Po mesiacoch náročných opráv sa v piatok o šiestej hodine večer slávnostne znovu spustil Staromestský orloj v Prahe. Tento svetoznámy unikát z 15. storočia tak opäť umožnil verejnosti vidieť okrem iného aj pohyb apoštolov v okienkach stroja, čo je tradičná atrakcia, ktorá láka desaťtisíce návštevníkov ročne. Spustenie orloja zároveň symbolicky otvorilo oslavy sto rokov Československa, ktoré vyvrcholia 27. a 28. októbra. Program pred Staromestskou radnicou odštartoval o 17:45, kedy sa z okien rozozneli fanfáry, a samotný orloj sa spustil o štvrť hodiny neskôr.
Prvý štart orloja o 18:00 sa však nezaobišiel bez menších komplikácií. Ako zistila Česká televízia zo záberov kamery umiestnenej priamo v komore stroja, pri otváraní dvierok sa zasekla reťaz. Strojník tak musel zvyšok apoštolov posúvať ručne. Tento drobný technický zádrh však nezatienil celkovú slávnostnú atmosféru rekonštrukcie.
Komplexná obnova historickej pamiatky
Rekonštrukcia Staromestskej radnice a jej veže, súčasťou ktorej bol aj orloj, prebiehala približne deväť mesiacov a jej cieľom bolo vrátiť tomuto svetovému unikátu z 15. storočia podobu spred povojnových úprav. Práce zahŕňali komplexné riešenie statiky budovy, opravu kaplnky, schodiska, fasády a samozrejme aj samotného orloja. Počas rekonštrukčných prác sa na radnici objavil aj pôvodný oltár z kaplnky, ktorý bol zničený počas druhej svetovej vojny. Po oprave bol vrátený na pôvodné miesto. Celkové náklady na obnovu veže sa vyšplhali na zhruba 61 miliónov korún bez DPH, čo predstavuje približne dva a pol milióna eur.
Okrem opráv vnútorného mechanizmu stroja sa istých zmien dočkala aj vonkajšia časť orloja. Projekt obnovy zahŕňal opravu všetkých štyroch priečelí veže, arkiera, kaplnky a bridlicových striech, vrátane statických zásahov na veži a kaplnke. Výraznou zmenou bolo napríklad nahradenie bielej výmaľby v komorách jednotlivých apoštolov tmavými farbami. Správca orloja Petr Skála sa snažil priblížiť orloj jeho podobe z 19. storočia, čo zahŕňalo aj návrat mechaniky stroja do podoby z 60. rokov 19. storočia. Zmizol aj elektrický systém pohonu orloja s reťazami inštalovaný po druhej svetovej vojne, ktorý nahradili drevené lanové bubny a kamenné závažia.
Mánesovo kalendárium: Kópia, ktorá vyvolala búrku nevôle
Najväcej kontroverzie však vyvolala nová kópia Mánesovho kalendária, ktoré visí na Staromestskom orloji. Podľa odborníkov ide o nepodarené dielo, ktoré sa nedá označiť ani za vernú kópiu originálu, ktorého predloha je uložená v Múzeu hlavného mesta Prahy. Milan Patka z klubu Za starú Prahu, ktorý je zároveň jedným z autorov zmien na astrolábe orloja, podal sťažnosť, v ktorej dokazuje, že kópia sa v mnohom líši od originálu. K jeho názoru sa pridávajú aj ďalší odborníci vrátane reštaurátorov a historikov umenia.
Problém spočíva v tom, že autor kópie, akademický maliar Stanislav Jirčík, popustil uzdu svojej kreativite až príliš. Podľa Milana Patku a ďalších kritikov sa kópia v mnohých prípadoch líši od pôvodného Mánesovho diela. V niektorých prípadoch dokonca autor kópie zmenil pôvodné ženské postavy na mužské a naopak. Niektorým ďalším postavám ľubovoľne pozmenil tváre či účesy, skrátil sukne, alebo dokonca zmenil pohlavie postáv. "Niektoré z nich majú črty zlého vtipu na národnej kultúrnej pamiatke," odôvodňuje Patka svoju iniciatívu.
🔥 TOHLE NÁM TAJILI! 600 let starý vzkaz v Orloji se právě aktivoval (2026)
Medzi konkrétne príklady spomínané v médiách patria napríklad zmeny na postave symbolizujúcej znamenie Váh, ktorá už nie je mladé dievča, ale má šedivú hlavu. Vodnárovi (alebo Vodnárke) zmenili účes a dokonca aj pohlavie. Postava na medailóniku mesiaca január, ktorá pôvodne predstavovala syna lekára Jana Evangelistu Purkyně, bola transformovaná na ženu v strednom veku s rovnými vlasmi. Rozhorčenie vyvolala aj postava zberačky dreva, ktorá mala pôvodne tvár zahalenú šatkou kvôli mrazivému počasiu, no teraz je viditeľne staršia, s nášunicou a odhalenou tvárou.
Tieto zmeny nie sú len vizuálne, ale aj významové. Kurátorka kresby a grafiky 19. storočia z Národnej galérie Markéta Dlábková, ktorá pripravuje o Mánesovi výstavu, uviedla, že dielo pána Jirčíka nemožno v žiadnom ohľade považovať za kópiu - nezhoduje sa s originálom farebnosťou ani štýlom maľby. Ani v najmenšom sa nesnaží napodobniť Mánesov originál. Podľa nej "kreatívne" premaľovanie tvárí jednotlivých figúr prekračuje všetky hranice reštaurátorskej práce a ide o bezprecedentný zásah do integrity pôvodného diela, ktorý vytvára úplne nové dielo. Z umelecko-historického pohľadu by takáto práca podľa nej na orloji nemala čo robiť a mala by byť odstránená.
Prečo sa to nikto nevšimol? Spory o zodpovednosť
Problémom je, ako sa mohla takáto zjavne nedokonalá kópia na orloji vôbec objaviť. Podľa Milana Patku si verejnosť zmeny všimla až po rokoch, najmä preto, že maľby na orloji sú z ulice v podstate nerozlíšiteľné. Novinky odhalil až po štyroch rokoch.
Pražský magistrát však problém nevidí a tvrdí, že práce boli riadne odkomunikované s pamiatkármi aj s ďalšími odbornými inštitúciami a odbornou verejnosťou. Riaditeľ odboru pamiatkovej starostlivosti Jiří Skalický uviedol, že projekt rekonštrukcie bol pripustený "záväzným stanoviskom za podmienok", ktoré bolo vydané v súlade s vyjadrením Národného pamiatkového ústavu.
Pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry uviedla, že časť orloja - kópia Mánesovho zverokruhu - nebola predmetom jej kontroly. „Treba konštatovať, že vo vzťahu k tejto časti orloja pamiatková inšpekcia v minulosti nedostala žiadny podnet, ktorý by namietal proti akémukoľvek nesúladu vykonaných prác so záujmami štátnej pamiatkovej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa Ivana Awwadová.
Správca orloja Petr Skála pripúšťa, že na kópii je veľa nepresností, vrátane rozdielnej farebnosti či nečitateľných nápisov. Za väčší problém však považuje niektoré prvky v súčasnej podobe astrolábu, ako aj ikonografický koncept sôch. „Kalendárium sa bude riešiť až na druhom mieste, pretože chyby na ňom sú menej viditeľné ako na astrolábe,“ zdôvodňuje.
Národný pamiatkový ústav pripúšťa vizuálny rozpor medzi Mánesovým originálom a jeho kópiou a nepovažuje ju za príliš vydarenú. Podľa hovorkyne Kláry Veberovej množstvo problémov, ktoré nie sú spojené len s kalendáriom, vzniklo pri snahe správcu orloja a reštaurátora presadzovať radikálne zmeny v astrolábe.
Petr Malinský, zástupca zhotoviteľa prác, považuje spory o astrolábe za marginálne. Poukazuje na to, že autorom pôvodného riešenia je Milan Patka, zatiaľ čo orlojník Petr Skála navrhoval riešenie, ktoré by viac zodpovedalo pôvodnej gotickej podobe. Spor sa týkal aj vymaľovania horizontu astrolábu, ktorý sa vypočítava pre každú lokalitu inak. Malinský sám presadil zmenu v stredovej časti astrolábu, kde bola namaľovaná Austrália, čo je podľa neho nezmysel, pretože v stredoveku ani baroku sa o tomto kontinente nevedelo.
Problém je podľa expertov v nastavení celého systému pamiatkovej starostlivosti. Reštaurátorsko-výtvarné práce bývajú pri takýchto akciách ako subdodávka stavebných prác často podceňované a nekladie sa na ne dostatočný dôraz.
Budúcnosť Mánesovho kalendária
Po tom, ako na problém upozornil Klub za starú Prahu a následne aj médiá, sa situácia pohla. Praha uspela s reklamáciou u dodávateľa a rozhodla sa nechať kalendárium opäť premaľovať. O náklady sa podelí s firmou, ktorá uznala reklamáciu nepodarenej kópie. Generálny dodávateľ zabezpečí výrobu novej dosky, mesto si zaistí premaľovanie a dodávateľ dosku nainštaluje. Za opravenú maľbu Mánesovho kalendária Praha zaplatí v prepočte pol milióna eur. Tentokrát ju zhotoví Akadémia výtvarných umení. Nepodarok poputuje do múzea hlavného mesta Prahy, kde je uložený aj vzácny originál od Josefa Mánesa.
Tento prípad ukazuje, aké dôležité je venovať pozornosť detailom aj pri prácach na historických pamiatkach a aké komplikované môžu byť procesy spojené s ich rekonštrukciou a ochranou. Slávnostné spustenie orloja po rekonštrukcii je síce dôvodom na radosť, ale kontroverzia okolo Mánesovho kalendária slúži ako pripomienka potreby dôslednej kontroly a odbornej diskusie pri každom zásahu do kultúrneho dedičstva.
tags: #prazskeho #orloja #koniec #rekonstrukcia