Jedným z problémov, ktorému sa venujú pracovníci národopisu, je aj problém a otázky slovenského ľudového staviteľstva a bývania. Týmto otázkam venovali aj monotematické číslo Slovenského národopisu r. 1960 (č. 3). Už vtedy načrtli okolnosti, za akých teraz na Slovensku vzniká nové ľudové bývanie a vyrastá nová bytová kultúra aj na slovenských dedinách. Súčasne sa tu objasňovali hľadiská, z ktorých k týmto otázkam pristupuje naša národopisná veda. Zdôraznila sa potreba skúmať tento problém komplexne, to znamená, skúmať aj staré formy a stavebné techniky, ktoré súvisia jednak s prípravou stavebného materiálu a jednak so samým technickým procesom pri stavbe domu a jeho zariaďovaní. Za súčinnosti týchto komponentov vznikol v procese historického vývinu a zodpovedne hospodárskemu a sociálnemu postaveniu svojho tvorcu ľudový dom na Slovensku, ktorý má značný kultúrnohistorický význam a svoju etnickú špecifikáciu. Je teda rovnako historickým dokladom, ako aj prejavom etnicity a národnej kultúry. Pokrokové zložky nášho ľudového staviteľstva môže využiť a použiť aj naše socialistické staviteľstvo. Môže čerpať z fondov ľudovej technológie a výtvarného prejavu a použiť pri súčasnej výstavbe našej dediny z ľudového staviteľstva všetko, čo má skutočnú a progresívnu hodnotu. Sborník Ľudové staviteľstvo a bývanie na Slovensku chce byť príspevkom k realizovaniu plánu socialistických sídlisk na našich dedinách.
Korene slovenskej ľudovej architektúry
Tradičná hmotná (materiálna) kultúra tvoria artefakty a technologické postupy zdedené alebo prebraté od predchádzajúcich generácií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečovali základné životné potreby a ochrana v životnom prostredí. Patria sem tradičné formy zamestnania (poľnohospodárstvo, pastierstvo, chov dobytka, rybolov, včelárstvo a iné) a pracovných činností (košikárstvo, rezbárstvo, garbiarstvo, obuvníctvo, kožušníctvo, tkáčstvo, súkenníctvo, hrnčiarstvo, mlynárstvo, drevorubačstvo, pltníctvo, furmanstvo, podomový obchod a iné), typy obydlí a technických stavieb, domácke a remeselné výrobky z rôznych materiálov (hlina, kameň, drevo, textil, sklo, prútie) používané pri práci, v každodennom a sviatočnom živote, produkcia potravín a strava, odev, výtvarné umenie, transport a doprava produktov, obchod a trh.
Tradičné obydlie tvorí obytný dom, dvor a hospodárske objekty. Jednotlivé typy obydlí sa rozlišujú najmä stavebným materiálom, konštrukciou, priestorovým členením, funkciou a zariadením priestorov, nábytkom a podobne. Vývin obydlí vždy súvisel s potrebami rodiny, spôsobmi práce, miestnymi stavebnými technikami a tradíciami (napríklad vo výzdobe). Ľudová architektúra je charakteristická svojím prispôsobením sa prostrediu. Bola stavaná z miestnych materiálov, ktoré boli ľahko dostupné a nepotrebovali dlhú a náročnú prepravu.
Stavebné materiály a regionálne odlišnosti
Základnými druhmi ľudových stavieb sú stavby obytné, hospodárske (salaše, humná, maštale, chlievy, senníky, pivnice a iné), výrobné (mlyny, hrnčiarske domy, pekárne, kováčske dielne, vyhne a iné), sakrálne (kaplnky, kostoly, božie muky, zvonice a iné) a verejné (mosty, lávky, kompy, hate a iné). Slovensko tvorí z hľadiska ľudovej architektúry styčné územie viacerých typov stavania. Ťažiskovými materiálmi bolo drevo a hlina. Drevo sa používalo hlavne v severných zalesnených častiach Slovenska, hlina skôr v južných oblastiach.
Desať najcennejších súborov vidieckych stavieb je vyhlásených za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, ktoré sú súčasťou dodnes obývaných obcí. K pamiatkovým rezerváciám ľudovej architektúry patria: Brhlovce, Čičmany, Osturňa, Plavecký Peter, Podbiel, Sebechleby, Špania Dolina, Veľké Leváre, Vlkolínec, Ždiar. Tieto lokality predstavujú skutočné skvosty ľudovej stavebnej kultúry, kde sa dodnes zachovali autentické architektonické celky, svedčiace o zručnosti a vynaliezavosti našich predkov.
Skanzeny: Živé múzeá slovenskej dediny
Na Slovensku je viacero skanzenov - múzeí ľudovej architektúry v prírode, ktoré obohacujú a spestrujú svoje expozície aj ukážkami ľudových remesiel, folklóru a inými zaujímavými podujatiami. Patrí k nim napríklad: Múzeum Slovenskej dediny v Martine, Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch (v rámci Šarišského múzea), Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom, Expozícia ľudovej architektúry Rusínov - Ukrajincov vo Svidníku, Národopisná expozícia v prírode v Starej Ľubovni, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici. Tieto inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu v zachovávaní a prezentácii hmotnej a duchovnej kultúry slovenského ľudu, čím umožňujú budúcim generáciám spoznať a oceniť bohatstvo našej tradície.
Tradičná strava a odev: Prejavy kultúrnej identity
Pojmom tradičná ľudová strava označujeme jedlá, nápoje a stravovacie návyky, ktoré sú osvojené z rodinného prostredia a rozšírené sú aj v spoločenstve obce. Strava zodpovedala charakteru prírodného prostredia, pracovnému rytmu, zameraniu a možnostiam rodín v zmysle samozásobiteľstva a zabezpečovania surovín. Spôsob stravovania odrážal aj kultúrne návyky, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Primárnymi zdrojmi a formami získavania obživy bolo zberné a koristné hospodárstvo, pestovanie plodín a chov zvierat. K základným druhom jedál patria jedlá obilninové, zeleninové, ovocné, mliečne, vaječné a mäso. Z jednotlivých surovín sa získaval i tuk a olej. Zmeny v ľudovej strave boli ovplyvňované zmenami možností miestnej produkcie potravín, všeobecným rozšírením obchodu a dostupnosťou nových surovín, osvetou, publikovanými receptármi, zavádzaním verejného stravovania a podobne.
Tradičný ľudový odev (nazývaný aj kroj) je odev charakteristický pre konkrétnu lokalitu. Z hľadiska nositeľov rozlišujeme odev mužský, ženský, detský, na základe klimatického obdobia odev zimný a letný, podľa funkcie odev obradný, sviatočný, polosviatočný, všedný, pracovný a profesijný ako aj odev charakterizujúci konkrétny spoločenský status, resp. stav (odev dievocký, mládenecký, vdovský, smútočný a podobne). Použitý materiál (ľanové plátno, konopné plátno, súkno, koža a i), strih odevu a jeho farebnosť a zdobnosť našli svoj odraz v neobyčajne bohatej a pestrej mozaike tradičných odevov na Slovensku a ich regionálnych, lokálnych aj individuálnych variantov. Súčasťou tradičného odevu (hoci sa vo veľkej miere využívalo aj chodenie na boso) je aj obuv. V rámci Slovenska sa využívala najmä obuv kožená (krpce, čižmy), súkenná (kapce, kopytce) alebo pletená. Výslednú odevnú stránku dotvára aj účes a pokrývka hlavy nositeľa (napríklad klobúk, baranica, dievocká parta, veniec, ženský čepiec, šatka).
Remeslá a domáca výroba: Základ sebestačnosti
Tradičnú domácku výrobu chápeme ako zhotovovanie predmetov a rôznych potrieb výrobcom, realizované v jeho obydlí pre vlastnú potrebu alebo s cieľom predaja. Môže byť jeho hlavným alebo iba vedľajším, doplnkovým zamestnaním. Remeslo je špecializovaná malovýroba, vyžadujúca odbornú kvalifikáciu a spoločensko-stavovskú organizovanosť (cechy). Všetky tieto aspekty tradičnej kultúry - staviteľstvo, bývanie, strava, odev a remeslá - úzko súviseli a dopĺňali sa, vytvárajúc komplexný obraz života našich predkov.
Návrat k tradíciám v modernej architektúre
Návrat k slovenskej ľudovej architektúre je dôležitým krokom, ako opätovne spojiť rodinu s okolitou krajinou. Filozofiou Slovenského domu je presvedčenie v zachovanie vekom overených princípov a tradícií vlastného národa, pretože jedine pozdvihnutie vlastnej kultúry je pre každý národ ozajstným pokrokom. Platí to nie len pre nás, ale pre všetky národy na svete. Pokrok všeobecne nemôže nastať preberaním cudzieho, pretože cudzie nie je vlastné dielo. Ľudová architektúra nikdy nebojovala s prírodou, pretože v nej samotnej vznikla a využívala miestne dostupné zdroje, všetko sa dialo tak prirodzene rešpektujúc vlastné okolie. Radi by sme zachovali túto myšlienku, tradičné prvky a princípy aj v dnešnej architektúre a obohatili ju o novotvary a nové poznatky, ktoré sme doteraz nadobudli.
Novodobý Slovenský dom sa snaží s využitím tradičných foriem citlivo zapadnúť do pôvodnej dediny, rešpektovať prírodu, pôvodnú zástavbu, dispozíciou domu socializovať rodinu navzájom a spájať ju opäť s prírodou, pretože je to pre človeka to najprirodzenejšie, čo môže byť. Inšpirácie pre naše projekty nachádzame hlavne na dedinách, kde domy najviac nadväzujú svojím archetypálnym tvarom hmoty na tradičnú architektúru a viažu sa na pôvodné miesto. Snažíme sa tieto najviac zachované domy čítať z ich tvarov a prvkov, pochopiť ich princípy, osadenie a nasať genius loci daného miesta.
Výzvy súčasného staviteľstva a hľadanie identity
Súčasný stav architektúry na Slovensku vo všeobecnosti viac odráža konzumné vnímanie hodnôt a presadzovanie komerčných záujmov. To je však problém aj v iných sférach dnešného života. Tým, že ľudia majú jednoduchú možnosť napríklad vycestovať kdekoľvek do zahraničia a spoznávať tak iné kultúry a zvyky, prinesú si „domov“ skôr to cudzie. Vlastné tradície potláčajú, až na ne pomaly zabúdajú. Naša krajina, kultúra a zvyky nás v poslednej dobe veľmi nelákali, čo je smutné, pretože takto postupne národ stráca vlastnú identitu. Slovenská architektúra má, samozrejme, aj svetlé výnimky a je na slušnej úrovni, čo sa týka dizajnu, konštrukcií aj materiálov. Veľký zvrat nastal, keď na scénu prišli stodolové typy domov, ktoré rešpektujú tradičné formy a svoje okolie, ide o novostavby, ale aj vkusné rekonštrukcie. Ak si odmyslíme zahraničnú architektúru domov a jej prvky, ktoré k nám veľmi silno prenikajú, naša architektúra zahŕňa aj isté percento toho tradičného a slovenského. Aktuálne to vidíme tak 50:50. Predtým forma domov skôr kopírovala cudzokrajnú architektúru a snažila sa dobehnúť svetovú modernú scénu.
Podľa nás by mal byť domov útočiskom každej rodiny, kde by sa mal jeho majiteľ cítiť príjemne, plný síl a energie, v rovnováhe a harmónii, jednoducho, mal by tam byť šťastný. Snažíme sa preto klientom ponúkať rozumné a zdravé riešenia prihliadajúc na vekom overené princípy našich dedov. Dispozície sú zrkadlom vlastností človeka, ktoré sú pre neho odjakživa prirodzené. Sme tvory spoločenské, tvorivé a máme radi pocit z dobre vykonanej práce. Preto celkový koncept Slovenského domu ponúka prepojenie interiéru s exteriérom, dom by sa mal otvárať k okoliu i k jeho susedom, prehlbovať tak rodinné vzťahy a sociálne interakcie, rovnako je dôležité vnímať a porozumieť prírode, dokázať si niečo sám vypestovať na záhrade, prípadne chovať úžitkové zvieratá a byť s nimi v symbióze. Dokonalé bývanie by malo dosiahnuť maximálnu sebestačnosť každej rodiny žijúcej v dome a byť skĺbené s priestorom pre odpočinok, súkromie a vlastné koníčky.
Udržateľnosť a sebestačnosť v modernom bývaní
V posledných desaťrociach sa stalo trendom sťahovanie do väčších miest. Aktuálna doba, ktorá nastúpila po našej zaužívanej životnej rutine, veľmi zmenila a stále mení naše vnímanie. Začali sme prehodnocovať svoje priority, spôsob žitia, ovplyvnilo to asi všetky naše sféry života. Tým, že boli ľuďom odopreté základné potreby, ako ísť napríklad kedykoľvek do prírody či stretávať sa, zatúžili sme po činnostiach, ktoré sme vnímali ako samozrejmosť. Začali sme si vážiť jednoduché veci, obracať sa opäť na prírodu.
K rekonštrukciám máme pozitívny vzťah. Myslíme si, že by sa mali najprv opravovať pôvodné domy a až po vyčerpaní potenciálu existujúcich stavieb by sa mali hľadať miesta pre novostavby tak, aby pokračovali v jasnom systéme a rozvíjali pôvodnú stavebnú štruktúru. V prípade nových domov sa snažíme citlivo a nerušene obohatiť kompozíciu pôvodného sídla. To, či sa bude v budúcnosti viac rekonštruovať, záleží aj na tom, ako sa bude vyvíjať súčasná nie ľahká situácia. Dôraz sa v súčasnosti kladie na udržateľnosť stavieb. Aj my vnímame, že sa do popredia dostáva stále viac ekologický koncept. Čoraz viac si všetci uvedomujeme, že o prírodu sa treba starať a nielen z nej brať. Medzi prijímaním a dávaním musí byť vždy rovnováha. Je nevyhnutné, aby ľudia mysleli aj na budúcnosť. Určite sa pri realizácii stavieb bude stále viac dbať na šetrné stavebné postupy, ako aj na výrobné postupy samotných materiálov a ich následnú recykláciu. V zahraničí sú pomerne častým úkazom aj tzv. sebestačné domy, kde sú štandardom prírodné a recyklované materiály, solárne panely a zber dažďovej vody. Už pri aktuálnych zákazkách vnímame záujem o sebestačné domy, klienti majú záujem vedieť viac, dávajú si to vysvetliť. Opäť cítime odzrkadlenie dnešnej doby aj v stavebníctve.
Prírodné materiály a ich hodnota
Vo vašich projektoch môžeme vidieť prírodné materiály v ich prirodzenej forme. Majú k nim ľudia pozitívny vzťah? Naši klienti musia byť hlavne naladení na túto vlnu prírodných materiálov :-). Snažíme sa o tom informovať na webe, aby potenciálni klienti pochopili, o čo nám ide a akou cestou sa uberáme. Otvorenosť voči prírodným materiálom pomaličky rastie, je to o tom, ako to klientovi podáte a vysvetlíte mu výhody zdravých materiálov. Stáva sa, že klienti majú tendenciu pri výbere stavebných materiálov preferovať napodobeniny, pretože sa o ne netreba starať.
Pálená tehla má dlhú tradíciu v slovenskom stavebníctve. Tehla je spoľahlivý materiál, nikto nemôže spochybniť rokmi overenú kvalitu a životnosť tehlových stavieb. Jej neustály vývoj je garanciou, že výber tehly na stavbu domu stojí na racionálnych základoch. Pálené tehly prinášajú optimálnu a vyváženú kombináciu stavebno-fyzikálnych vlastností. Navyše ide o stavebný materiál vhodný pre trvalo udržateľné stavebníctvo. Potvrdili to aj nezávislé inštitúcie. Dôležitým aspektom tehly okrem toho, že má množstvo environmentálnych výhod vrátane lokálnej distribúcie, zníženej spotreby energie, zlepšenia kvality vnútorného prostredia, je aj možnosť recyklácie. V procese výroby tehál sa opätovne zužitkujú tehly, ktoré z nejakého dôvodu pri kontrole kvality neprešli. Takto vyradené tehly sa pomelú a použijú sa ako prísada do zmesi. Dá sa povedať, že pri výrobe tehál nevzniká odpad a nedochádza ani k produkcii odpadových vôd. Tehla sa však čoraz viac objavuje aj v interiéroch - odhalené tehlové steny sú trendom. Dnešná doba ponúka rôzne techniky a postupy, aby materiály mohli nadobudnúť priznaný vzhľad. Nám sa to veľmi páči, pretože to odkrýva skutočnú podstatu a farebnosť použitého materiálu.
Šikmé strechy a ich význam v slovenskej architektúre
Pre náš región sú typické nielen tehlové domy, ale aj šikmé strechy. Postupným zjednodušovaním tvarov až minimalizmom sa z tradičnej architektúry zachovávajú dodnes základné tvary šikmej strechy, ktorá bola v rámci celého Slovenska a Čiech charakteristická. Bol to vysoký alebo nízky sklon (zemľanky) s jednoduchým členením. Tieto tvary odráža aj súčasná architektúra a záujem o šikmé strechy je stále veľký. Sedlové strechy majú z hľadiska udržateľnosti určite veľký význam. Najmä ak i zvolíte vhodný materiál na ich zastrešenie. Napríklad tradičná pálená škridla zhotovená pri teplote 1 000 °C vydrží minimálne 80 - 100 rokov, čím zabezpečí zachovanie hodnoty domu aj pre ďalšie generácie. Základnou surovinou je prírodná tehliarska hlina, ktorá sa mieša s vodou, suší sa vzduchom a vypaľuje ohňom. Sfarbenie je čisto prírodné bez chemických prísad.
Žilinský ateliér Slovenský dom je tvorený tímom architektov, ktorí navrhujú moderné slovenské domy s odkazom minulosti. V duchu tradície vytvárajú jedinečné návrhy, ktoré dokonale zapadajú do prostredia a vnášajú harmóniu do obytných priestorov. Ich práca je dôkazom, že tradičné princípy a moderné technológie sa môžu úspešne spájať, čím vznikajú domovy, ktoré sú nielen esteticky príťažlivé, ale aj funkčné, udržateľné a hlboko spojené s kultúrnym dedičstvom Slovenska.