Slovensko má bohatú tradíciu v zimných i letných športoch, pričom kľúčovú úlohu v rozvoji talentov a podpore športovej činnosti zohrávajú športové kluby. Tieto kluby sa však často stretávajú s výzvami spojenými s dostupnosťou a financovaním adekvátnych športovísk, predovšetkým zimných štadiónov a multifunkčných športových areálov. Otázka prenájmu štadiónov klubmi na Slovensku je komplexná a zahŕňa rôzne aspekty od financovania, cez správu až po legislatívny rámec.
Verejné a súkromné vlastníctvo športovísk
Na Slovensku existujú dva hlavné modely vlastníctva a prevádzkovania športových zariadení: mestské a obecné štadióny, a súkromné iniciatívy. Mestské a obecné zariadenia sú často dotované z verejných prostriedkov, čo umožňuje mestám a obciam poskytovať ľadovú plochu klubom za zvýhodnených podmienok. Príkladom je Zimný štadión mesta Senica s kapacitou 3 000 miest na sedenie, kde je počas hlavnej sezóny možnosť prenajať si ľadovú plochu. Podobne Správa rekreačných a športových zariadení Humenné (SRaŠZ) spravuje Atletický štadión, ktorý je využívaný viacerými lokálnymi klubmi a školami. Mesto Levice prostredníctvom príspevkovej organizácie napomáha rozvoju telesnej kultúry a športu, čo zahŕňa aj správu telovýchovných a športových zariadení, vrátane zimného a futbalového štadióna.
Na druhej strane, súkromné projekty, ako napríklad projekt Mareka Mergleského v Košiciach, predstavujú odvážnu víziu rozvoja hokeja. V tomto prípade bol zimný štadión, hokejbalové a multifunkčné ihrisko vybudované výlučne z vlastných súkromných prostriedkov. Tento prístup však prináša značné finančné zaťaženie, keďže súkromné kluby si musia hradiť všetky prevádzkové náklady sami, vrátane elektriny, vody a miezd zamestnancov. Marek Mergleský, predseda hokejového klubu HK Sršne Košice, sa do mediálnej spolupráce Dalito a Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) prihlásil sám. Skúsenosti s hokejom má nad hlavu. Ako bývalý hokejista sa rozhodol založiť rodinný dom, požičať si peniaze z banky a postavil zimný štadión, ktorý nemá na Slovensku obdobu. Všetko zo súkromných peňazí. Keď o pomoc požiadal mesto Košice zistil, že ani mesto a ani štát mu vraj nevedia pomôcť. Zaskočil ich totiž, nikto z politikov nepredpokladal, že niekto na Slovensku bude mať takúto odvahu. A SZĽH? Stále sa na Slovensku nájdu „blázni“, ktorí pre výchovu hokejistov existenčne ohrozia seba aj svoje rodiny. Pri hokeji som od piatich rokov, keď som hrával ešte za vtedajšie VSŽ Košice. V 15 rokoch som po zdravotných problémoch musel s hokejom prestať a presedlal som na hokejbal. Postavil som v Košiciach spoločne s hokejbalistami ihrisko a hrávali sme Slovenskú hokejbalovú extraligu. Časom som sa dostal až do širšej nominácie reprezentácie v hokejbale. Popritom som organizoval aj hokejové turnaje pre amatérov a môj syn začal hrávať hokej. Tak som sa rozhodol, keďže podnikám od 18 rokov a prešiel som rôznymi obormi, že sa skúsim pustiť do výstavby športového areálu so zimným štadiónom, hokejbalovým a multifunkčným ihriskom. Náročné obdobie, ale zvládlo sa to. Za 13 mesiacov sme to spustili. A výsledok vidíte sami. Prevádzku haly sme spustili v marci 2016 a už v septembri k nám začali chodiť prví záujemcovia z radov detí o hokej. Nebrali sme len tie najmenšie 5-6 ročné deti, ale dali sme priestor každému chlapcovi, ktorý mal záujem. Po troch rokoch nám už súťaž hrajú štyri kategórie, starší žiaci, mladší, prípravka HP3 a HP4. Priorita je pre nás prípravka. Máme krásny štadión a tiež celkovo areál. Tým, že to je naše, máme aj pravidelné časy tréningov, máme krásne šatne, reštauráciu, aj bar s krbom a výhľadom na ľadovú plochu. Všetci si to vážia, aké majú podmienky. Sme v areáli základnej školy a je to veľká výhoda. Taktiež sme klub, ktorý na Slovensku organizuje počas hokejovej sezóny aj mimo nej najviac hokejových turnajov pre mládež a naši rodičia to vidia. Je to náročné, ale mňa to baví. Stále tvrdím, tak ako robíte nábory a koľko času tomu venujete, úmerne s tým vám bude rásť aj počet detí v klube. Pravidelne sa zúčastňujeme akcií, kde vieme, že sa bude pohybovať veľké množstvo detí, dokonca už aj sami organizátori nás na tieto akcie vyhľadávajú. Vedia, že nikdy neodmietneme. Či už sú to mestské časti, mesto Košice, rôzne občianske združenia. Deti sme našli okrem škôl a škôlok aj v ZOO, na festivale maskotov, oslovujem ich počas verejného korčuľovania. Moji zamestnanci si zo mňa robia srandu a hovoria, že nemám hanbu. Minule som sa vybral po hlavnej ulici v Košiciach a v pondelok sme mali šesť nových prváčikov na tréningu.
Finančné aspekty prenájmu a prevádzky
Financovanie prevádzky športových zariadení predstavuje pre kluby, najmä tie súkromné, zásadnú výzvu. Kým mestské kluby môžu benefitovať z mestských dotácií a často aj z bezplatného poskytnutia ľadovej plochy do určitej hodiny, súkromné subjekty musia znášať plné náklady. Marek Mergleský poukazuje na to, že kým mestské kluby ako napríklad v Michalovciach majú svoj štadión pod mestom, mesto im poskytne ľady zadarmo do 19:00 hodiny a platí všetky prevádzkové náklady klubu, jeho klub si musí všetko platiť sám.
Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) sa snaží súkromné kluby podporovať prostredníctvom rozvojových projektov a motivačných príspevkov, ktoré môžu dosiahnuť výšku do 15 000 eur ročne, pričom 5 % spoluúčasť hradí klub. Tieto prostriedky sú často využívané na nákup pomôcok pre tréningy suchej prípravy alebo na rozširovanie kapacít, ako sú šatne. Zväz tiež prispieva na každé družstvo, ktoré hráva súťaže SZĽH, avšak tieto príspevky, okolo 2 000 eur za družstvo, sú často nedostatočné na pokrytie reálnych nákladov.
Problémom je aj nedostatočná podpora zo strany samospráv. V Košiciach, kde bol vybudovaný moderný športový areál, čelí súkromný investor dane z nehnuteľnosti v tisícoch eur ročne, zatiaľ čo iné kluby s mestskými štadiónmi tieto dane neplatia. Tento rozdiel v zaobchádzaní je podľa Mareka Mergleského neférový a mal by byť predmetom rokovaní medzi zväzom a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Argument, že súkromnej firme nie je možné odpustiť daň, je podľa neho neopodstatnený, keďže štát a mestá by mali podporovať rozvoj športu.
Porovnanie s inými mestami ukazuje, že prístup k súkromným investorom môže byť oveľa priaznivejší. V Starej Ľubovni ponúklo mesto súkromnému investorovi, ktorý stavia zimný štadión, príspevok na prevádzku vo výške 100 000 eur ročne po dobu 15 rokov. Vo Vranove nad Topľou sa firma dohodla s mestom na investícii 1,5 milióna eur do dokončenia a spustenia prevádzky zimného štadióna, pričom mesto im bude poskytovať 150 000 eur ročne na prevádzku. Tieto príklady ukazujú, že niektoré samosprávy vnímajú prínos súkromných investícií do športovej infraštruktúry a adekvátne ich podporujú.
Výzvy spojené s prenájmom ľadovej plochy
Prenájom ľadovej plochy je pre mnohé kluby kľúčovou súčasťou ich prevádzky. Ceny za prenájom sa líšia v závislosti od lokality, sezóny a typu prevádzkovateľa. V Košiciach, kde sa Marek Mergleský snaží udržať poplatky na úrovni 30-40 eur mesačne, aby šport nebol len pre "horných 10 tisíc", komerčné ceny dosahujú 80-90 eur mesačne. Niektoré kluby ponúkajú komplexné služby vrátane odvozu detí na tréning a späť, čo sa však premieta do vyšších mesačných poplatkov, až 130 eur.
Náklady na samotné tréningy a zápasy sú značné. Podľa Mareka Mergleského, náklady len na tréningy a zápasy jednej kategórie môžu ročne presiahnuť 14 000 eur. To je výrazne viac ako náklady na športy prevádzkované v telocvičniach, kde napríklad v Košiciach môžu byť náklady na prenájom telocvične za 4 hodiny týždenne len 84 eur polročne. Cena jednej hodiny na ľade pritom môže byť 90 eur, aj keď nie je prenajatá komerčne.
Tieto rozdiely v nákladoch a podpore medzi jednotlivými športami a klubmi vytvárajú nerovné podmienky. SZĽH by mal v tomto smere aktívnejšie lobovať za rovnaké podmienky pre všetky kluby, či už mestské alebo súkromné. Nastavenie férovosti, aby mestá a obce, keď už im tam vznikne druhý hokejový klub, aby tie podmienky boli porovnateľné, je kľúčové pre zdravý rozvoj športu.
Budúcnosť prenájmu štadiónov a rozvoj športu
Budúcnosť prenájmu štadiónov klubmi na Slovensku závisí od viacerých faktorov. Kľúčová je podpora zo strany štátu a samospráv, ktorá by mala zohľadňovať aj súkromné iniciatívy. Investori, ktorí sa rozhodnú investovať vlastné prostriedky do výstavby športovej infraštruktúry, by mali byť motivovaní a nie sankcionovaní formou vysokých daní. Príkladom môže byť Icearena Lamač, kde sú okrem verejného korčuľovania a priestorov pre kluby k dispozícii aj ďalšie služby ako reštaurácia Hockey Pub.
Dôležitá je aj spolupráca medzi klubmi a zväzmi. SZĽH by mal aktívnejšie spolupracovať so samosprávami a ministerstvom školstva, aby sa zabezpečili priaznivejšie podmienky pre prevádzkovanie športových zariadení a klubov. Vznik súkromných klubov by mal byť vnímaný ako prínos pre konkurenciu a celkový rozvoj športu, nie ako ohrozenie.
Vzdelávanie trénerov a rozvoj mládežníckych akadémií sú ďalšími piliermi, na ktorých stojí úspech slovenského športu. Iniciatívy ako "Learn to play Slovakia" a podpora klubov v oblasti náborov a výchovy nových talentov sú nevyhnutné. Hoci budovanie mužského tímu či slovenskej extraligy je dlhodobý cieľ, základom je silná mládežnícka základňa.
Napriek výzvam, nadšenci ako Marek Mergleský dokazujú, že s vášňou, odhodlaním a správnou podporou je možné budovať kvalitnú športovú infraštruktúru a vychovávať nové generácie športovcov. Kľúčom k úspechu je spolupráca, férové podmienky a vízia, ktorá presahuje krátkodobé záujmy.