V posledných rokoch sa v médiách čoraz častejšie objavujú správy o požiaroch, ktoré vznikajú v bytovom hospodárstve. Štatistiky ukazujú, že práve tieto požiare sú spomedzi všetkých typov požiarov tie najnebezpečnejšie, čo sa týka spôsobených škôd, počtu zranených a, žiaľ, aj usmrtených osôb. Napriek varovaniam a upozorneniam zo strany orgánov štátnej správy a hasičských záchranných zborov, mnohí majitelia bytov v bytových domoch požiarnu ochranu zanedbávajú. Často ju vnímajú ako obťažujúcu a zbytočnú záťaž, ktorá len zvyšuje náklady.
Faktom však zostáva, že práve v bytových domoch dochádza k najväčšiemu počtu úmrtí a zranení pri požiaroch. Okrem ohrozenia ľudských životov a zdravia sú v bytoch sústredené aj značné majetky ich vlastníkov, ktoré si mnohí z nich ešte dlhé roky splácajú. Zanedbanie požiarnej bezpečnosti tak môže viesť k devastujúcim finančným stratám.
Legislatívny Rámec a Povinnosti Vlastníkov
Zákon č. 314/2012 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov jasne definuje povinnosti vlastníkov bytových domov, spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj správcov bytových domov. Títo zodpovední subjekty majú za úlohu zabezpečiť plnenie úloh ochrany pred požiarmi počas správy bytového domu.
Jednou z kľúčových povinností je vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok v bytovom dome. Tieto prehliadky sa musia vykonávať najmenej raz za 12 mesiacov a musia ich vykonávať osoby s odbornou spôsobilosťou na výkon technika požiarnej ochrany. O každej prehliadke musí byť vyhotovený písomný záznam, ktorý detailne popisuje prípadné zistené nedostatky a navrhuje konkrétne kroky na ich odstránenie.
Preventívne protipožiarne prehliadky v bytových domoch sa zameriavajú na viaceré dôležité aspekty. Predovšetkým sa porovnáva skutočný stav bytového domu s riešením požiarnej bezpečnosti stavby, ktoré je definované v projektovej dokumentácii. Dôraz sa kladie na kontrolu trvalej voľnosti únikových ciest, ktoré musia byť vždy priechodné a nesmú byť zablokované žiadnymi predmetmi. Kontroluje sa tiež funkčnosť požiarnotechnických zariadení, ako sú napríklad požiárne vodovody a zdroje vody na hasenie požiarov. Hasiace prístroje a požiárne vodovody, či už sú zavodnené alebo nie, musia byť pravidelne kontrolované v stanovených lehotách. Rovnako dôležité je udržiavať požiarne uzávery, napríklad dvere do bytov alebo do technických miestností, v bezchybnom a funkčnom stave.
Postupujte spolu s požiarnou inšpekciou
Častým a nebezpečným problémom v bytových domoch je premena chodieb na sklady nepotrebných vecí. Tieto "sklady" predstavujú obrovské riziko počas evakuácie osôb v prípade požiaru, ako aj počas zásahu hasičskej jednotky. V krízovej situácii, kde panuje tma, dym a panika, zablokované chodby s horľavým materiálom extrémne sťažujú pohyb a zvyšujú riziko šírenia požiaru. Je dôležité si uvedomiť, že majitelia bytov nevlastnia len samotný byt, ale aj podiel na spoločných priestoroch, preto sa táto problematika týka každého obyvateľa bytového domu.
V prípade zistenia porušenia zákonných povinností zo strany zodpovedných osôb môžu orgány štátnej správy udeliť sankcie. Tieto sankcie môžu byť značné: právnickým osobám hrozia pokuty až do výšky 16 596 €, zatiaľ čo fyzickým osobám do výšky 331 €.
Vývoj Normatívnych Požiadaviek na Požiarnu Bezpečnosť
Problematika požiarnej bezpečnosti stavebných objektov, vrátane obytných budov, prešla v priebehu rokov významným vývojom, ktorý sa odráža v zmenách technických noriem a legislatívy. Prvou technickou normou, ktorá sa zaoberala požiarnou bezpečnosťou užívateľných stavieb v Československu, bola norma ČSN 73 0760 z roku 1954, ktorú neskôr nahradila verzia z roku 1959.
Významným krokom vpred bolo schválenie normy ČSN 73 0802 v roku 1975, ktorá sa zameriavala na požiarnu bezpečnosť stavieb a spoločné ustanovenia. Táto norma nadobudla účinnosť v roku 1977 a počas svojej platnosti prešla viacerými novelizáciami. Od roku 2010 bola nahradená konsolidovanou STN 73 0802, ktorá sa uplatňuje pri projektovaní zmien stavieb realizovaných podľa tejto normy, alebo podľa normy STN 73 0834 (Zmeny stavieb).
Od roku 1976 je platná aj norma ČSN 73 0833, ktorá sa primárne zaoberala požiarnou bezpečnosťou budov na bývanie a ubytovanie.
Prvou vyhláškou s technickým obsahom, ktorá upravovala požiarnu bezpečnosť, bola vyhláška MV SR č. 288/2000 Z. z. Táto vyhláška ustanovovala technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb. V roku 2004 bola nahradená aktualizovanou vyhláškou MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorá rovnako definuje technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť.
Šírenie Požiaru v Obytných Budovách a Kľúčové Konštrukčné Princípy
Požiar v bytovom dome sa môže šíriť dvoma hlavnými cestami: vonkajškom, cez obvodovú stenu budovy, alebo vnútorom stavebného objektu. Pred platnosťou normy STN 73 0802: 2010, teda pred rokom 1975, sa v obytných budovách nevyžadovali požiarne uzávery, ako sú napríklad vstupné dvere s požadovanou požiarnou odolnosťou. V takýchto starších budovách celý bytový dom často tvoril jeden požiarny úsek. Jednotlivé byty neboli oddelené požiarnymi dverami a ani inštalačné šachty neboli oddelené konštrukciami s požadovanou požiarnou odolnosťou medzi bytmi.
Norma ČSN 73 0833 z roku 1976 priniesla zásadnú zmenu: začala vyžadovať, aby každý byt v bytovom dome tvoril samostatný požiarny úsek. Z toho vyplýva, že vstupné dvere do bytov musia spĺňať požiadavku požiarnej odolnosti, ktorá je určená v súlade so stupňom požiarnej bezpečnosti definovaným v príslušných technických normách alebo vyhláškach.
Najčastejšími a najnebezpečnejšími cestami šírenia požiaru medzi bytmi v obytných domoch sú práve inštalačné šachty, v ktorých sú umiestnené rozvodné potrubia. Požiar sa v zvislom smere šíri cez tzv. bytové jadrá, kde sa nachádzajú priestory inštalačných rozvodov (stúpačky). Podľa ustanovení STN 73 0802, STN 73 0833: 1976 a vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. musí každý byt tvoriť samostatný požiarny úsek, čo znamená, že vstupné dvere do bytu musia mať požadovanú požiarnu odolnosť.
Rovnako je nevyhnutné zabezpečiť správne riešenie priestupov médií (voda, plyn, elektrina, vzduchotechnika) medzi jednotlivými bytmi. Celá inštalačná šachta s rozvodmi musí byť konštruovaná tak, aby spĺňala požiadavky požiarnej bezpečnosti. Môže tvoriť samostatný požiarny úsek, oddelený od priestorov bytov požiarnodeliacimi konštrukciami (priečky, stropy) vrátane požiarnych uzáverov (napríklad revízne dvierka ústiace zo šachty do bytov). Alternatívou je rozdelenie šachty medzi jednotlivými bytmi vodorovnou konštrukciou s požiarnou odolnosťou.
Žiaľ, v mnohých prípadoch tieto základné požiadavky na požiarnu bezpečnosť nie sú dodržané ani pri stavbách realizovaných po roku 1982, teda po účinnosti príslušných noriem a vyhlášok. Obdobie medzi rokmi 1975 až 1980 umožňovalo projektovať stavby aj podľa starších predpisov. Hlavným problémom však často bývajú individuálne, neodborné zásahy majiteľov bytov do bytových jadier, ktoré obchádzajú požiadavky požiarnej bezpečnosti. Medzi bežné nedostatky patria nedostatočné utesnenie priestupov rozvodov v horizontálnom smere medzi bytmi.
Únikové Cesty: Bezpečnosť na Prvom Mieste
Ďalším kriticky dôležitým priestorom z hľadiska požiarnej bezpečnosti v bytových domoch je úniková cesta. Úniková cesta, ktorá zahŕňa spoločné komunikačné priestory a schodiská, musí byť trvalo voľná a zabezpečiť bezpečný pohyb osôb počas predpokladaného času evakuácie. Vždy musí ústiť na voľné priestranstvo.
Únikové cesty sa delia do troch kategórií podľa stupňa ich ochrany:
- Chránená úniková cesta (CHÚC): Poskytuje najvyššiu úroveň ochrany, zvyčajne je od okolitého prostredia oddelená požiarnymi konštrukciami.
- Čiastočne chránená úniková cesta (ČCHÚC): Ponúka obmedzenú ochranu.
- Nechránená úniková cesta (NÚC): Neobsahuje žiadne špeciálne protipožiarne opatrenia nad rámec bežných konštrukcií.
Na únikových cestách je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné vetranie a osvetlenie. V prípade CHÚC a prípadne aj NÚC sa dôrazne odporúča inštalácia núdzového osvetlenia, pokiaľ nie sú dostatočne osvetlené prirodzeným svetlom.
Mnohé staršie bytové domy, najmä tie panelové postavené pred rokom 1975, majú spoločné schodiská definované ako nechránené únikové cesty. V súvislosti s únikovými cestami je kľúčové pamätať na to, že na nich nesmú byť uložené žiadne predmety vyrobené z horľavých materiálov, ani predmety, ktoré by zužovali potrebnú šírku únikovej cesty.
Ďalším častým nedostatkom, ktorý sa týka únikových ciest, sú individuálne stavebné úpravy vlastníkov bytov v schodiskových priestoroch. Sem patria napríklad dodatočné inštalácie mreží alebo priečok, ktoré oddeľujú priestory pred bytom od zvyšku chodby. Takéto neoprávnené stavebné úpravy sú v priamom rozpore s pôvodným riešením projektovej dokumentácie bytového domu a predstavujú vážne riziko pre bezpečnosť všetkých obyvateľov.