Rozvoj športu na Slovensku je neodmysliteľne spojený s fungovaním športových klubov, ktoré tvoria základňu pre výchovu talentov a podporu aktívneho životného štýlu. Kľúčovou výzvou, ktorej tieto kluby, najmä tie súkromné, často čelia, je dostupnosť a financovanie adekvátnych športových priestorov. Otázka prenájmu športovísk, od multifunkčných ihrísk až po zimné štadióny, je komplexná a zahŕňa finančné, prevádzkové a legislatívne aspekty. Tento článok sa zameriava na rôzne modely vlastníctva a prevádzkovania športových zariadení, finančné výzvy spojené s prenájmom a prevádzkou, ako aj na legislatívny rámec, ktorý sa v oblasti štátnej pomoci a prenájmu športových infraštruktúr uplatňuje.
Vlastníctvo a Prevádzkovanie Športových Zariadení: Verejný a Súkromný Model
Na Slovensku existujú dva primárne modely vlastníctva a prevádzkovania športových zariadení: verejné (mestské a obecné) a súkromné iniciatívy. Verejné športoviská sú často dotované z verejných zdrojov, čo umožňuje mestám a obciam poskytovať ľadovú plochu či iné priestory klubom za zvýhodnených podmienok. Príkladom sú mestské štadióny, kde je počas sezóny možnosť prenajať si ľadovú plochu, alebo multifunkčné areály spravované mestskými organizáciami, ktoré slúžia viacerým lokálnym klubom a školám.
Na druhej strane, súkromné projekty predstavujú odvážnu víziu rozvoja športu, kde sú športové areály, vrátane zimných štadiónov a multifunkčných ihrísk, budované výlučne z vlastných finančných prostriedkov. Tento prístup však prináša značné finančné zaťaženie, keďže súkromné kluby musia znášať všetky prevádzkové náklady samy. Príkladom je ambiciózny projekt v Košiciach, kde súkromný investor postavil zimný štadión, hokejbalové a multifunkčné ihrisko. Tento projekt viedol k vytvoreniu moderného športového areálu s kompletným zázemím, reštauráciou a barom s výhľadom na ľadovú plochu, čo vytvára vynikajúce podmienky pre hráčov a ich rodiny.
Finančné Aspekty Prenájmu a Prevádzky: Nerovné Podmienky
Financovanie prevádzky športových zariadení je pre kluby, predovšetkým pre tie súkromné, zásadnou výzvou. Zatiaľ čo mestské kluby môžu profitovať z mestských dotácií a často aj z bezplatného poskytnutia ľadovej plochy do určitej hodiny, súkromné subjekty musia znášať plné náklady. Príkladom sú rozdiely v podpore medzi mestskými a súkromnými klubmi, kde niektoré mestá poskytujú ľady zadarmo do večerných hodín a hradia prevádzkové náklady, zatiaľ čo súkromné kluby musia všetko platiť sami.
Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) sa snaží podporovať súkromné kluby prostredníctvom rozvojových projektov a motivačných príspevkov, ktoré môžu dosiahnuť výšku do 15 000 eur ročne, pričom klub hradí 5 % spoluúčasť. Tieto prostriedky sú často využívané na nákup pomôcok pre tréningy suchej prípravy alebo na rozširovanie kapacít. Zväz tiež prispieva na každé družstvo hrajúce súťaže SZĽH, avšak tieto príspevky, okolo 2 000 eur za družstvo, sú často nedostatočné na pokrytie reálnych nákladov.
Problémom je aj nedostatočná podpora zo strany samospráv. V Košiciach, kde bol vybudovaný moderný športový areál, čelí súkromný investor dani z nehnuteľnosti v tisícoch eur ročne, zatiaľ čo iné kluby s mestskými štadiónmi tieto dane neplatia. Tento rozdiel v zaobchádzaní je neférový a mal by byť predmetom rokovaní medzi zväzom a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Argument, že súkromnej firme nie je možné odpustiť daň, je neopodstatnený, keďže štát a mestá by mali podporovať rozvoj športu.
Porovnanie s inými mestami ukazuje, že prístup k súkromným investorom môže byť oveľa priaznivejší. V Starej Ľubovni ponúklo mesto súkromnému investorovi, ktorý stavia zimný štadión, príspevok na prevádzku vo výške 100 000 eur ročne po dobu 15 rokov. Vo Vranove nad Topľou sa firma dohodla s mestom na investícii 1,5 milióna eur do dokončenia a spustenia prevádzky zimného štadióna, pričom mesto im bude poskytovať 150 000 eur ročne na prevádzku. Tieto príklady ukazujú, že niektoré samosprávy vnímajú prínos súkromných investícií do športovej infraštruktúry a adekvátne ich podporujú.
Ceny za prenájom ľadovej plochy sa líšia v závislosti od lokality, sezóny a typu prevádzkovateľa. V Košiciach, kde sa Marek Mergleský snaží udržať poplatky na úrovni 30-40 eur mesačne, aby šport nebol len pre "horných 10 tisíc", komerčné ceny dosahujú 80-90 eur mesačne. Niektoré kluby ponúkajú komplexné služby vrátane odvozu detí na tréning a späť, čo sa však premieta do vyšších mesačných poplatkov, až 130 eur.
Náklady na samotné tréningy a zápasy sú značné. Podľa Mareka Mergleského, náklady len na tréningy a zápasy jednej kategórie môžu ročne presiahnuť 14 000 eur. To je výrazne viac ako náklady na športy prevádzkované v telocvičniach, kde napríklad v Košiciach môžu byť náklady na prenájom telocvične za 4 hodiny týždenne len 84 eur polročne. Cena jednej hodiny na ľade pritom môže byť 90 eur, aj keď nie je prenajatá komerčne. Tieto rozdiely v nákladoch a podpore medzi jednotlivými športami a klubmi vytvárajú nerovné podmienky.
Legislatívny Rámec: Štátna Pomoc a Prenájom Športovísk
Šport má nezastupiteľný význam v spoločnosti a obce na Slovensku často podporujú športové kluby. Avšak, táto podpora si vyžaduje dôkladné zváženie, pretože môže predstavovať neoprávnenú štátnu pomoc. Článok sa zameriava na kľúčové aspekty a podmienky, ktoré obce musia zohľadniť pri prenájme športovísk športovým klubom, aby sa predišlo porušeniu pravidiel štátnej pomoci.
Štátnu pomoc možno definovať ako pomoc z verejných zdrojov (vrátane obcí) na podporu podnikania. Poskytovanie verejných financií musí byť založené na jasných kritériách a prísnej kontrole. Jedným z dôsledkov štátnej pomoci je zvýhodnenie príjemcu, preto musí byť proces poskytovania pomoci v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci. Pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či opatrenie spĺňa podmienky pre skupinové výnimky alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou.
Diferenciácia amatérskeho a profesionálneho športu má významný vplyv na posudzovanie štátnej pomoci. Pravidlá štátnej pomoci sa nevzťahujú na opatrenia pre amatérsky šport. Rozhodujúcim kritériom je, či je príjemcom pomoci považovaný za podnik, teda či vykonáva hospodársku činnosť ponúkaním tovarov alebo služieb na trhu. Profesionálne športové kluby sú považované za podniky bez ohľadu na ich právnu formu. Súťaže medzi klubmi majú hospodársky ráz, ktorý spočíva v predaji vstupeniek, reklamných aktivitách, predaji vysielacích práv, transferoch hráčov a sponzoringu.
Ak je príjemcom pomoci profesionálny športový klub (teda podnik), skúma sa päť kritérií v rámci testu štátnej pomoci: výhoda plynúca z verejných zdrojov, ekonomické zvýhodnenie, selektívnosť opatrenia, narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Spoločenský cieľ sledovaný príjemcom nemôže vylúčiť existenciu štátnej pomoci. Dôležitá je prítomnosť zahraničných hráčov v klube, ktorá naznačuje účasť na európskom trhu s hráčmi.
Výstavba infraštruktúry s komerčným využitím (napr. prenájom za poplatok) podlieha pravidlám štátnej pomoci. V prípade zmiešaného využitia infraštruktúry (komerčné aj nekomerčné) je stanovený strop na vedľajšie ekonomické využívanie na maximálne 20 % celkovej ročnej kapacity.
Ak nie sú splnené podmienky pre štátnu pomoc, je možné postupovať v rámci režimu minimálnej pomoci v súlade s nariadením Komisie EÚ č. 1407/2013. Ak strop 200 000,- € pomoci pre športový klub za 3 roky nie je prekročený, môže sa uplatniť tento inštitút. Opatrenia na podporu športovej infraštruktúry spadajú pod kategóriu skupinových výnimiek, na ktoré sa nevzťahuje notifikačná povinnosť vo vzťahu k Európskej komisii. Poskytovateľ pomoci je však povinný notifikovať takéto opatrenie koordinátorovi pomoci, ktorým je Protimonopolný úrad SR.
Pri posudzovaní kritérií štátnej pomoci je potrebné zohľadniť, že aj keď kritériá v súčasnosti nie sú naplnené, môže dôjsť k ich naplneniu v budúcnosti, najmä pri dlhodobej spolupráci. Inštitút štátnej pomoci berie do úvahy potenciálne naplnenie kritérií, najmä pri opatreniach s dlhodobým trvaním.
V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nového Zákona o športe. Tento návrh prináša prísnejšie lehoty a nové povinnosti pre športové organizácie, vrátane nových definícií športovej činnosti, športovca, športového výkonu a iných.
Daňové Aspekty Prenájmu Športovísk
§ 33 zákona o DPH upravuje služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou oslobodené od dane, ak vykonávajú činnosť za iným účelom, ako je dosahovanie zisku, alebo ak uplatňujú ceny schválené úradmi. Prestup hráča predstavuje službu prevodu práva, ktorá podlieha dani, ak ide o dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku a ak ide o športový klub, ktorý je platiteľom DPH. Pri fakturácii do iného členského štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a služba nepodlieha dani v tuzemsku.
Podľa § 33 zákona o DPH sú od dane oslobodené služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, ak sú dodávané právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 30 ods. 2 zákona o DPH a ak sú dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove. Osobou, ktorá sa zúčastňuje športu a telesnej výchovy, je potrebné rozumieť osobu, ktorá túto činnosť vykonáva.
Športoviská a ich Využitie v Praxi: Príklady
Športové zariadenie na účely prevádzkového poriadku je nekryté ihrisko o rozmere 40 x 20 m s umelým trávnatým povrchom, vlastným oplotením tvoriace mantinelový systém okolo ihriska do výšky 1 m a PE oplotením z ochrannej siete do celkovej výšky 4 m, umelým osvetlením a komplexným vybavením pre mini-futbal, floorbal, tenis, volejbal, basketbal, nohejbal. Viacúčelové ihrisko je súčasť areálu Základnej školy v Staškove. Užívateľmi zariadenia sú predovšetkým žiaci základnej školy, obyvatelia obce (mládež a dospelí), telovýchovné a športové oddiely resp. záujmové združenia, právnické osoby.
Viacúčelové športové ihrisko je určené na športové vyžitie obyvateľov obce Staškov ako aj iných obcí. Poskytuje služby k plneniu výchovno-vzdelávacích cieľov pre žiakov školy vo vyučovacom čase v oblasti výučby predmetu telesná výchova, športová príprava a organizácii športových súťaží. V mimovyučovacom čase bude slúžiť všetkým občanom na rozvíjanie športového talentu. Prevádzkový poriadok je spracovaný v súlade § 22 zákona č. 355/2007 Z. z. a je záväzný pre všetky osoby zabezpečujúce prevádzku ako aj pre osoby, ktoré sa nachádzajú a vykonávajú výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na športovú činnosť.
Športové zariadenie na účely prevádzkového poriadku je tiež nekryté ihrisko o rozmere 18x36 m s umelým trávnatým povrchom, vlastným oplotením tvoriace mantinelový systém okolo ihriska do výšky 1 m a PE oplotením z ochrannej siete do celkovej výšky 4 m, umelým osvetlením a komplexným vybavením pre mini-futbal, floorbal, tenis, volejbal, nohejbal. Užívateľmi zariadenia sú predovšetkým deti materskej školy, obyvatelia obce (mládež a dospelí), telovýchovné a športové oddiely resp. Viacúčelové športové ihrisko je určené na športové vyžitie obyvateľov obce Staškov ako aj iných obcí. Poskytuje služby k plneniu výchovno-vzdelávacích cieľov pre deti materskej školy na pobyte vonku, v oblasti výchovno-vzdelávacích a záujmových činností, a organizácii športových súťaží. V popoludňajších hodinách bude slúžiť všetkým občanom na rozvíjanie športového talentu.
Ceny za prenájom v obci Staškov sú stanovené nasledovne: pre neregistrovaných amatérskych športovcov z obce Staškov za 1 hod. a pre užívateľov, ktorí nie sú obyvateľmi obce Staškov za 1 hod. Nájomca zaplatí cenu za prenájom ihriska do pokladne správcovi ihriska, ktorý je povinný vystaviť nájomcovi doklad o zaplatení.
Pri využívaní športovísk je nevyhnutné dodržiavať prevádzkový poriadok, ktorý zahŕňa povinnosti športovcov, ako napríklad vstupovať na ihrisko len v čistej športovej obuvi určenej pre umelú trávu, a prísne zakazuje úmyselné poškodzovanie vybavenia. Majiteľ ani správca nenesú zodpovednosť za zdravie užívateľa počas športovej činnosti; plnú zodpovednosť nesú nájomcovia. V prípade nevhodného správania je správca oprávnený okamžite vykázat poškodzovateľa z areálu. Úmyselné poškodzovanie ihriska je považované za vážne porušenie prevádzkového poriadku. Rezervácia ihriska sa vykonáva vopred telefonicky alebo osobne. V prípade, že sa nájomca nedostaví na rezervované ihrisko do 15 minút od začiatku rezervácie, môže správca ihrisko prenajať inému záujemcovi.
Budúcnosť Prenájmu Štadiónov a Rozvoj Športu
Budúcnosť prenájmu štadiónov klubmi na Slovensku závisí od viacerých faktorov. Kľúčová je podpora zo strany štátu a samospráv, ktorá by mala zohľadňovať aj súkromné iniciatívy. Investori, ktorí sa rozhodnú investovať vlastné prostriedky do výstavby športovej infraštruktúry, by mali byť motivovaní a nie sankcionovaní formou vysokých daní. Príkladom môže byť Icearena Lamač, kde sú okrem verejného korčuľovania a priestorov pre kluby k dispozícii aj ďalšie služby.
Dôležitá je aj spolupráca medzi klubmi a zväzmi. SZĽH by mal aktívnejšie spolupracovať so samosprávami a ministerstvom školstva, aby sa zabezpečili priaznivejšie podmienky pre prevádzkovanie športových zariadení a klubov. Vznik súkromných klubov by mal byť vnímaný ako prínos pre konkurenciu a celkový rozvoj športu, nie ako ohrozenie.
Vzdelávanie trénerov a rozvoj mládežníckych akadémií sú ďalšími piliermi, na ktorých stojí úspech slovenského športu. Iniciatívy ako "Learn to play Slovakia" a podpora klubov v oblasti náborov a výchovy nových talentov sú nevyhnutné. Hoci budovanie mužského tímu či slovenskej extraligy je dlhodobý cieľ, základom je silná mládežnícka základňa.
Napriek výzvam, nadšenci ako Marek Mergleský dokazujú, že s vášňou, odhodlaním a správnou podporou je možné budovať kvalitnú športovú infraštruktúru a vychovávať nové generácie športovcov.
tags: #prenajom #sportoviska #sportovym #klubom