Súčasné postavenie slovenskej vedy v európskom výskumnom priestore nie je jednoduché. Otvorené hranice Európskej únie umožňujú bezproblémový presun vedcov a výskumníkov medzi krajinami, pričom mnohé členské štáty ponúkajú atraktívnejšie prostredie pre vedu a výskum. Tieto krajiny dosahujú vyšší podiel výskumu a vývoja na hospodárskej činnosti firiem, vyššiu mieru inovatívnosti, všeobecne vyššie HDP na obyvateľa a aj väčší podiel objemu prostriedkov na vedu a výskum z HDP, často doplnený o lepšiu výskumnú infraštruktúru. Napriek týmto výzvam, aj na Slovensku pôsobili a naďalej pôsobia kvalitní vedci a excelentné tímy, ktorým patrí vďaka a uznanie za ich prínos spoločnosti. Tieto existujúce excelentné tímy a jednotlivci predstavujú ostrovy pozitívnej deviácie, na ktorých je potrebné postaviť ďalší rozvoj slovenskej vedy.
Identifikácia a cielová podpora excelentných oblastí
Kľúčovým krokom k rozvoju špičkového výskumu je identifikácia oblastí, v ktorých má Slovensko silné kapacity. Štúdia IDEA porovnávajúca výkonnosť vedných odborov na Slovensku a v ďalších krajinách Európskej únie poukázala na to, že v roku 2016 sme dosahovali najlepšie výstupy v oblasti materiálovej vedy, časticovej a jadrovej fyziky, integratívnej medicíny, mineralógie, všeobecnej a jadrovej fyziky. Okrem toho sa ako veľmi rýchlo rastúce oblasti ukázali napríklad parazitológia a zo spoločenských vied psychológia a ekonómia. Avšak, v identifikácii a cielenej podpore je potrebné ísť ešte hlbšie, až na úroveň pracovísk, prípadne tímov a jednotlivcov.
Systémové zmeny pre motiváciu a efektivitu
Na základe skúseností a analýz je zrejmé, že na zvýšenie kvality slovenskej vedy je nevyhnutné pristúpiť k systematickým zmenám. Jedným z prvých krokov by mal byť spustený systém hodnotenia tvorivej činnosti naprieč celým vedecko-výskumným ekosystémom. Toto hodnotenie by malo slúžiť ako základ pre diferenciáciu financovania na úrovni pracovísk, ktorá by sa mala následne prejaviť aj na úrovni diferencovaného platového ohodnotenia. Je dôležité, aby sme cielene podporovali práve excelentné tímy, aby sa mohli rozrastať a aby ich mohlo pribúdať.
Ďalším aspektom je podpora excelentnej vedy formou grantových projektov. Otázky transparentnosti a objektívnosti hodnotenia grantových projektov sú často demotivujúce pre aktívnych vedcov. Preto sa navrhuje nový spôsob hodnotenia formou medzinárodného panelu, ktorý by mal byť prvýkrát použitý pri hodnotení projektov podporených z Plánu obnovy a odolnosti, kde je vyčlenených zhruba 200 miliónov eur na výzvy všeobecného charakteru.
Problémom slovenskej vedy nie je len jej nedostatočná podpora, ale aj tendencia k proporčnému rozdeľovaniu prostriedkov alebo platovému ohodnoteniu, ktoré nemotivuje najlepších a znižuje nákladovú efektívnosť investovaných prostriedkov. Vyššie uvedené zámery majú tento trend obrátiť a zvýšiť atraktivitu slovenského výskumného priestoru pre kvalitných vedcov. Ak sa to podarí, vytvorí sa predpoklad návratu slovenských vedcov zo zahraničia, príchodu zahraničných vedcov a udržaniu talentov doma.
Politika talentu a premena "úniku mozgov" na príležitosť
Odchod mladých šikovných Slovákov do zahraničia a s tým súvisiaci "brain drain" predstavuje asi najväčšiu súčasnú slabinu slovenského výskumného ekosystému. Na druhej strane, množstvo vedcov zo Slovenska pôsobiacich v zahraničí, kde zbierajú cenné skúsenosti, môže predstavovať aj najväčšiu príležitosť a potenciál pre rozvoj špičkového výskumu na Slovensku. Ak sa podarí pomocou diferenciovaného financovania, spravodlivých grantov a štipendií zatraktívniť pôsobenie vo vede a výskume na Slovensku, môžeme premeniť našu najväčšiu slabinu na našu najväčšiu výhodu pri rozvoji špičkového výskumu.
V rámci tzv. politiky talentu je dôležité vnímať Slovákov žijúcich v zahraničí nielen cez optiku "úniku mozgov", ale aj ako príležitosť vybudovať vo svete širokú sieť kontaktov, na ktorú sa môže krajina spoľahnúť. Títo krajania sú pre nás dôležitou komunitou, zviazanou so Slovenskom občianstvom, pôvodom svojich predkov alebo inou formou špecifického vzťahu. Môžu byť cenným zdrojom inšpirácie, spolupráce, kontaktov a pomoci, ako aj prispieť k získaniu talentov, posilneniu obchodu, investícií, podnikateľskej aj vedecko-technickej spolupráce. Rady a odporúčania uznávaných expertov z radov Slovákov pôsobiacich v zahraničí sú cenné pre naše sektorové politiky a ich názory na bariéry návratu domov sú dôležité.
Mladí chcú odísť zo Slovenska: Trend alebo varovný signál?
Zapojenie do európskych programov a podpora spolupráce
Zapojiť slovenskú vedu do špičkových európskych programov na podporu vedy a výskumu je možné prostredníctvom programov Horizont 2020 (H2020) a nadväzujúceho programu Horizont Európa. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktoré zastrešuje Národné kontaktné body H2020, prišlo s iniciatívou podporiť túto snahu prostredníctvom národného projektu SK4ERA. Cieľom projektu je spájať iniciatívy slovenských vedcov pôsobiacich v zahraničí a ponúkať nové formy obojstranne výhodnej spolupráce.
CVTI SR chce k spolupráci osloviť združenia i jednotlivcov s cieľom vytvoriť nástroje na uľahčenie komunikácie Slovákov v zahraničí s domácim prostredím. Ideálnym výstupom projektu SK4ERA je vytvoriť živú a neustále aktualizovanú databázu, ktorá by sa po vzájomnej dohode domácich a zahraničných partnerov nemusela limitovať iba na prípravu podujatí či projektov. CVTI SR je pripravené túto interakciu uľahčiť, podporiť a propagovať. V prvej fáze projektu SK4ERA je ambíciou získať čo najdôkladnejší prehľad o slovenských vedcoch pôsobiacich v zahraničí. Osloviť chcú tiež všetkých, ktorým nie je stav slovenskej vedy a výskumu ľahostajný, a následne im predstavia možnosti toho, v čom im CVTI SR ako verejná inštitúcia môže pomôcť či byť užitočná.
Projekt SK4ERA chce neustále získavať spätnú väzbu a prichádzať s novými nástrojmi na prehĺbenie spolupráce s verejným sektorom. Obracia sa na zahraničných autorov výziev na zlepšenie slovenskej vedy a výskumu, ako aj na tých, ktorí o tom zatiaľ iba uvažujú, aby sa s pomocou CVTI SR zviditeľnili a mohli začať praktickými krokmi a nadviazať spoluprácu s domovom prostredníctvom databázy Alumni. Možnosti spolupráce zahŕňajú spoločnú prípravu podujatí, sprostredkovanie mentoringu, spoločnú prípravu projektov alebo možnosť hodnotiť či pripomienkovať projekty, predovšetkým v rámci programov EÚ.
Otvorená veda a jej prínosy pre spoločnosť
Veda, výskum a inovácie majú veľký význam pre všetky oblasti života spoločnosti a sú dôležitou témou medzinárodných vzťahov, s dopadmi na vzájomnú spoluprácu a hospodársku súťaž krajín. Na Slovensku máme inovatívne firmy a vedecko-výskumné pracoviská so špičkovými, častokrát patentovanými technológiami, ktorých ambície často prekračujú hranice SR a ich zahraničné úspechy nie sú ojedinelé. Novovznikajúce spoločnosti sú čoraz vyspelejšie a viaceré z tých, ktoré začínali podnikať pred niekoľkými rokmi, sa rozrástli na firmy zamestnávajúce niekoľko desiatok, či dokonca stoviek ľudí.
Dôležitým aspektom je aj sprístupnenie vedy spoločnosti. Ak je vedecká aktivita financovaná z verejných zdrojov, mala by byť spätne dostupná akademickým, vedecko-výskumným komunitám aj verejnosti pre opakované použitie. Rýchly a bezbariérový prístup k výsledkom vedy a výskumu má mnohé výhody pre všetky skupiny. Otvorená veda má potenciál transformovať spoločnosť, od zrýchlenia hľadania liekov na ťažké choroby, cez podporu vzniku nových inovatívnych produktov a služieb až po efektívnejšie fungovanie štátu. Zjednodušenie prístupu k článkom a údajom prináša úžitok vzdelávaciemu systému, obchodným spoločnostiam, ale aj širokej verejnosti.
Vzdelávanie a podpora vedeckého myslenia od mladosti
Učitelia a vedci, ako napríklad profesor matematiky Michal Fečkan, zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní pozitívneho pohľadu na vedu už od útleho veku. Profesor Fečkan sa snaží prebudiť alebo upevniť kladný pohľad študentov na matematiku tým, že im ukazuje krásu logického myslenia a odvahu rozmýšľať aj o zložitých veciach. Zdôrazňuje, že analytické myslenie je dôležité nielen v matematike, ale aj v bežnom živote. Okrem toho vedie študentov k tvorivosti a kladeniu otázok, spolu s hľadaním odpovedí. Ak zistí, že niektorí z nich sú talentovaní, snaží sa ich presvedčiť na hlbšie vzdelávanie sa v matematike, lebo len tak zistia, čo sa v nich skrýva.
Ako vedec sa profesor Fečkan zapája do medzinárodnej spolupráce, aby získal nové inšpirácie pre svoje bádanie a overil si vedeckú úroveň svojich dosiahnutých výsledkov. Pre neho je tiež veľmi dôležitá existencia grantov a projektov, bez ktorých by sa mu ťažko napĺňali jeho vedecké vízie. A dobre mu padne, keď vidí kladnú propagáciu vedeckých výsledkov v médiách. Jeho skúsenosti potvrdzujú potrebu investovať podstatne viac financií do vedy, vyhľadávať a rozvíjať mladé talenty, zefektívniť oceňovanie dosiahnutých vedeckých výsledkov, zabezpečiť väčšiu propagáciu vedy v spoločnosti, podporovať zahraničnú spoluprácu a snažiť sa viac aplikovať vedu v praxi. Možno by pomohlo zorganizovať niekoľko konferencií odborníkov o postavení a úlohe vedy na Slovensku s jasnými cieľmi a víziami do budúcnosti. Hoci jeho návrhy nemusia byť originálne, ich dôležitá úloha pre vyššiu úroveň vedy na Slovensku je nepopierateľná.
Budúcnosť slovenskej vedy: Investícia do inovácií a ľudského potenciálu
Súčasné iniciatívy, ako napríklad spustenie systému hodnotenia tvorivej činnosti, návrh na medzinárodné panely pri hodnotení grantových projektov a projekt SK4ERA zameraný na podporu spolupráce slovenských vedcov v zahraničí, predstavujú kroky správnym smerom. Tieto opatrenia majú potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského výskumného prostredia, prilákať talentovaných jednotlivcov a podporiť rozvoj inovatívnych technológií. Úspech slovenskej vedy v budúcnosti bude závisieť od systematickej podpory, cielenej investície do excelentných oblastí a ľudí, ako aj od schopnosti premeniť existujúce výzvy na príležitosti pre rast a rozvoj.