Právo poľovníctva, zakotvené v slovenskej legislatíve, predstavuje komplexný súbor práv a povinností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva. Tento systém je neoddeliteľnou súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia a nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Vlastník pozemku, ktorému patrí právo poľovníctva, má možnosť toto právo vykonávať sám, alebo ho za odplatu prenajať. Práve prenájom výkonu práva poľovníctva je témou, ktorá si vyžaduje podrobné preskúmanie vzhľadom na jeho právne, ekonomické a praktické aspekty, vrátane daňových implikácií.
Legislatívny rámec prenájmu výkonu práva poľovníctva
Základným legislatívnym predpisom upravujúcim oblasť poľovníctva a tým aj prenájom výkonu práva poľovníctva je zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadväzuje na predchádzajúce právne úpravy, ako napríklad zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Dôležité sú aj ďalšie právne predpisy, najmä Občiansky zákonník a zákon o pozemkových spoločenstvách, ktoré riešia všeobecné otázky súvisiace s nájomnými vzťahmi a vlastníctvom.
Podľa § 2 ods. 2 zákona o poľovníctve, právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a možno ho vykonávať len v súlade s týmto zákonom a jeho vykonávacími predpismi. Vlastník poľovného pozemku, ktorý je uznaný za poľovný revír, má v zmysle § 14 ods. 1 zákona právo rozhodovať o výkone práva poľovníctva. Tento výkon môže realizovať sám, alebo ho za odplatu prenajať (§ 14 ods. 2).
Kľúčovým prvkom prenájmu je zmluva o užívaní poľovného revíru. Táto zmluva, ako uvádza § 16 ods. 1 zákona, môže byť uzatvorená s poľovníckym združením (§ 4 zákona) alebo s inou právnickou či fyzickou osobou, pre ktorú platia ustanovenia § 4 primerane. V zmysle § 14 ods. 2 zákona, súčasťou prenájmu výkonu práva poľovníctva je aj oprávnenie vstupu v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
Zákon tiež stanovuje dĺžku nájomných zmlúv. V oblastiach s chovom malej a srnčej zveri sa zmluva uzatvára na desať rokov, zatiaľ čo v oblastiach s chovom jelenej zveri je to 15 rokov, počítané od dňa jej evidencie (§ 16 ods. 3 zákona).
Subjekty prenájmu a náležitosti zmluvy
Podľa zákona o poľovníctve môže byť užívateľom poľovného revíru:
- Vlastník samostatného poľovného revíru: Ak sú pozemky v jednom katastrálnom území v jednom vlastníctve.
- Vlastníci spoločného poľovného revíru: Tí, ktorí sa dohodli na spoločnom užívaní, pričom musia vlastniť najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
- Poľovnícka organizácia: Založená vlastníkmi poľovných pozemkov.
- Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba: Registrovaná na území Slovenskej republiky, ak v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru, alebo na časti bažantnice či zvernice.
Zmluva o užívaní poľovného revíru musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán, presne definovaný predmet prenájmu (výkon práva poľovníctva v konkrétnom poľovnom revíri), dobu nájmu, výšku nájomného a spôsob jeho úhrady, ako aj prípadné ďalšie dojednania.
Dôležitým krokom je evidencia zmluvy na príslušnom okresnom úrade. Okresný úrad zmluvu zaeviduje, ak spĺňa zákonné náležitosti a je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona. Ak už existuje iná zaevidovaná zmluva na užívanie daného revíru, alebo ak zmluva nespĺňa zákonné požiadavky, okresný úrad ju nezaeviduje.
Práva a povinnosti zmluvných strán
Užívateľ poľovného revíru má povinnosť zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru, vykonávať poľovnícke hospodárenie v súlade s plánom poľovníckeho hospodárenia a dodržiavať všetky ustanovenia zákona o poľovníctve. V prípade potreby je tiež povinný vypúšťať zver do poľovného revíru.
Vlastník poľovného pozemku má právo na náhradu za užívanie poľovného revíru. Ak nedôjde k inej dohode, náhrada sa určuje na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky. Vlastník má tiež právo požiadať okresný úrad o vyhlásenie svojho pozemku za nepoľovnú plochu, ak nie je zaradený do poľovného revíru.
Osobitné prípady a riešenie sporov
Zákon definuje aj pojem vyhradený revír, ktorého užívateľom môže byť právnická osoba. Vlastníkovi poľovného pozemku začleneného do vyhradeného revíru patrí náhrada podľa stanoveného sadzobníka.
V prípade sporov týkajúcich sa prenájmu výkonu práva poľovníctva sa zmluvné strany môžu obrátiť na súd.
Daňové aspekty prenájmu poľovného revíru
Problematika dane z pridanej hodnoty (DPH) pri prenájme nehnuteľností je komplexná. Všeobecne platí, že prenájom nehnuteľností je oslobodený od DPH podľa § 38 zákona o DPH, avšak existujú výnimky.
Prenájom poľovného revíru, ktorý je definovaný ako súbor poľovných pozemkov, sa primárne považuje za prenájom nehnuteľnosti. Ak platiteľ DPH prenajíma poľovný revír a rozhodne sa pre zdanenie prenájmu, musí uplatniť DPH na nájomné. Sadzba DPH závisí od konkrétnej situácie.
Refakturácia energií: Ak prenajímateľ refakturuje nájomcovi energie spotrebované v poľovnom revíri, je potrebné posúdiť, či ide o samostatné plnenie alebo súčasť prenájmu. V prvom prípade sa uplatňuje štandardná sadzba DPH, v druhom prípade platí režim DPH ako pri prenájme.
Dotácie: Ak prenajímateľ poberá dotácie na činnosti vykonávané v poľovnom revíri, je potrebné posúdiť, či sa dotácie zahrňujú do základu dane pre DPH. Dotácie priamo spojené s cenou prenájmu sa zvyčajne zahrňujú do základu dane.
Prenos daňovej povinnosti: V niektorých prípadoch sa môže uplatniť prenos daňovej povinnosti, kedy daňovú povinnosť odviesť DPH má nájomca, nie prenajímateľ.
Prax a výzvy v prenájme poľovných revírov
Diskusie na odborných fórach naznačujú isté napätie medzi tradičným poňatím poľovníctva a novými ekonomickými realitami. Niekedy sa objavuje názor, že poľovnícke organizácie si chránia skôr vlastné záujmy a neprijímajú dostatočne nových členov, čo vedie k stagnácii a klesajúcemu záujmu o aktívnu prácu v prospech prírody. Starší poľovníci už nemajú toľko chuti zapájať sa do brigád, zatiaľ čo mladšia generácia má problém stať sa plnohodnotným členom.
Existuje snaha o vytvorenie nových poľovných združení či získanie vlastných revírov, najmä v prípadoch, keď súčasné poľovnícke združenia nie sú dostatočne aktívne alebo zodpovedne hospodária. Niekedy sa objavuje kritika na adresu „politicky vylobovaných“ revírov, ktoré si podľa niektorých nezaslúžia byť spravované súčasnými užívateľmi, pretože nedbajú na prírodu a len drancujú zver.
Na druhej strane, argumentuje sa, že súčasná legislatíva a trhové prostredie viedli k tomu, že „kto dá viac, ten poľuje“. Nejde o to, kto loví zver, ale koľko peňazí jeho pozemok prinesie. Vlastník pozemku, najmä ak o "ľudových poľovníkoch" počul len v čase predlžovania zmlúv, nemá dôvod prenajímať svoje pozemky za menej, ako ponúka trh.
Tzv. „ľudové poľovníctvo“ je niekedy spochybňované pre svoju minulosť pretkanú závisťou, hádaním sa o kus mäsa a trofejovú zver. Odbornosť v tomto prípade často vychádzala z vedomostí získaných pred desaťročiami. V prípadoch, kedy sa zistilo, že revír už nebude patriť súčasným užívateľom, niekedy došlo k poškodeniu zveri.
Naopak, príchod „zbohatlíkov“ do revíru v niektorých prípadoch znamenal kvalitnejšie kŕmenie, nákup novej zveri, výstavbu moderných zariadení a posedov. Títo jednotlivci často pristupujú k poľovníctvu z úprimnej snahy realizovať sa a nie ako k spôsobu ľahkého prilepšenia. Nezabúdajú však na administratívu a správu revíru.
Treba si uvedomiť, že nie vždy bola záležitosť peňazí rozhodujúcim faktorom pri strate revíru. Často to bol pocit vlastnej neohrozenosti a nemennosti vecí, čo viedlo k tomu, že keď vlak ušiel, ostali len hromženia na „zlých“ lovcov.
Odlišná je situácia v štátnych lesoch, kde sa revíry často licitujú. Priemerná cena sa pohybuje od 5 do 7 eur za hektár za rok. Dôležitá je aj zmena v zákone o poľovníctve, ktorá umožňuje vlastníkom pozemkov rozhodovať o prenájme priamo, prípadne splnomocniť niekoho na zastupovanie. Ak družstvo zastupuje na zhromaždení vlastníkov na základe nájomnej zmluvy, takýto právny akt je od samého počiatku neplatný.
Existuje aj názor, že prenajaté pôdy poľnohospodárskym družstvám (PD) by mali byť jasne oddelené od prenájmu výkonu práva poľovníctva. PD by nemalo mať možnosť prenajímať právo poľovníctva, ak nie je registrované ako poľovnícka organizácia. Vlastníci by mali trvať na tom, aby nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu jasne rozlišovali tieto dva typy prenájmov. Vytvorenie Združenia vlastníkov poľnohospodárskej pôdy sa javí ako jedno z možných riešení na oddelenie prenájmu pôdy na poľnohospodárske účely od prenájmu výkonu práva poľovníctva.
Pri konkrétnych sumách za prenájom, ako je napríklad 29 € bez DPH za 10 rokov (čo predstavuje 2,90 € bez DPH za rok) za užívanie poľovného revíru s výmerou menšou ako 10 ha a väčšou ako 2 ha, je dôležité porovnať túto sumu s trhovými cenami a potenciálnym ziskom z prenájmu. Ponuka 3 eur za ha ročne, ktorá predstavuje 36 eur za dvanásť hektárov, sa môže zdať nízka, najmä ak sa porovná s vyššími cenami za hektár v štátnych lesoch alebo v licitáciách.
V konečnom dôsledku, efektívny prenájom výkonu práva poľovníctva si vyžaduje nielen pochopenie legislatívy, ale aj aktívnu účasť vlastníkov pozemkov pri rozhodovacích procesoch a presadzovaní svojich práv s cieľom dosiahnuť spravodlivé a udržateľné hospodárenie s poľovnou zverou a jej prostredím.