Slovensko, krajina s bohatou a mnohotvárnou históriou, je pretkaná stopami dávnych civilizácií a formovaná kľúčovými historickými udalosťami. Dve z jeho najvýznamnejších miest, Košice a Bratislava, predstavujú fascinujúce príbehy o vývoji osídlenia, kultúrnom prepojení a strategickom význame. Zatiaľ čo Bratislava sa rozprestiera na západnom okraji krajiny, na križovatke dávnych obchodných ciest a ako brána do strednej Európy, Košice, ležiace na východe, sa vyvinuli v kotle rieky Hornád, na styku Slovenského rudohoria a Panónskej panvy. Tieto dva mestá, hoci geograficky oddelené, zrkadlia spoločné témy osídlenia, obchodu, obrany a kultúrnej výmeny, ktoré formovali celkový charakter Slovenska.
Počiatky osídlenia: Od praveku po raný stredovek
Súčasné územie Slovenska bolo obývané už od najstarších čias. Priaznivé prírodné podmienky južnej časti Košickej kotliny prispeli k zachovaniu dokladov o ľudskej činnosti už z obdobia stredného paleolitu, ako o tom svedčia nálezy pästných klinov v oblastiach ako Poľov a Kechnec. Mladopaleolitická kultúra Aurignacien, ktorá sa šírila od Blízkeho východu až po západnú Európu, už poznala stavbu prvých obydlí, polozemníc, aké boli odkryté v archeologickej lokalite Barca. Z Barce pochádzajú aj kamenné nástroje z obdobia mezolitu, neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, bukovohorská kultúra) a eneolitu (polgárska kultúra, badenská kultúra).
Stará bronzová doba v okolí dnešných Košíc bola reprezentovaná koštianskou kultúrou. Hroby tejto kultúry boli objavené v Košiciach pri teplárni a v Čani. Vysoký stupeň rozvoja dosiahla otomanská kultúra, pre ktorú bolo typické budovanie opevnených osád. Osada Barca s prvkami urbanizácie mala domy zoskupené do čiastočne vydláždených ulíc a bola obohnaná dvojmetrovým valom. Unikátnou osadou bola Nižná Myšľa (1700 pred Kr. - 1400 pred Kr.), ktorej obyvatelia udržiavali čulé kontakty so Stredomorím, s ktorým obchodovali s jantárom. Bohatý nálezový materiál z tejto lokality, ako ornamentálny hlinený vozík a obetná jama so zavraždenými, sú cennými exponátmi Východoslovenského múzea v Košiciach.
V halštatskej dobe sa rozšírila keramika vyrábaná na hrnčiarskom kruhu. Najvýznamnejšou lokalitou tohto obdobia sú Čečejovce s dokladmi ťažby a spracovania železa. Kelti sa na okolí začali usádzať okolo roku 300 pred Kr., pričom keltské sídliská boli zistené v Trstenom pri Hornáde, Zádieli a Žarnove. Od polovice 1. storočia pred Kr. sa miešali s Dákomi. V 2. storočí na územie prenikla przeworská kultúra a v 3. storočí kultúra s neznámou identitou. Doba sťahovania národov je na území Košíc reprezentovaná hrobmi z Čane a Košíc.
Na území dnešnej Bratislavy sa nachádzajú archeologické nálezy svedčiace o osídlení už od paleolitu. Prvým náznakom staropaleolitskej prítomnosti bol jednostranný sekáčovitý nástroj nájdený medzi Ahojom a závodom Figaro. Objavili sa aj prvé pästné kliny, ktoré sa pripisujú človeku heidelberskému. Obdobie stredného paleolitu, éra neandertálcov, je reprezentované nálezmi na Dlhých dieloch a vo Veľkej lúke v Dúbravke.
Začiatkom 6. tisícročia pred Kr. sa objavili prvé prejavy neolitickej civilizácie, nositeľom ktorej bol ľud kultúry so staršou lineárnou keramikou. Títo ľudia začali meniť panenskú prírodu na kultúrnu krajinu. V Bratislave je množstvo pamiatok na tvorcov kultúry ľudu s mladšou lineárnou keramikou a kultúru želiezovského typu, vrátane obytných stavieb s pecami a detských hrobov. Po roku 5000 pred Kr. sa v Karpatskej kotline sformovala nová, tzv. lengyelská kultúra, s prvými výšinnými sídliskami. V eneolite pokračovala lengyelská kultúra ako tzv. ludanická skupina, pričom bohatstvo medenej produkcie poukazuje na význam územia Bratislavy na križovatke európskych komunikácií.
V období staršej bronzovej doby bola Bratislava domovom wieselburskej kultúry a neskôr únětickej kultúry. Z tohto obdobia pochádza aj zlatý diadém, ktorý mohol mať vzťah k egejskej oblasti. Na konci staršej bronzovej doby vznikla maďarovská kultúra. Začiatkom mladej bronzovej doby (1250 pred Kr.) sa na území Bratislavy sformovala velatická kultúra, ktorá sa prejavila v novom spoločenskom usporiadaní a stavbe hradísk. Obdobie neskorej bronzovej doby vypĺňa v Bratislave podolská kultúra, ktorá sa musela brániť proti útokom z Ázie. K zániku bronzovej doby prispel nájazd Kimérov a iných kmeňov z Ázie v 8. stor. pred Kr., čím sa začala halštatská doba, čiže stará železná doba.
Bratislava s okolím patrila do kalenderberskej kultúry, pričom bolo vybudované výšinné sídlisko a priľahlá osada v Devíne a opätovne osídlený Bratislavský hradný vrch. V halštatskej dobe sa objavili aj početné poľnohospodárske osady. Pred polovicou 6. stor. pred Kr. nastala kríza halštatského osídlenia v dôsledku príchodu etnických skupín nomádskeho pôvodu.
Laténska doba je na Slovensku spojená s keltským osídlením. Najstarším dokladom je včasnolaténske sídlisko na Veľkej lúke v Dúbravke. Z 3. stor. pred Kr. pochádzajú bronzové nánožné kruhy z Rače a zvyšky hrobov a sídlisk. Najvýraznejšie osídlenie Bratislavy pochádza z neskorej laténskej doby (125 - 0), kedy tu keltský kmeň Bójov vytvoril opevnené mesto (oppidum), ktoré bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom. V bratislavskom oppide sa nachádzala aj mincovňa, čo potvrdzuje nález minciarskeho náčinia.
Kelti z Bratislavy / Celts from Bratislava
Antické pramene naznačujú, že Bójovia sa pred rokom 58 pred Kr. márne pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva a bojovali s Germánmi a Dákmi. Historici predpokladajú, že bratislavské oppidum bolo po roku 58 pred Kr. oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, a v rokoch 55 - 44 pred Kr. podľahlo Dákom. Následne sa oppidum zmenilo na významné norické alebo rímsko-norické sídlo. Koncom 1. stor. pred Kr. sa významným centrom stala opevnená osada na Devínskom vrchu, ktorá bola husto osídlená a mala neagrárny charakter. Nálezy svedčia o prítomnosti Rimanov.
V rokoch 12 - 9 pred Kr. Rimania dobyli územie Panónie až po slovenský úsek Dunaja. V roku 8 alebo 9 pred Kr. vznikol na sever od Dunaja „nárazníkový” štátny útvar obývaný Kvádmi. Prvý prienik Germánov do bratislavskej oblasti bol zrejme sporadický, až v čase Vanniovho kráľovstva sem boli presídlené ozbrojené družiny. V čase cisára Augusta prešli Rimania Dunaj. Devínska osada sa v 3. desaťročí po Kr. dostala do rúk Germánov a stala sa dôležitou pevnosťou Vanniovho kráľovstva. Za cisára Domitiána bola už útočným predmostím Rimanov.
Najstaršie rímske pamiatky z Rusoviec pochádzajú z čias vlády Vespasiána, kedy bol na brehu Dunaja vybudovaný prvý tábor a pohrebisko. Rimania prevzali od pôvodného keltského obyvateľstva názov Gerulata. Za Trajána dostala Gerulata stálu posádku a vybudoval sa kastel. V blízkosti vyrástla dôležitá civilná osada. Po vpáde Markomanov, Kvádov a Sarmatov do Panónie v r. 259/260 zostala Gerulata v ruinách. Pri obnove tábora bol vybudovaný menší pevnostný objekt, tzv. burgus, ktorý zanikol v polovici 5. stor. Za cisára Trajána vznikla aj menšia vojenská stanica v Bratislave, ktorá mala strážiť prechod cez Dunaj.
Od 5. storočia začali na územie dnešných Košíc prenikať Slovania, o čom svedčia zmiešané slovansko-avarské hroby zo 6. - 8. storočia. Slovanské osídlenie Košickej kotliny je kontinuálne dokázané od 7. storočia. V 9. a 10. storočí si slovanské kmene vybudovali niekoľko hradísk, ktoré kultúrne gravitovali k Veľkej Morave. Hradisko Starý Hrad (Óvar) bolo situované na východ od obce Seňa. Ďalšie boli lokalizované v Barci, na vrchu Hradová a v lokalite Breh. Slovanský pôvod názvu Košice je podporovaný aj existenciou iných obcí s podobným názvom a skutočnosťou, že názov Koša prevzali po svojom príchode aj Maďari v paralelnej forme Kassa. Významným archeologickým objavom je aj bohato zdobený meč slovanského veľmoža z druhej polovice 10. storočia, objavený v Krásnej.
Stredoveké mestá: Od trhovej osady k metropole
Košice sa vyvinuli z trhovej osady slovenského pôvodu v kotle rieky Hornád. Villa Cassa bola najdôležitejšou osadou v regióne s veľkým farským kostolom, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230. V 13. storočí k národnostnej štruktúre mesta pribúdali nemeckí osadníci. V roku 1290 dostali Košice mestské práva a stali sa najdôležitejším mestom Horného Uhorska. V rokoch 1311 - 1312 Košičania pomohli kráľovi Karolovi Róbertovi zlikvidovať oligarchov z rodu Aba Omodejovcov. Košice sa stali oporou kráľovskej moci a boli im udelené mnohé hospodárske a právne výhody. Vrcholom kráľovskej priazne bolo Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého z roku 1347 a udelenie erbu Košíc z roku 1369 - prvého erbu pre právnickú osobu v Európe.
Za kráľa Žigmunda Luxemburského prekvitali košické remeslá a obchod s poľským Krakovom. Bol vystavaný nový Kráľovský dom a začalo sa s výstavbou Dómu svätej Alžbety. Stredoveká konjunktúra vrcholila za vlády Mateja Korvína, kedy mesto obývalo okolo 10 000 obyvateľov.
Bratislava, vtedy známa ako Prešporok alebo Pressburg, sa stala významným centrom už v stredoveku. Od najstarších čias sa na jej území križovali dve dôležité obchodné cesty: Jantárová a Podunajská. V období vlády arpádovského kráľa Bela IV. v roku 1241 napadli Uhorsko Mongoli. Po ich spustošení kráľ podporoval osídľovanie krajiny nemeckými hosťami, ktorí získali výsady a samosprávu. V roku 1249 sa spomínajú "hostia z Košíc" s privilégiom užívaným v tom čase hosťami zo Sene. Nemeckí osadníci zakladali nové mestá so šošovkovitým námestím a uličnou sieťou.
Výsadná listina, povyšujúca Košice na mesto a udeľujúca im mestské výsady, sa nezachovala, ale historik Ondrej Richard Halaga predpokladá, že sa tak stalo okolo roku 1290. V roku 1290 jágerský biskup Andrej II. vyňal Košice spod právomoci abaujvárskeho…
V stredovekej Bratislave sa na území dnešného Starého Mesta nachádzalo rozsiahle keltské oppidum, ktoré slúžilo ako politické, administratívne a hospodárske centrum. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu a štvrtí výrobného charakteru. V priestore oppida bola aj mincovňa. Po oslabení keltského vplyvu sa oppidum zmenilo na významné norické alebo rímsko-norické sídlo. Koncom 1. stor. pred Kr. sa významným centrom stala opevnená osada na Devínskom vrchu.
Novovek: Pevnosť, reformácia a protihabsburské povstania
Obdobie raného novoveku v Košiciach poznamenalo rozdelenie Uhorska na tri časti (1541 - 1699). Košice, vďaka svojej polohe a významu, často oscilovali medzi Habsburskou ríšou a Sedmohradskom. Mesto bolo budované ako silná protiturecká pevnosť s bastiónovým systémom opevnenia. V meste boli ustanovené úrady Hornouhorského hlavného kapitanátu a Spišskej komory. Plne sa ujala reformácia, pričom nemecké a slovenské obyvateľstvo vyznávalo luteránstvo a maďarské obyvateľstvo kalvínstvo. Spor s katolíkmi o Dóm svätej Alžbety z roku 1604 bol jednou z prvých rozbušiek vojenského súperenia o náboženskú znášanlivosť.
Protestanské Košice boli v rokoch 1604 - 1606, 1619 - 1626 a 1644 - 1648 sídelným mestom Sedmohradska a centrom protihabsburských povstaní. V rokoch 1682 - 1685 boli centrom Tököliho hornouhorského kniežatstva. V rokoch 1704 - 1711 si z Košíc urobil hlavnú základňu knieža František II. Rákoci. Satmárskym mierom 1711 začala nová etapa košických dejín pod permanentnou vládou Habsburgovcov. Vojnami, epidémiami a prírodnými živlami zdevastované mesto sa pomaly zotavovalo. V 18. storočí nastúpila doba rekatolizácie, štýlu baroka a osvietenských reforiem. V roku 1783 bol zrušený štatút Košíc ako pevnosti, čo umožnilo postupné splynutie vnútorného mesta s predmestiami.
V Bratislave sa v tomto období vyvíjal komplexný systém rímskych vojenských táborov a pevností na strategickom úseku Dunaja. Zvyšky antických architektúr, sídliskových objektov a hrobov svedčia o striedavom ovládaní Devína od začiatku 1. stor. do 1. polovice 5. stor. V Rusovciach bol vybudovaný drevozemný tábor a pohrebisko. Za Trajána dostala Gerulata stálu posádku a vybudoval sa kastel. Po vpáde Markomanov a Kvádov v r. 259/260 bola Gerulata v ruinách, ale v 4. stor. prešla obnovou.
V období sťahovania národov a začiatkov slovanského osídlenia sa na území Bratislavy objavili zmiešané slovansko-avarské hroby. Od 5. storočia prenikali na toto územie Slovania. V 9. a 10. storočí existovali slovanské hradiská. V 10. storočí sa datuje aj nález veľmožského meča. Dohodou s uhorským kráľom Štefanom I. a poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým sa začalo formovať územie dnešného Slovenska. Postupné osídľovanie Maďarmi do Košickej kotliny spadá do konca vlády Štefana I. V 10. storočí existuje doklad o maďarskej prítomnosti len pri dolnom toku Hornádu a Slanej.
Počas vlády uhorských kráľov Ladislava I. a Kolomana I. (1077 - 1116) prišli na územie Východného Slovenska benediktínski mnísi, ktorí si vybudovali kláštor v Krásnej. Prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230, ktorá spomína "Villa Cassa". Kláštor v Krásnej bol v roku 1143 zasvätený Panne Márii. V roku 1241 napadli Uhorsko Mongoli. Nemeckí osadníci, ktorí sa usadili v Košiciach, prispeli k multinárodnostnému charakteru mesta. V roku 1290 dostali Košice mestské práva.
Moderná éra: Industrializácia, národné obrodenie a spoločenské zmeny
Po revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa Košice začali výraznejšie spriemyselňovať. V roku 1860 dorazil prvý vlak a v roku 1891 otvorila prevádzku konská pouličná dráha. V Košiciach pôsobilo niekoľko slovenských i maďarských obrodencov. Po roku 1867 však badať výrazný vplyv maďarizácie obyvateľstva a budovania Košíc ako hornouhorského centra maďarskej kultúry. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Hospodárska vyspelosť prvej Česko-slovenskej republiky sa odrazila v zdvojnásobení počtu obyvateľstva. Mnoho Košičanov sa vrátilo ku svojej slovenskej národnosti, mesto si však udržalo multikultúrny charakter až do druhej svetovej vojny. V rokoch 1938 - 1945 patrili Košice Maďarskému kráľovstvu. V roku 1945 tu bol podpísaný povojnový program obnoveného Česko-Slovenska - Košický vládny program. V roku 1948 sa k moci v Česko-Slovensku dostali komunisti a mestský majetok bol znárodnený. V roku 1965 boli spustené Východoslovenské železiarne, čo výrazne ovplyvnilo urbanistický rast mesta. Košice boli piatym najväčším a najrýchlejšie rastúcim mestom federácie.
V Bratislave sa v 18. storočí zrušil štatút pevnosti, čo umožnilo postupné splynutie vnútorného mesta s predmestiami. Bastióny opevnenia sa menili na manufaktúrne areály. Po revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa mesto začalo výraznejšie spriemyselňovať. V roku 1860 dorazil prvý vlak a v roku 1891 otvorila prevádzku konská pouličná dráha. Po roku 1867 badať výrazný vplyv maďarizácie a budovania Bratislavy ako hornouhorského centra maďarskej kultúry. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Hospodárska vyspelosť prvej Česko-slovenskej republiky sa odrazila v zdvojnásobení počtu obyvateľstva. V rokoch 1938 - 1945 patrila Bratislava Maďarskému kráľovstvu. V roku 1945 tu bol podpísaný povojnový program obnoveného Česko-Slovenska - Košický vládny program. V roku 1948 sa k moci v Česko-Slovensku dostali komunisti a mestský majetok bol znárodnený. V 60. rokoch 20. storočia došlo k masívnej bytovej výstavbe a rozvoju priemyslu.
Kelti z Bratislavy / Celts from Bratislava
V 18. storočí v Košiciach nastúpila doba rekatolizácie, štýlu baroka a osvietenských reforiem. V roku 1783 bol zrušený štatút Košíc ako pevnosti. Po revolúcii v rokoch 1848 - 1849 sa mesto začalo výraznejšie spriemyselňovať. V roku 1860 dorazil prvý vlak. Po roku 1867 badať vplyv maďarizácie. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. V rokoch 1938 - 1945 patrili Košice Maďarskému kráľovstvu. V roku 1945 tu bol podpísaný Košický vládny program. V roku 1965 boli spustené Východoslovenské železiarne.
Po roku 1867 badať vplyv maďarizácie v Bratislave. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Hospodárska vyspelosť prvej Česko-slovenskej republiky sa odrazila v zdvojnásobení počtu obyvateľstva. Mnoho Bratislavčanov sa vrátilo ku svojej slovenskej národnosti, mesto si však udržalo multikultúrny charakter až do druhej svetovej vojny. V rokoch 1938 - 1945 patrila Bratislava Maďarskému kráľovstvu. V roku 1945 tu bol podpísaný povojnový program obnoveného Česko-Slovenska. V roku 1948 sa k moci v Česko-Slovensku dostali komunisti a mestský majetok bol znárodnený. V 60. rokoch 20. storočia došlo k masívnej bytovej výstavbe a rozvoju priemyslu, čo výrazne ovplyvnilo urbanistický rast mesta. Bratislava sa stala piatym najväčším a najrýchlejšie rastúcim mestom federácie.