Skleník: Váš kľúč k celoročnému pestovaniu zeleniny a byliniek

Skleník už dávno nie je len doménou profesionálnych pestovateľov. Pre moderného záhradkára predstavuje neoceniteľný priestor, kde sa môžu realizovať pestovateľské sny a zabezpečiť si prísun čerstvej zeleniny a byliniek takmer po celý rok. Vďaka chránenému prostrediu skleník úspešne odoláva jarným mrazom, prudkému slnku, silnému vetru a v neposlednom rade aj škodcom a chorobám, ktoré dokážu na otvorenom poli zničiť celú úrodu.

Zima síce bola mierna, no aj napriek tomu sa rok pre záhradkárov začína o niečo skôr, a to aj vďaka skleníku. Ten poskytuje útočisko rastlinám, ktoré by si na voľnom záhone ešte neporadili s nástrahami počasia. Do svojho skleníka môžete vyraziť už v polovici marca (do vykurovaného dokonca skôr) a začať ho pripravovať na nadchádzajúcu sezónu. Počas zimy skleník „spal“ a je potrebné mu vrátiť stratenú kondíciu.

Príprava skleníka: Čistota a starostlivosť

Aj keď je skleník súčasťou záhrady, vnímajte ho ako samostatný priestor so špecifickou klímou. Práve vďaka nemu si môžete predpestovať obľúbenú chutnú zeleninu alebo krásne kvety, ktoré vám potom ozdobia okná. Zo všetkého najdôležitejšie je skleníky poriadne očistiť. Tu nepomôže nič iné len poctivá práca. Jarovou vodou s prídavkom octu proti plesniam dôkladne umyte steny skleníka, nech sú zo skla alebo polykarbonátu. Nezabudnite ani na samotnú konštrukciu. Pravdepodobne na nej prezimujú vajíčka najrôznejších škodcov, predovšetkým vošky a roztoče. S nimi si poradí namiešaný postrek, ktorý funguje ako prírodná dezinfekcia. Využijete ho nielen na očistenie skleníka, ale neskôr aj na ošetrenie rastlín proti savým škodcom. Skleník totiž predstavuje ideálne miesto na ich množenie - je tam teplo a vlhko. Na jeseň je na záhradke toľko práce, že skleník väčšinou necháme napospas osudu.

Rovnako ako v zdravom tele zdravý duch, aj v skleníku a pôde v ňom je potrebné dbať na kondíciu. Nie je potrebné meniť zeminu každý rok, vydrží pokojne aj niekoľko rokov. Nezabudnite ale na jar doplniť organické hnojivo. Pôda starne a postupne sa mení jej štruktúra. V podstate sa mení na prach, ktorý len ťažko dokáže zadržať vlahu. Približne po piatich rokoch preto odporúčame zeminu vymeniť. Zo skleníka vyberte zeminu do hĺbky 10 až 20 cm a vymeňte ju za novú. Starú zeminu zužitkujte do kompostu. Pokiaľ si vážite zásady zdravej záhradky a BIO pestovania, môžete použiť substrát vhodný na celú záhradu, teda aj do skleníka.

TIP: Chcete svoj skleník povýšiť na ďalšiu úroveň? Vybavte ho napríklad prídavným vykurovaním, vďaka ktorému si budete užívať pestovanie obľúbenej zeleniny zase o pár týždňov dlhšie.

Typy skleníkov a ich výhody

Pri výbere skleníka je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Základné rozlíšenie je medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie bežnej regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac než dostatočný.

Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami:

• Voľne stojaci skleník: Klasický samostatne stojaci objekt.
• Prístavbový skleník: Umiestnený priamo pri dome alebo inej stavbe, často využíva akumulované teplo steny.
• Altánok: Kombinuje funkciu skleníka s relaxačnou zónou.

V minulosti sme boli zvyknutí na skleníky vyrobené z použitých okien či veľkých zaváraninových pohárov, pretože sklo bolo dostupnejšie. Tieto časy však pominuli a v posledných rokoch sa prechádza na zdravotne vyhovujúci polykarbonát vyrobený z plastu.

Polykarbonát vs. Sklo:

• Polykarbonát: Veľkou výhodou dutinového (komôrkového) polykarbonátu je predovšetkým nízka hmotnosť a oveľa väčšia odolnosť proti rozbitiu. Prednosti oceníte na frekventovaných miestach, kde hrozí nebezpečenstvo rozbitia skla a prípadného poranenia. Plastové dutinové dosky majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, sú teda vhodné pre vykurované skleníky. Nevýhody plastových dosiek sú nižšia priepustnosť svetla (71 až 86 percent), kratšia životnosť a vyššia cena oproti sklu. Polykarbonátová doska má nízku hmotnosť, dobrú tvárnosť a uprostred vzduchovú komôrku, čo niekoľkonásobne zvyšuje termoizolačné vlastnosti, preto teplo zostane v skleníku aj počas chladných nocí.
• Sklo: Tradičný materiál, ktorý poskytuje vynikajúcu priepustnosť svetla. Je však krehkejšie a ťažšie ako polykarbonát.

Cesta zeleniny dopestovanej v skleníku na váš tanier je oveľa kratšia ako tej dovezenej z južných krajín. Nespornou výhodou je pestovanie po celý rok, ak tomu prispôsobíte podmienky. Skleník sa stane neoddeliteľnou súčasťou záhrady, preto je pred jeho stavbou dôležité zvážiť niekoľko dôležitých faktorov. Nejde len o to, aby sa páčil vám, ale hlavne, aby sa v ňom páčilo rastlinám, ktoré tam budete pestovať.

Veľkosť a umiestnenie skleníka

Veľkosť skleníka by mala zodpovedať vašim potrebám. Skleník s veľkosťou približne 2,5 x 3 m by mal stačiť dvom osobám na základné zásobovanie čerstvou zeleninou. Výška by mala byť aspoň dva metre, aby ste sa v skleníku nekrčili. Šikmá bočná stena umožňuje, aby svetelné lúče dopadali kolmo a bez strát prechádzali sklom. Šikmý tvar pritom nijako neobmedzuje rastliny vnútri skleníka. Najčastejšie majú skleníky obdĺžnikový pôdorys. Niektorí výrobcovia dodávajú skleníky, ktoré je možné zväčšovať - predlžovať. Väčšinou to však možné nie je, preto je lepšie počítať s určitou rezervou.

Obvykle sa odporúča os skleníka natočiť v smere sever - juh, ale dôležitý je celkový charakter záhrady. Skleník by mal byť umiestnený na rovnom, slnečnom stanovišti tak, aby neprekážal bežnej prevádzke a bolo jednoducho prístupné napojenie na rozvod vody a elektriny. V záhrade odpozorujte miesto, kam počas dňa svieti slnko najdlhšie. Intenzívne slnečné lúče sa dajú obmedziť žalúziami alebo bielym náterom z vápna, ale nedostatok svetla sa dohnať nedá. Ak sa vám podarí prisadiť skleník na stenu domu alebo plotu, múr funguje ako kúrenie, ktoré hlavne na jar a na jeseň cez deň akumuluje teplo zo slnečného žiarenia a v noci ho potom vyžaruje. Ak sa chcete venovať celoročnému pestovaniu, je dobré umiestniť skleník na zadnú stenu domu, stavby či garáže. Takýmto skleníkom sa hovorí pultové a svedčia im južne či juhovýchodne orientované múry. V tomto prípade navyše využijete aj teplo, ktoré poskytuje stena domu.

Konštrukcia a základy

Konštrukcia môže byť z hliníkových alebo oceľových profilov. Hliník najlepšie odoláva korózii, je výborne tvarovateľný, ale pomerne drahý. Profily by mali byť upravené - eloxované. Výhodou je nízka hmotnosť, takže je možnosť stavať ich bez podmurovky (s kúpenou základňou). Tento spôsob sa neodporúča na miestach s vyšším rizikom prudkého vetra. Pevnejšie sú konštrukcie z profilového valcovaného železa, tieto skleníky vynikajú odolnosťou aj pri veterných alebo snehových kalamitách a veľmi dlhou životnosťou. K pevnosti prispieva aj to, že ide prevažne o zváranú konštrukciu s minimom skrutkovaných spojov. Žiarové zinkovanie dokonale chráni oceľovú konštrukciu pred koróziou, preto nie je nutné ju natierať. Zatiaľ čo u žiarovo zinkovaných skleníkov sa uvádza životnosť 20 až 30 rokov bez nutnosti údržby, skleník z pozinkovaného plechu sa po čase musí pretrieť farbou, aby nezačal korodovať.

Stabilita skleníka závisí aj od základov - podmurovky. Po výbere konkrétneho typu a veľkosti skleníka je ideálne zistiť od výrobcu presné požiadavky na založenie. Betónové základy do strateného debnenia sú najvhodnejšie, zapustené do takzvanej nemrznúcej hĺbky, čo je približne 80 až 140 cm (závisí to od vlastností pôdy a podložia). Minimálna odporúčaná výška betónového základu je 15 až 25 cm nad úrovňou terénu. Klasická podmurovka, zapustená do hĺbky po celom obvode, je dobrou ochranou proti prehrabávaniu sa hlodavcov dovnútra.

Vetranie a otváranie

Skleníky musia byť vybavené otvormi kvôli vetraniu. Približne na každých 5 m² by malo pripadnúť jedno strešné vetracie okno. Dôležitým doplnkom okien sú automatické otvárače, ktoré bývajú väčšinou založené na báze rozťažnosti kvapaliny, a preto nie je potrebný prívod elektrickej energie. Vetraním sa odvádza prebytočná vlhkosť a teplo, nočné vetranie slúži na otužovanie rastlín pred vysadením von. Vetranie dverami sa príliš neodporúča, pretože sa chladný vzduch dostáva priamo ku koreňom rastlín, a to im nesvedčí. Posuvné dvere majú svoje výhody, nehrozí u nich rozbitie skla vetrom. Na normálne pestovanie sú výhodnejšie ako tie s pántmi. Ale je nutné vybrať také, ktoré majú skutočné kolieska či ložiská, nesmú sa posúvať len kov po kove. Niektorí výrobcovia dodávajú bočné okná umiestnené zhruba 50 až 70 cm nad úrovňou terénu, ktoré odvetrávajú teplý vzduch iba z vrchných vrstiev a korene rastlín tak zostávajú v relatívne konštantnej teplote.

Čo pestovať v skleníku?

Skleník je ideálnym miestom na pestovanie širokej škály zeleniny, ovocia, byliniek a dokonca aj kvetov.

Zelenina:

• Plodová zelenina: Paprika, paradajky, baklažány, uhorky, melóny, dyne. Tieto rastliny obľubujú teplo a vlhké prostredie, ktoré skleník dokonale poskytuje.
• Listová zelenina: Šalát, špenát, rukola, mangold, kel. Tieto druhy rastú rýchlo a dajú sa pestovať aj v menej vyhrievaných skleníkoch.
• Koreňová zelenina: Reďkovka, mrkva, cibuľa. Pri koreňovej zelenine je dôležité zabezpečiť dostatočnú hĺbku pôdy.
• Kapustovitá zelenina: Kaleráb, kapusta.

Ovocie: Jahody, maliny, citrusové plody (v zimných záhradách alebo vyhrievaných skleníkoch).

Bylinky: Bazalka, tymian, rozmarín, mäta, petržlen, pažítka. Bylinky v skleníku rastú rýchlejšie a majú intenzívnejšiu chuť.

Výsadba a starostlivosť

Pestovanie v skleníku prináša neobmedzené možnosti, avšak vyžaduje si plánovanie a dodržiavanie určitých zásad.

Plánovanie výsadby:Pred samotným sadením je dôležité urobiť si plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcete pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve ju chcete pestovať a kedy je vhodné ju vysadiť. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť.

Výsadba:V závislosti od druhu zeleniny a toho, či máte v záhrade vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Platí pravidlo: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkovka a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia (pestovanie priesad na parapete, v miniskleníku) a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili.

Pestovateľský spon a hĺbka výsadby:

• Kaleráb ‘Kref F1’: Ideálna sadzba je 25 x 25 cm.
• Šalát hlávkový: Pestovateľský spon treba prispôsobiť odrode. Čím väčšie hlávky, tým väčšia vzdialenosť medzi rastlinami. Priesady by mali mať päť až šesť pravých listov. Pri vysádzaní je veľmi dôležité nesadiť ich hlboko, ale len tak, ako rástli v zakoreňovači - srdiečko rastliny musí zostať tesne nad povrchom pôdy.
• Paprika: Ak sadíte do hniezda po dve rastliny, voľte spon 50 × 40 cm. Priesady by mali mať založené prvé kvetné púčiky.
• Melóny, dyne, uhorky: Vysiať na získanie priesad. Uhorky potrebujú na rast dosť priestoru, ideálne je zasadiť na 1 m² najviac 3 uhorky.
• Zeler: Do skleníka sa sadí začiatkom mája, na voľné hriadky radšej až v druhej polovici mesiaca.
• Paradajky: Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m², pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina.

Starostlivosť o rastliny:Po zasadení priesad či vysiatí semien nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota.

Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.

Dobrí a zlí susedia v skleníku

Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba:

• Paprika a rajčiak: Nie sú dobrými susedmi v záhone.
• Uhorka a paradajka: Uhorka nie je kamarátkou paradajok.
• Uhorka a zemiaky: Zemiaky sú pri uhorkách náchylnejšie na pleseň zemiakovú.
• Reďkovka a Yzop: Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop.

Naopak, niektoré druhy sa znášajú mimoriadne dobre:

• Paprika a čakanka: Znášajú sa mimoriadne dobre.
• Paprika a bazalka: Majú veľmi podobné potreby pre rast.
• Paprika a okrasa (ibištek jedlý): Znášajú sa perfektne.
• Uhorka a fazuľa, hrášok, slnečnica: Fazuľa či hrášok sa do skleníka pekne vojdú a ochraňujú uhorky pred škodcami.
• Šalát: Výborne sa znáša s jahodami, šalátovými uhorkami, mrkvou aj reďkovkami.

Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto je najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.

Zber úrody v skleníku

Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a paradajok, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.

Pestovanie v skleníku sa oplatí vďaka tomu, že si sami stanovujete podmienky ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Vďaka tomu môžete dosiahnuť vyššiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli. Taktiež vám takéto pestovanie umožňuje lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami. Skleníky môžu veľmi efektívne využívať priestor, čo umožňuje pestovať plodiny aj keď máte málo miesta.

Skleník si vyžaduje vstupné náklady na vybudovanie a údržbu, rovnako ako aj energetické náklady na reguláciu optimálnej teploty a vlhkosti v chladnejších mesiacoch. Avšak, výhody v podobe čerstvej, vlastnoručne vypestovanej zeleniny a dlhšej sezóny výrazne prevyšujú počiatočnú investíciu. Skleníky sú často robustnejšie a trvanlivejšie ako fóliovníky, poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom, čo z nich robí ideálnu voľbu na dlhodobé a intenzívne pestovanie.

tags: #potrebuje #byt #sklennik #schvaleny #hygienov #na