Pri budovaní domu, rovnako ako pri budovaní priateľských a partnerských vzťahov, si dávame veľký pozor na to, aby boli postavené na dobrých, silných a pevných základoch. Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu. Správne urobené základy domu rovnomerne prenášajú celkové zaťaženie domu na zem. Musia byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie. Základové konštrukcie delíme na základové dosky a pásy.
Príprava na založenie stavby
Ešte predtým ako začnete s pokladaním základov je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku na ktorom bude dom stáť. Geologické pomery, tvar terénu, či je dom podpivničený alebo nie, to všetko má vplyv na výber vhodného typu základov. Druh zeminy a jej nosnosť majú zásadný vplyv na veľkosť základov a hĺbku spodnej vody. Jej pôsobenie na základy ovplyvňuje spôsob zakladania. Vďaka vopred zisteným informáciám môžeme zistiť, na ktorej pôde sa nedajú vykopať základové pásy a budeme potrebovať základovú dosku.
Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodet vám presne vytýči osadenie domu, teda jeho presné umiestnenie. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, ktoré slúžia ako orientačné body. Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami by ste sa mali informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno, musíte práce vykonávať opatrne.
Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica v hrúbke 200 až 300 mm. Následne sa začnú kopať výkopy základových rýh. Ryhy musia mať rovné a čisté hrany, správnu hĺbku i šírku. Len tak zabezpečíte, že betón bude rovnomerne prenášať zaťaženie.
Základové pásy: Tradičné a osvedčené riešenie
Vďaka svojej jednoduchosti a cenovej dostupnosti sú základové pásy najbežnejším typom základov pre rodinné domy. Používajú sa pre založenie stenových aj skeletových konštrukčných systémov. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom, ktorý má tvar obdĺžnikový, stupňovitý, rebrový. Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou.
Rozmery základových pásov:
Šírka základových pásov je daná váhou zaťaženia a únosnosťou zeminy. Líšiť sa bude v prípade jednopodlažného alebo dvojpodlažného domu, ktoré majú rozdielne zaťaženia. Základové pásy pre rodinné domy sú navrhnuté na základovej škáre s šírkou 500 mm až 600 mm. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné vykonať spevnenie vhodným štrkovým zhutneným podsypom.
Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Výmera základov závisí od šírky múrov. Šírka základov stavby sa určuje od podložia stavby a celkovej hmotnosti.
Nezámrzná hĺbka:
Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke, aby sa nestalo, že zem pod nimi zmrzne, čím zväčší svoj objem a následne ich nadvihne. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene, čoho výsledkom sú trhliny. Na Slovensku sa nezámrzná hĺbka obvykle pohybuje medzi 80 až 120 cm. Len tak možno zabrániť tomu, aby mráz spôsobil zdvihy a pohyby zeminy, ktoré by sa mohli preniesť do konštrukcie a spôsobiť trhliny či nerovnosti.
Postup výstavby základových pásov:
- Odstránenie ornice a vytýčenie stavby: Odstráni sa vrchná vrstva zeminy a geodet presne vyznačí, kde budú pásy alebo pätky.
- Výkop základových rýh: Ryhy sa vykopú do požadovanej hĺbky a šírky. Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm. V súlade s projektovou dokumentáciou sa uloží uzemňovacia pásovina, časti kanalizačných potrubí a vodovodných chráničiek. Na rohoch stavby sa vyvedie uzemňovacia guľatina.
- Liate betónu do výkopu: Výkopy základovej konštrukcie sa zalejú betónom triedy minimálne C 12/15. Čerstvý betón sa leje priamo do pripravených rýh a zarovná sa do výšky. Dôležitá je kvalita zmesi a rýchle spracovanie, aby nevznikali dutiny. Vrchná vybetónovaná časť základových pásov sa vyrovná pomocou 2 m hliníkovej laty a vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.
- Stratené debnenie (voliteľné): Na vybetónované základové pásy sa uložia nasucho debniace tvárnice tak, aby priečne spojnice neboli nad sebou. Uložia sa 2 až 3 rady nad sebou podľa projektovej dokumentácie. Do osadených tvárnic sa vloží betonárska výstuž (2 prúty s priemerom 10/12 mm na 1 m dĺžky steny). Do tvárnic sa pomaly po vrstvách uloží betón a opatrne sa prepichovaním zhutní. Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom.
- Hutnenie výplne medzi pásmi: Priestor medzi pásmi sa zasypáva štrkom alebo zeminou a dôkladne hutní, aby neskôr nedochádzalo k sadaniu podlahy.
Základové pásy pri stavbe rodinného domu
Základová doska: Moderné riešenie pre náročné podmienky
Základová doska je monolitická základová konštrukcia, prevažne zo železobetónu, ale aj z prostého betónu. Ide o tuhé základové konštrukcie, avšak aj veľmi nákladné. Vytvárajú súvislý tuhý plošný základ pod celým pôdorysom stavby. Používajú sa najmä na málo únosných pôdach, ale kvôli zjednodušeniu práce sa v poslednom čase používajú aj na dobre únosných terénoch. Základová doska rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky.
Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a relatívna ľahkosť samotného vyhotovenia.
Hĺbka založenia základovej dosky:
Hĺbka založenia základovej dosky je daná podľa miesta stavby a typu zeminy, od 0,8 m do 1,6 m pod upravený terén. Aj základová doska musí byť uložená do nezamŕzajúcej hĺbky.
Postup výstavby základovej dosky:
- Odstránenie ornice a výkop: Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica a vykope sa jama pre základovú dosku do požadovanej hĺbky.
- Podkladové vrstvy: Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm. V súlade s projektovou dokumentáciou sa uloží uzemňovacia pásovina, časti kanalizačných potrubí a vodovodných chráničiek. Na rohoch stavby sa vyvedie uzemňovacia guľatina.
- Debnenie: Vytýčia sa rohy základovej dosky a vyhotoví sa debnenie (z dosiek alebo styroduru).
- Výstuž: Na zhutnenú vrstvu kameniva sa uloží vrstva drveného kameniva frakcie 16/32 mm, na ktorú sa položí tepelná a hydroizolácia. Potom sa položia kari siete podľa projektu.
- Betonáž: Celá plocha sa zaleje betónom triedy minimálne C 16/20. Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody. Čerstvý betón chráňte v zimnom období pred chladom a mrazom a v horúcom počasí ho polievajte častejšie. Betón treba polievať vodou cez rozprašovač, postrekovač alebo z kanvy, nie priamym prúdom.
Iné typy základov
Okrem základových pásov a dosiek existujú aj ďalšie typy základov, ktoré sa používajú v špecifických situáciách:
- Základové pätky: Používajú sa najmä na zakladanie bodových prvkov stavby, ako sú stĺpy, schody, komíny a elektrické vedenia. Prenášajú zaťaženie z určitých bodov na nosné plochy. Nikdy nie sú jediným základovým systémom, pretože by to viedlo k nerovnomernému sadaniu objektu.
- Základové nosníky: Ich použitie je nevyhnutné vtedy, keď nie je možná realizácia základových pätiek z dôvodu predpokladaného nerovnomerného sadania stavby alebo z iného dôvodu. Napríklad pri potrebe preniesť zaťaženie stĺpov na zem.
- Pilóty: Ide o hlbinné základy, ktoré sa používajú, ak sú horné vrstvy základovej pôdy neúnosné alebo ak sa pri zakladaní v únosnej pôde chceme vyhnúť veľkým objemom zemných a betonárskych prác. Existujú rôzne typy pilót (drevené, oceľové, betónové, železobetónové), ktoré sa líšia spôsobom prenosu zaťaženia (opreté, plávajúce, votknuté) a spôsobom výroby (prefabrikované, in-situ).
Typ základov navrhne architekt a jeho nosnosť musí skontrolovať statik. Len statik môže skutočne určiť, ktorý typ základov je najvhodnejší pre konkrétnu stavbu.
Hydroizolácia základov: Ochrana pred vlhkosťou
Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť, musíte zaizolovať základy domu. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou.
Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie.
Postup hydroizolácie:
- Príprava podkladu: Pred pokladaním hydroizolácie musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie.
- Penetračný náter: Aplikuje sa penetračný náter maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu.
- Pokládka asfaltových pásov: Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu.
Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia. Pri hydroizolácii je nesmierne dôležitý výber kvalitných materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu.