostredníctvom dieťaťa chcú napĺňať vlastné ambície, potešiť svoje ego a formovať imidž rodiny. Výskumy ukazujú, že rodičia vo veku 35 - 45 rokov, ktorí neuspeli vo svojej profesii a necítia sa vo svojom povolaní šťastní, najčastejšie prikazujú svojim deťom, na akú školu by mali ísť študovať. Títo rodičia si vytvorili ideálnu predstavu o niektorých povolaniach, o ktorých si myslia, že ľuďom v nich sa perfektne žije (právo, medicína, bankovníctvo…), a v domnení, že chcú dieťaťu dopriať ten najlepší život, ho manipulujú k výberu práve týchto povolaní. Kvôli tomuto sa však niektoré deti cítia nešťastne.
Je preto veľmi dôležité, aby rodičia priamo nediktovali dieťaťu, ktorým smerom sa má pri výbere povolania uberať a ako má žiť. Oveľa dôležitejšie je venovať dostatočný čas a priestor kvalitnej diskusii o tom, čo dieťa baví, napĺňa, čo ho robí šťastným. Len oblasť, v ktorej sa dieťa cíti pohodlne, ktorá ho baví a v ktorej má určitý talent, je tá správna oblasť, v ktorej sa bude cítiť šťastne a pohodlne aj v dospelom živote. S deťmi je potrebné sa cielene rozprávať o tom, čo ich baví, v čom sú dobré a do čoho by mohli svoju energiu investovať.
Prieskum v rámci Národného projektu KomposyT, realizovaný Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie u žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, potvrdil, že rodina má na dieťa pri voľbe povolania najväčší vplyv. Až 63 percent deviatakov v dotazníkoch potvrdilo, že najviac ich pri výbere strednej školy ovplyvňujú rodičia.
Viac než polovica rodičov (53 %) by svojim deťom pri vstupe do dospelosti rada venovala sumu do 50-tisíc eur. Takmer tretina (31 %) plánuje odovzdať do 4 000 eur. Tieto finančné prostriedky sú často určené na podporu pri štúdiu na Slovensku, uhradenie autoškoly, pomoc s vlastným bývaním, poskytnutie finančnej sumy na začiatok samostatného života, zaplatenie svadby, zabezpečenie štúdia v zahraničí alebo poskytnutie základu pre vlastné investovanie.
Vplyv vzdelania rodičov a pandémia na rozhodovanie o návrate do škôl
Prieskum "Ako sa máte, Slovensko?" ukázal zaujímavú súvislosť medzi vzdelaním rodičov a ich rozhodovaním o návrate detí do škôl po uvoľnení opatrení. O možnosti poslať deti do školy uvažuje 68 percent rodičov. Avšak do školy určite pošle svoje dieťa 61 percent respondentov s vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo len 37 percent respondentov so základným alebo stredným vzdelaním bez maturity.
Okrem dosiahnutého vzdelania bola pri rozhodovaní o poslaní detí do školy dôležitá aj subjektívna miera ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Rodičia, ktorí deklarovali, že svoje deti do školy pošlú, vykazovali nižší pocit ohrozenia epidémiou než rodičia, ktorí svoje deti do školy poslať neplánujú. Tieto zistenia odzrkadľujú komplexnosť rozhodovacieho procesu rodičov, ktorý je ovplyvnený nielen osobnými postojmi, ale aj sociálnymi a environmentálnymi faktormi.
Výzvy trhu práce a celoživotné vzdelávanie
Trh práce sa v súčasnosti výrazne líši od toho, v minulosti. Kým naši rodičia vykonávali väčšinou jedno povolanie celý život a robili to, čo vyštudovali, dnes to už neplatí. Mnoho ľudí dnes nerobí to, čo vyštudovalo, mení svoje povolanie niekoľkokrát za život alebo vykonáva aj niekoľko typov povolaní súbežne. Často sa stáva, že mnohé veci sa ľudia naučia priamo v praxi a poznatky zo školy využijú len minimálne. V priebehu 5-7 rokov sa spôsob vykonávania takmer každého povolania určitým spôsobom mení.
Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejšie zo všetkého je uvedomiť si, že do budúcnosti je potrebné stotožniť sa so skutočnosťou, že človek sa bude musieť vzdelávať celý život. To je tá najdôležitejšia kompetencia do budúcnosti, v rámci ktorej by si každý človek mal rozvíjať kritické myslenie, prácu s informáciami a tímovú spoluprácu. Už deti v škole si musia začať uvedomovať, že nestačí napríklad zmaturovať, ale že celoživotný proces vzdelávania je potrebné prijať ako nemenný fakt.
Najväčším problémom pri výbere povolania je vedieť odhadnúť, o aké povolania bude záujem o 15-20 rokov. To dnes s presnosťou nikto nevie povedať. V súčasnosti chýbajú na trhu práce vodiči, kuchári, konštruktéri, informatici, technickí inžinieri, ale ako sa bude situácia vyvíjať o pár rokov, to dnes nikto netuší.
Ako si vybrať správnu kariérnu dráhu v 7 jednoduchých krokoch
Výchovný poradca ako kľúčový sprievodca
Výchovný poradca je druhou najvplyvnejšou osobou po rodičoch, ktorá žiaka ovplyvnila pri voľbe povolania, čo potvrdilo 44 % žiakov. Žiaci hodnotili informácie a rady od výchovného poradcu prevažne pozitívne. Až 70 % žiakov zo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) sa už s výchovným poradcom o voľbe povolania rozprávalo a 61 % žiakov by uvítalo individuálne poradenstvo od výchovného poradcu. Výchovní poradcovia využívajú pri žiakoch ZŠ so ŠVVP rôzne formy poradenstva pri profesionálnom rozhodovaní sa.
Viac ako polovica žiakov so ŠVVP z 9. ročníka bola prijatá na strednú odbornú školu s maturitou, približne tretina žiakov pokračovala na strednej odbornej škole bez maturity. Dotazník vyplnilo spolu 3 832 žiakov 7., 8. a 9. ročníka základných škôl. Nové digitalizované a printové metodické materiály či poradenské metodiky získané z národného projektu VÚDPaP, umožnili výchovným poradcom skvalitniť prácu.
Výchovný poradca disponuje všetkými dostupnými informáciami o možnostiach štúdia i uplatnenia sa žiaka po ukončení stredoškolského vzdelávania v praxi. Môže dieťa otestovať a pomôcť sa mu zorientovať. Sprístupní mu informácie o jednotlivých stredných školách a odboroch, ktoré sa na nich dajú študovať. Dieťa sa môže zúčastniť na dňoch otvorených dverí, ktoré stredné školy a učilištia organizujú, čím získa skúsenosť priamo zo školy, na ktorú sa chce prihlásiť. Rodičia majú možnosť i právo stretnúť sa s výchovným poradcom v škole a požiadať ho o pomoc, informácie i radu.
Finančné aspekty výberu povolania a rodičovská podpora
Finančná situácia rodičov môže tiež ovplyvniť možnosti vzdelávania a výber povolania. Päť percent rodičov si musí požičať na školské potreby, najčastejšie do výšky 200 eur. Medziročne sa ceny školských pomôcok zvýšili o desať percent. Oproti minuloročnému prieskumu sa podiel rodičov, ktorí si potrebujú požičať na školskú výbavu a záujmové aktivity detí, nezmenil, čo je pozitívne zistenie. Často ide navyše o študentov, ktorí ešte nemajú stále zamestnanie a potrebujú pôžičku pre seba. Spravidla ide o pôžičku v rámci príbuzných vo výške do 200 eur.
Najčastejšie si na školské potreby požičiavajú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov, a to viac ako 10 % z nich. Výška pôžičky sa pohybuje v rozmedzí od 120 až 200 eur. Sumu nad 200 eur si požičiava viac ako osem percent rodičov vo veku 25 až 34 rokov. Vyššie sumy si požičiavajú častejšie muži ako ženy. Na školské potreby si muselo požičať viac ako sedem percent obyvateľov Banskobystrického kraja, ďalej obyvatelia Žilinského, Nitrianskeho a Prešovského kraja.
Cesta k spokojnosti: Realistické predstavy a celoživotný rast
Niektoré deti majú skutočne veľký problém vybrať si povolanie, ale Tomáš Ervín Dombrovský odkazuje rodičom, že pri zlom výbere školy život predsa nekončí a napokon každá skúsenosť je dobrá. Vždy môže dieťa školu zmeniť, dôležité je, aby našlo to svoje, čo ho bude naozaj baviť.
V súvislosti s výberom povolania sa ukazuje, že deti a mladí ľudia sú ovplyvňovaní komplexnou sieťou faktorov, od rodinných hodnôt a vzťahov, cez osobné záujmy a schopnosti, až po spoločenské očakávania a meniaci sa trh práce. Kľúčové je preto vytvoriť prostredie, kde sa deti cítia bezpečne, kde sú podporované v objavovaní svojich talentov a kde majú dostatok informácií a usmernení na to, aby mohli urobiť informované rozhodnutie o svojej budúcnosti. Celoživotné vzdelávanie a adaptabilita sa stávajú nevyhnutnými kompetenciami pre úspešný a naplnený život v neustále sa meniacom svete.
Kariéru vedca by svojim deťom vybralo len 17 percent z vyše 1000 respondentov, ktorí sa zúčastnili na prieskume zameranom na výber povolania i dôležitosť vedy v spoločnosti. Napriek tomu respondenti súhlasili s dôležitosťou vedy pre spoločnosť a nevyhnutným zlepšením podmienok pre vedecký výskum. Až 89 percent opýtaných súhlasí s tým, že vedecká práca je pre rozvoj a prosperitu spoločnosti nesmierne dôležitá, 86 percent vníma za nevyhnutné zlepšiť podmienky pre vedu. V prieskume rodičia uprednostnili povolanie vedca ako možnú budúcnosť dieťaťa pred televíznym moderátorom, poslancom i youtuberom. Príťažlivejšou víziou pre rodičov je však povolanie lekára, ktoré by svojmu dieťaťu vybrala takmer polovica respondentov (47 percent). Opýtaní by tiež mali radi zo svojich detí IT špecialistu (45 percent), právnika (35 percent) alebo architekta (20 percent).