Prenájom internetového pripojenia: Ako zarábať pasívne a na čo si dať pozor

V dnešnej dobe, keď hľadáme spôsoby, ako si privyrobiť bez veľkého úsilia, sa na internete objavujú čoraz populárnejšie aplikácie ako Honeygain, PacketStream či IPRoyal. Tieto služby ľuďom sľubujú, že môžu zarábať peniaze jednoduchým zdieľaním svojho internetového pripojenia. Na Slovensku, kde je rýchly a dostupný internet bežnou záležitosťou, si tieto platformy získavajú čoraz väčšiu pozornosť. Ako však fungujú? Je zdieľanie internetu legálne? A aké riziká to so sebou prináša? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rôzne aspekty, od problematiky verejných a neverejných IP adries, cez daňové hľadiská prenájmu až po základnú definíciu WiFi. Cieľom je poskytnúť ucelený a zrozumiteľný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Čo sú platformy na zdieľanie internetu?

Platformy ako Honeygain, PacketStream a IPRoyal ti umožňujú zarábať peniaze tým, že zdieľaš svoje internetové pripojenie. Po nainštalovaní ich aplikácie na tvoj počítač, smartfón alebo tablet sa tvoje pripojenie stane súčasťou siete, ktorú tieto služby ponúkajú svojim klientom. Títo klienti, často firmy, využívajú tvoje pripojenie na rôzne účely.

Verejné a neverejné IP adresy: Základ pochopenia siete

V dnešnom digitálnom svete je pochopenie fungovania internetu kľúčové. Internet je tvorený chrbticou prepojených smerovačov, ktoré odkazujú do vlastných podsietí a slúžia ako brány pre podsiete do globálnej siete. Keď komunikujeme online, v skutočnosti používame IP adresu routra nášho poskytovateľa, čím sa stávame súčasťou jeho vnútornej hierarchie.

S týmto konceptom sa môžeme stretnúť aj v menšom meradle, napríklad v školách. Server má adresu poskytovateľa a je pripojený na internet. Avšak, ako je možné, že v učebni sú pripojené ďalšie počítače? Je to preto, že tieto počítače používajú server ako bránu na internet. V tomto kontexte rozlišujeme medzi verejnými a neverejnými IP adresami.

Neverejná adresa je adresa počítača, ktorá nefiguruje priamo pri prístupe na internet. Počítač s neverejnou adresou požiada server, ktorý má prístup na internet, aby sa pozrel na konkrétnu stránku. Server si zapíše požiadavku tohto počítača (vrátane jeho vnútornej adresy) a sám sa na túto stránku pozrie. Následne server pošle obsah stránky späť počítaču, ktorý o ňu požiadal, v rámci vnútornej siete.

Je dôležité si uvedomiť, že aj školský server nemusí mať priamy prístup na internet. Na internet má prístup router poskytovateľa, a teda aj server sa opýta routra, ktorý to už môže urobiť. Server v tomto prípade tvorí "bližší" skok na stránku od počítača v škole až ku cieľu. Preto, ak si chceme doma vytvoriť vlastnú serverovú službu a nemáme verejnú IP adresu, naša adresa nebude viditeľná pre svet. Navyše, pravdepodobne bude dynamická, čo znamená, že každou stratou spojenia a opätovným pripojením získame novú adresu.

Ako zistiť lokálnu IP adresu počítača?

V operačnom systéme Microsoft Windows môžeme lokálnu IP adresu zistiť pomocou príkazového riadku. Po zadaní príkazu ipconfig získame informácie o sieťových pripojeniach každého adaptéra v počítači. Vo výpise nájdeme informácie o IP adrese, maske podsiete a predvolenej bráne.

Obmedzenia a obchádzanie: Tunelovanie a NAT

Niekedy môžeme obmedzenia neverejných adries obísť pomocou tunelov. Predstavme si obmedzenosť adresného priestoru na internete. Aby sa odstránil tento efekt, vytvárajú sa samostatné siete (LAN, MAN…), ktoré sa medzi sebou prepájajú a tvoria internet. Tieto siete obvykle pristupujú von cez jedno špeciálne zariadenie, tzv. bránu (gateway). Cez toto zariadenie prechádza celá komunikácia so svetom.

Vnútorné mechanizmy brán obsahujú funkcie, ktoré mapujú celú vnútornú sieť a vytvárajú si jej virtuálny odtlačok (napríklad protokol NAT na smerovačoch). Ak chceme z počítača vo vnútri siete ísť na nejakú stránku, pošleme požiadavku na bránu. Tá si zapamätá, kto si čo pýtal a "za nás" vykoná požadovanú operáciu. Keď sa jej vrátia jednotlivé informácie z internetu, tak ich redistribuuje podľa záznamu, ktorý si urobila na začiatku.

Toto riešenie je ideálne pre centralizáciu ochrany a uchovávanie záznamov o tom, čo sa na internete robilo. Ak sa zabezpečí jediný počítač (brána), nemusí sa rovnako silná ochrana budovať na každom počítači v sieti.

Anonymita na internete: Mýty a realita

Internet sa javí ako silne anonymné médium, ale to nie je úplne tak. Každý webmaster dokáže sledovať, kedy sa prihlásime na jeho stránku. Ak urobíme niečo nekalé, porovnajú sa prístupy zo záznamov poškodeného so záznamami poskytovateľa internetu. Ten potom dokáže zistiť IP adresu v rámci vnútorného adresovania a tak aj meno a adresu človeka, ktorý spôsobil nejakú škodu.

Ak chcú útočníci skryť svoju identitu, využívajú väčšie množstvo takýchto redirektorov, ktoré vytvárajú reťazec, neraz sa medzi sebou cyklia a tak vytvárajú spleť prístupov, ktorá je takmer nemožná rozlúštiť.

Redirektory a tunelovanie: Prekonávanie sieťových bariér

Najčastejšie sa môžeme stretnúť s počítačmi na internátoch, ktoré sú za dobre ochránenými bránami a firewallmi. Bežné sa stáva, že je blokovaný port pre SMTP na odosielanie pošty. V takom prípade si musíme nejako pomôcť, aby sme komunikáciu rozbehali. Potrebujeme mať vonkajší server pod kontrolou, aby sme ho vedeli nakonfigurovať.

Firewall na LAN nebude blokovať všetky služby. Musíme si teda vybrať nejakú vhodnú službu, cez ktorú prepašujeme komunikáciu so službou zakázanou. Na servery, kde beží SMTP služba presmerujeme jej obsah na nejaký z vyšších portov spojením so službou, ktorú firewall podporuje. Takto budeme komunikovať na legálnej službe a obsah bude "nelegálny".

Ak však chceme pristupovať ku službe z internetu (vonkajšie IP adresovanie), musíme použiť spomínaný redirektor, ktorý bude v podstate "pašovať" údaje cez legálnu službu a bude ovládať službu "ilegálnu" podobne ako pri už spomínanom tunelovaní na LAN.

Daňové hľadiská prenájmu internetového pripojenia

Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.

Štruktúra ZDP a predmet dane

ZDP sa člení na niekoľko častí:

• Prvá časť: Predmet úpravy (§ 1 ZDP), ktorým je daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.
• Tretia časť: "Daň právnickej osoby" upravuje daňové vzťahy právnických osôb. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti.
• Štvrtá časť: "Spoločné ustanovenia" obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz.
• Piata časť: "Vyberanie a platenie dane" ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca. Táto časť ZDP má tri oddiely. Prvý oddiel je určený pre fyzické osoby, druhý oddiel pre právnické osoby a tretí oddiel, ktorý je spoločný, upravuje vyberanie dane zrážkou, povinnosti v súvislosti so zabezpečením dane, podávanie prehľadov a hlásení, zaokrúhľovanie a použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely.
• Šiesta časť: "Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia" obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom. Ďalej táto časť rieši vplyv zákona na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom, ako aj vplyv noviel zákona na ustanovenia platné do účinnosti týchto noviel a postup daňovníkov v tzv. prechodnom období.

V zmysle § 1 ZDP sa zákonom upravuje iba daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb [nie iné dane ani iné vzťahy (obchodné, občianske, účtovné a pod.)]. Pre daň z príjmov fyzických osôb a pre daň z príjmov právnických osôb zákon zaviedol legislatívnu skratku „daň“. To znamená, že ak je v ďalšom texte zákona uvedené slovo „daň“, myslí sa tým daň z príjmov fyzických osôb alebo daň z príjmov právnických osôb. Zákon upravuje aj tzv. procesné záležitosti daní, t. j. spôsob ich platenia a vyberania. Tejto problematike sa venujú ustanovenia piatej časti ZDP, pričom majú prednosť pred ustanoveniami daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní).

Medzinárodné zmluvy a daňovník

V ustanovení § 1 ods. 3 ZDP sa výslovne deklaruje prednosť úpravy zdanenia, ktorá je obsiahnutá v medzinárodných zmluvách. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak má mať medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia v Zbierke zákonov o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti. Zároveň sa uverejní aj úplné znenie takej medzinárodnej zmluvy. V úplnom znení sa uverejní tiež medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. To okrem iného znamená, že ak je v ZDP určená daňovníkovi nejaká povinnosť, táto povinnosť sa vzťahuje na každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje zdaniteľný príjem. ZDP však stanovuje vždy určité podmienky, za ktorých daňovníkovi vzniká daňová povinnosť.

V § 2 ods. 1 ZDP je vymedzený predmet dane, a to ako príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Toto ustanovenie však nie je možné chápať izolovanie, pretože predmet dane fyzických osôb ďalej upravuje ustanovenie § 3 ZDP a predmet dane právnických osôb vymedzuje ustanovenie § 12 ZDP.

Príjem, daňová povinnosť a zdaniteľný príjem

V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou. Peňažné a nepeňažné príjmy sú na daňové účely rovnocenné. V tomto ustanovení je ďalej upravený postup, ako sa na daňové účely oceňujú nepeňažné príjmy daňovníka. Za príjem (nepeňažné plnenie) sa považuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14 ZDP, aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko-odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený.

Ustanovenie definuje daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o fyzické osoby alebo o právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ustanovenie upresňuje, ktoré príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. V tomto ustanovení sa špecifikuje predmet dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP.

Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.

Daňové výdavky, základ dane a daňová strata

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. V § 19 ods. 1 ZDP sú stanovené tri základné podmienky, aby výdavok (náklad) mohol byť uznaný za daňový výdavok:

• Podmienka vecnosti: Výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.
• Podmienka preukázateľnosti: Daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol.
• Podmienka zaúčtovania: Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.

Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20 ZDP. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky (náklady), ktorých rozsah alebo podmienky, za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok, limituje osobitný predpis.

Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.

Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. To znamená, že daňová strata sa zisťuje rovnakým spôsobom ako základ dane. Ak daňovník dosiahne daňovú stratu, daň za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí.

Zdaňovacie obdobie a obchodný majetok

Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. ZDP však oproti Obchodnému zákonníku požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Závislé osoby a finančný prenájom

Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane.

Ustanovenie § 2 písm. n) ZDP všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade (napr. dieťa, rodič), súrodenec a manžel.

Písmeno o) dopĺňa ustanovenie písmena n), pretože upravuje, čo sa na daňové účely považuje za ekonomické a personálne prepojenie. Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, ak jedna osoba má priamy alebo nepriamy podiel na majetku alebo kontrole inej osoby (min. 25 %). Ustanovenie ďalej uvádza, ako sa vypočíta tento nepriamy podiel (vrátane nepriameho odvodeného podielu).

Za závislú osobu sa na daňové účely považuje aj „inak prepojená osoba“. Ustanovenie definuje, že iným prepojením je akýkoľvek vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Nie je podstatné, kto je subjektom týchto vzťahov a ani to, o aký druh obchodného vzťahu ide. V ustanoveniach § 2 písm. n) až p) je zadefinované, ktoré osoby sa považujú za závislé osoby. Ustanovenie písmena r) ďalej dopĺňa, kedy ide o zahraničnú závislú osobu. To znamená, že ustanovenie písmena r) nemožno vykladať izolovane, ale len v spojitosti s ustanovením písmenom n), resp. písmenami n) až p).

Praktické problémy a riešenia v domácej sieti

V bežných domácich sieťach sa môžu vyskytnúť rôzne problémy s pripojením a komunikáciou medzi zariadeniami. Pozrime sa na konkrétne príklady a ich možnú diagnostiku.

Príklad problému: Používateľ má router ZyXel P-660HW-T3 v2, pripojený počítač cez LAN a notebook cez Wi-Fi. Keď sú pripojení obaja, internet ide len na notebooku, zatiaľ čo prehliadanie webových stránok na počítači nefunguje, hoci iné služby ako ICQ alebo sťahovanie áno. Keď je notebook odpojený, internet na počítači funguje bez problémov.

Diagnostika a možné riešenia:

1. Konfigurácia IP adries: V prvom rade je dôležité skontrolovať nastavenia IP adries na oboch zariadeniach. V systémoch Windows je možné použiť príkaz ipconfig /all v príkazovom riadku. Je potrebné overiť, či obe zariadenia získavajú platné IP adresy z DHCP servera (routera) a či nemajú konflikty adries. V príklade s používateľom A a B sú uvedené výstupy ipconfig /all, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii problému.
2. Sieťová komunikácia (Ping): Na otestovanie základnej priechodnosti siete sa používa príkaz ping. Ak ping na IP adresu alebo názov druhého počítača nefunguje, signalizuje to problém v komunikácii. V spomenutom prípade nefungoval ping medzi počítačmi A a B, ale fungoval s ostatnými.
3. Smerovacia tabuľka: Komplexnejšie problémy môžu byť spôsobené nesprávnou smerovacou tabuľkou. Príkaz route print zobrazí aktuálnu smerovaciu tabuľku. V uvedenom príklade sa objavili neštandardné záznamy, ktoré naznačovali, že počítač smeroval pakety určené pre iný počítač na lokálny loopback rozhranie (127.0.0.1), čo je nežiaduce.
4. Firewall: Aj keď vo vymenovanom prípade bol spomenutý vypnutý Windows Firewall, je dôležité skontrolovať, či nie sú nainštalované iné bezpečnostné programy, ktoré by mohli blokovať komunikáciu. V nastaveniach firewallu je potrebné povoliť zdieľanie súborov a tlačiarní.
5. DHCP server: Nastavenia DHCP servera v routeri môžu ovplyvniť pridelené IP adresy a ďalšie sieťové parametre. Reštartovanie DHCP servera (routera) niekedy pomôže.
6. Fyzické pripojenie: V prípade problémov s pripojením k switchu je vhodné vyskúšať prehodenie káblov do iných portov alebo reštartovať switch (odpojiť od elektriny na krátky čas).

V prípade neúspešných pokusov o odstránenie problému, niektorí odporúčajú reštartovať smerovacie tabuľky oboch počítačov príkazom route -f (s administrátorskými právami) a následne reštartovať zariadenia, aby si znovu vyžiadali IP adresy z DHCP servera. V extrémnych prípadoch, ak nič iné nezaberá, môže byť riešením preinštalovanie operačného systému.

Základná definícia WiFi

WiFi je bezdrôtová sieťová technológia, ktorá umožňuje pripojenie zariadení k internetu alebo k lokálnej sieti bez použitia fyzických káblov. Funguje na princípe rádiových vĺn a štandardizovaná je podľa noriem IEEE 802.11. Tieto siete sú bežné v domácnostiach, kanceláriách, verejných priestranstvách a poskytujú flexibilitu a mobilitu používateľom.

Riziká zdieľania internetového pripojenia

Aj keď zdieľanie internetového pripojenia prostredníctvom spomínaných platforiem môže priniesť malý pasívny príjem, je dôležité si uvedomiť aj potenciálne riziká:

• Bezpečnosť: Vaše IP adresa sa stáva verejnou a môže byť zneužitá na nelegálne aktivity. Aj keď platformy tvrdia, že anonymizujú prevádzku, vždy existuje riziko.
• Výkon internetu: Zdieľanie vášho pripojenia môže spomaliť váš internet, najmä ak máte obmedzený dátový balík alebo pomalšie pripojenie.
• Spotreba dát: Ak máte obmedzený dátový limit od vášho poskytovateľa internetu, zdieľanie môže viesť k prekročeniu tohto limitu a dodatočným nákladom.
• Legálnosť a dane: Ako už bolo spomenuté, príjmy z prenájmu internetového pripojenia podliehajú daniam. Je dôležité informovať sa o daňových povinnostiach a prípadne si viesť evidenciu.
• Súkromie: Aj keď sa vaše priame údaje nezdieľajú, vaša IP adresa je súčasťou siete. Je potrebné zvážiť, aké informácie o vašej sieti a používaní internetu môžu byť potenciálne dostupné.

Pred začatím zarábania zdieľaním internetového pripojenia je preto nevyhnutné dôkladne zvážiť všetky tieto aspekty a uistiť sa, že rozumiete fungovaniu technológií a potenciálnym dôsledkom.

tags: #prenajom #ziskany #prenajom #uplynie #wifi #co