Rozhodnutie pozastaviť živnosť môže byť kľúčovým krokom pre každého podnikateľa, ktorý sa ocitne v neistote ohľadom budúcnosti svojho podnikania. Tento krok však prináša aj otázky týkajúce sa iných oblastí života, napríklad prenájmu priestorov, či už ide o obchodné priestory alebo súkromné nehnuteľnosti. Článok sa podrobne venuje problematike prenájmu pri pozastavenej živnosti a analyzuje výhody a nevýhody prenajímania nehnuteľnosti na živnosť v porovnaní s prenájmom bez živnostenského oprávnenia.
Čo presne znamená pozastavenie živnosti?
Pozastavenie živnosti predstavuje pre živnostníka možnosť dočasne prerušiť svoju podnikateľskú činnosť. Počas tohto obdobia sa fyzická osoba nepovažuje za aktívneho podnikateľa. Dĺžka pozastavenia živnosti je regulovaná živnostenským zákonom, ktorý stanovuje minimálnu dobu šesť mesiacov a maximálnu dobu štyri roky. V súčasnosti je však dôležité poznamenať, že od 1. augusta 2021 bolo z živnostenského zákona vypustené ustanovenie o minimálnej a maximálnej lehote. V praxi to znamená, že živnosť môžete prerušiť aj na kratšie obdobie, pričom do formulára vždy uvediete presný dátum začiatku a konca prerušenia. Pozastavenie nemožno vykonať spätne a nie je možné ho nahlásiť na neurčito bez presného dátumu skončenia.
Ako postupovať pri pozastavení živnosti?
Rozhodnutie o pozastavení živnosti je možné realizovať dvoma spôsobmi. Fyzická osoba môže navštíviť príslušný okresný úrad, kde po zaplatení správneho poplatku vo výške 4 eurá úspešne vykoná pozastavenie. Alternatívnou a často preferovanou metódou je elektronické podanie prostredníctvom webovej stránky slovensko.sk, ktoré je spravidla lacnejšie (2 eurá).
Po pozastavení živnosti nemusíte oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Túto informáciu váš v mene spracuje priamo živnostenský úrad. Avšak, ak ste ako živnostník mali povinnosť platiť sociálne poistenie, je nevyhnutné túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Výhody pozastavenia živnosti
Pozastavenie živnosti prináša niekoľko významných výhod, ktoré môžu byť rozhodujúcim faktorom pri zvažovaní tejto možnosti. Počas obdobia pozastavenia živnostník neplatí odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne. Taktiež nie je povinný platiť preddavky na daň z príjmov. Toto dočasné prerušenie podnikania tak predstavuje významnú finančnú úľavu a umožňuje živnostníkovi získať čas na prehodnotenie svojho podnikania bez neustáleho finančného tlaku.
Daňové hľadisko pozastavenia živnosti
Podnikanie na základe živnostenského oprávnenia v Slovenskej republike sa riadi zákonom č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní. Existujú tri základné typy živností: voľná, remeselná a viazaná. V súlade s ustanovením § 57 ods. 4 živnostenského zákona môže podnikateľ oznámiť živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Ustanovenie § 57 ods. 6 potom určuje, že pozastavenie živnosti môže trvať minimálne šesť mesiacov a maximálne tri roky (36 mesiacov).
Prerušenie živnosti uprostred roka automaticky neznamená skončenie podnikania pre účely dane z príjmov. Ak živnosť obnovíte ešte pred lehotou na podanie daňového priznania za daný rok, podnikanie sa na účely výpočtu základu dane považuje za neukončené a účtovné knihy sa neuzatvárajú. Prerušenie živnosti samo osebe neruší registráciu pre DPH. Ak ste platiteľ DPH a nevykonávate zdaniteľné plnenia, podávate nulové daňové priznania a kontrolné výkazy.
Vplyv pozastavenia živnosti na nájomnú zmluvu
Jednou z kľúčových otázok pri pozastavení živnosti je jej vplyv na existujúce nájomné zmluvy, najmä ak ide o prenajaté obchodné priestory. Skončením podnikania ako SZČO a prechodom do statusu fyzickej osoby nepodnikateľa môže dôjsť k zmene platnosti nájomnej zmluvy. Je dôležité dôkladne preštudovať podmienky nájomnej zmluvy, najmä ak je uzatvorená na dobu určitú. V zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, fyzická osoba (nájomca) môže písomne vypovedať nájomnú zmluvu uzatvorenú na určitý čas aj pred uplynutím dojednaného času, ak nastala zákonná podmienka pre ukončenie zmluvy. Výpovedná lehota je spravidla tri mesiace, pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak. V takomto prípade je odporúčané zmluvu čo najskôr vypovedať.
Prenájom nehnuteľnosti: Na živnosť alebo bez nej?
Voľba medzi prenajímaním nehnuteľnosti na živnosť alebo bez nej závisí od viacerých faktorov, vrátane rozsahu poskytovaných služieb a daňových preferencií.
Prenájom s potrebou živnostenského oprávnenia
Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov sa považuje za živnosť vtedy, ak popri samotnom prenájme poskytujete aj iné služby nad rámec základných. Tieto tzv. "hotelové služby" zahŕňajú napríklad upratovanie, pranie, stravovanie alebo iné doplnkové služby. V takomto prípade je nevyhnutné získať živnostenské oprávnenie. Príjmy z prenájmu sú potom zdaňované podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov ako príjmy z podnikania. Výhodou môže byť možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmu bez obmedzenia, alebo preukázateľných výdavkov.
Prenájom bez potreby živnostenského oprávnenia
Samotný prenájom nehnuteľností, bez poskytovania akýchkoľvek dodatočných služieb, sa podľa § 4 živnostenského zákona nepovažuje za živnosť. V takom prípade sa príjem z prenájmu zdaňuje podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov ako ostatný príjem. Tu je dôležité poznamenať, že fyzická osoba môže podnikať na základe živnostenského oprávnenia, ale i bez neho. Ak ide o prenájom bez potreby živnostenského oprávnenia, príjem sa uvedie ako príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade je možné uplatniť oslobodenie príjmov do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie.
IQ prenajímateľa: Aký je rozdiel medzi nájomnou zmluvou a nájomnou zmluvou
Príjmy z prenájmu a ich zdaňovanie
Príjmy z prenájmu, či už súvisia s nehnuteľnosťou alebo jej príslušenstvom, sú v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov považované za príjmy z podnikania, ak sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia. Ak nie sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia, spadajú pod § 6 ods. 3 toho istého zákona.
Pri prenájme bez živnostenského oprávnenia je príjem z prenájmu klasifikovaný ako tzv. pasívny príjem. Tento príjem podlieha zdaneniu v rámci § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov. Daňovník môže využiť oslobodenie príjmov do výšky 500 eur za zdaňovacie obdobie. Ak príjmy presiahnu túto hranicu, je potrebné ich zdaniť.
Pri prenájme s potrebou živnostenského oprávnenia sú príjmy považované za aktívne príjmy a zdaňujú sa podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Tu má prenajímateľ možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmu bez limitu, alebo preukázateľné výdavky.
Je dôležité si uvedomiť, že pri prenájme nehnuteľnosti bez živnostenského oprávnenia nie je podmienené vydaním živnostenského oprávnenia. Základná podmienka vzniku príjmu z prenájmu je existujúca nájomná zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Krátkodobý prenájom a jeho špecifiká
Krátkodobý prenájom nehnuteľností, často označovaný ako poskytovanie ubytovacích služieb, sa v súčasnosti teší veľkej obľube. Pri tomto type prenájmu je tiež potrebné rátať so zdaňovaním príjmu, podobne ako pri dlhodobom prenájme s aktívnym živnostenským oprávnením. Rozhodnutie, či prenajímať nehnuteľnosť s živnosťou alebo bez nej, si preto vyžaduje dôkladné zváženie legislatívnych požiadaviek a daňových povinností.
Prenájom bez živnosti je menej administratívne náročný a nevyžaduje platenie odvodov, ale ponúka obmedzené možnosti uplatnenia výdavkov. Naopak, prenájom na živnosť prináša viac flexibility pri uplatňovaní výdavkov, ale zároveň so sebou nesie aj povinnosť platenia odvodov a dodržiavania živnostenských predpisov.
Prechod zo živnosti na s.r.o.
Hoci táto téma nie je priamo spojená s pozastavením živnosti a prenájmom nehnuteľnosti, je dôležité spomenúť, že v rámci podnikania môže nastať aj potreba prechodu zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Podľa slovenského práva nie je možná priama transformácia živnosti na kapitálovú spoločnosť. Preto je potrebné založiť novú s.r.o. alebo kúpiť už existujúcu. Následne sa prevádzajú práva a povinnosti zo živnosti na s.r.o., čo môže zahŕňať prevod majetku, zmluvných vzťahov a záväzkov. Po týchto krokoch je možné živnosť zrušiť alebo pozastaviť.
Dôsledky tohto prechodu na dane a financie si vyžadujú dôkladné zváženie a konzultáciu s finančným poradcom. Rovnako je potrebné venovať pozornosť aj pracovnému právu a potenciálnym zmenám v pracovných zmluvách zamestnancov.
Záverečné zhodnotenie
Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete živnosť pozastaviť, prenajímať nehnuteľnosť na živnosť alebo bez nej, alebo zvažujete prechod na s.r.o., je nevyhnutné dôkladne zvážiť všetky aspekty a v prípade potreby sa poradiť s odborníkmi. Každá situácia má svoje špecifické legislatívne a daňové dôsledky, ktoré je potrebné poznať a správne aplikovať.
tags: #prenajom #pri #pozastavenej #zivnnosti