Obec Kočín-Lančár, nachádzajúca sa na úpätí Malých Karpát len dvanásť kilometrov severozápadne od Piešťan, predstavuje fascinujúcu ukážku spojenia dvoch pôvodne samostatných dediniek, ktoré dnes tvoria formálne jeden celok. S prvou písomnou zmienkou siahajúcou až do roku 1262, kedy kráľ Belo IV. daroval zem komesovi Zochudovi a jeho bratom, je obec spätá s bohatou históriou. V listine sa spomína obec Lančár a Kočínsky potok, čo naznačuje stáročnú existenciu týchto sídel. S počtom 519 obyvateľov (k 31. 12. [rok nie je uvedený]) a nezamestnanosťou v okrese Piešťany na úrovni 2,12 % v júli 2024, Kočín-Lančár patrí k menším, no dynamicky sa rozvíjajúcim obciam.
Malebný a tajomný Farský kostol sv. Michala archanjela
Dominantou Lančára a zároveň historickým centrom pre okolité obce Kočín a Šterusy je Farský kostol sv. Michala archanjela. Tento impozantný kostol, týčiaci sa nad obcou na kopci Chríp, je často označovaný ako "vidiecka Sixtínska kaplnka" pre svoju malebnosť a tajomnosť. Jeho pôvod siaha do stredoveku, kedy slúžil ako farský kostol pre široké okolie. Napriek tomu, že bol vyrabovaný zlodejmi a poškodený bleskom, jeho mohutný múr a historický význam ho chránia dodnes. V minulosti slúžil ako útočisko pre obyvateľov počas tureckých a tatárskych nájazdov.
Pôvodne na mieste dnešného kostola stál menší gotický svätostánok. V 17. storočí prešiel rozsiahlou prestavbou, počas ktorej bola pridaná priečna loď, čím kostol nadobudol pôdorys gréckeho kríža. Bohato zdobená fresková výzdoba s biblickými motívmi a barokový interiér majú spoločné prvky s katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Kostol je obkolesený renesančným opevnením a vežou z polovice 16. storočia. Dnes veriaci využívajú vzácny klenot najmä počas slávnostných príležitostí, ako sú Veľká noc, Vianoce či hody.
Konštruktér rýchlodráh v čele obce
Starosta Štefan Lányi, ktorý sa do Lančára priženil a je vo funkcii druhé volebné obdobie, prináša do komunálnej politiky netradičné skúsenosti. Pred nástupom do starostovskej funkcie pracoval ako strojný konštruktér, špecializujúci sa na návrhy konštrukcií rýchlodráh pre zábavné parky. Jeho pracovná zmluva stále platí, avšak je uvoľnený na výkon funkcie starostu. V mladosti sa desať rokov venoval automatizácii a neskôr, s láskou k vláčikom, sa rozhodol pre zmenu kariéry.
Do komunálnej politiky sa dostal prostredníctvom svojho pôsobenia ako organista v kostole. Ľudia ho oslovovali kvôli jeho technickému zameraniu a zanedbaným oblastiam v obci, ktoré bolo potrebné vylepšiť. Obec vlastní rozsiahly majetok, vrátane kultúrnych domov, domov smútku a detských ihrísk, čo svedčí o jej rozvoji.
Napätie medzi Kočínom a Lančárom ustupuje
Historicky existovalo medzi obyvateľmi Kočína a Lančára určité napätie, ktoré však podľa starostu postupne ustupuje, hoci staršia generácia si tieto rozdiely pamätá hlbšie. Dodnes platí pravidlo, že ak je starosta z jednej dediny, jeho zástupca musí pochádzať z druhej. Starosta Lányi priznáva, že jeho práca nie je vždy jednoduchá, najmä kvôli sporom a konfliktom medzi obyvateľmi, ktoré musí riešiť.
Napriek tomu obec zaznamenala v poslednom období významné investície do infraštruktúry. V Lančári pribudlo multifunkčné ihrisko s umelou trávou a v Kočíne nové detské ihrisko. Všetky aktivity obce sú prehľadne zhrnuté na webovej stránke obce.
Jednou z hlavných priorít starostu je premena obce na ekologickú a energeticky nezávislú. V rámci tejto vízie sa začalo s reguláciou drevín, aby sa predišlo riziku padania haluzí. Okolo horného kostolíka boli vyrúbané ihličnaté dreviny, ktoré sem nepatrili, a vysadené na bývalých pasienkoch. Tento krok síce vyvolal nesúhlas ochranárov, no bol nevyhnutný pre zlepšenie životného prostredia.
Inovatívne odpadové hospodárstvo
Štefan Lányi sa presadil aj v oblasti odpadového hospodárstva, keď ako prvý starosta v regióne vypovedal zmluvy monopolnému dodávateľovi. Obec si začala riešiť odpadové hospodárstvo sama založením odpadovej spoločnosti s ďalšími obcami. V súčasnosti disponuje tromi smetiarskymi autami, kompostárňou a efektívne triedi a vyváža odpad. Tento prístup viedol k výraznému nárastu vytriedeného plastového odpadu a zároveň k zníženiu množstva komunálneho odpadu.
Zavedenie nádob na papier do každej domácnosti a čistota na zberných miestach prispeli k lepšiemu životnému prostrediu. Obec aktívne zbiera elektroodpad, nadrozmerné plasty, drevo, odpad zo záhrad a kuchynský odpad. Vďaka efektívnemu separovaniu má obec najnižší poplatok za smeti na občana, ktorý predstavuje 31 eur.
Energetická sebestačnosť ako cieľ
Obec prevádzkuje vlastný vodovod, ktorého správcom je starosta. Voda je dodávaná občanom, družstvu a menším prevádzkam. Starosta čerpal inšpiráciu z exkurzie do energeticky sebestačnej obce Kněžice v Českej republike, kde funguje bioplynová stanica spracúvajúca odpad. Táto stanica vyrába teplo a elektrickú energiu, čím obec znižuje svoje náklady a zároveň znižuje závislosť od externých dodávateľov.
Kočín-Lančár momentálne nemá kanalizáciu, no starosta vidí v bioplynovej stanici potenciálne riešenie, ktoré by mohlo zabezpečiť dodávku elektriny a tepla aj pre okolité obce Šterusy a Dolný Lopašov. Tento projekt by mohol prispieť k sociálnej dimenzii energetiky, kde by energia bola považovaná za sociálny produkt a nie len za ťažký biznis. Obyvatelia obce už teraz platia len 50 centov za kubík dodanej vody, čo je dôkazom efektívneho hospodárenia s vlastnými zdrojmi.
Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín
Pýchou obcí je Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín, ktoré zostalo slovenské a zameriava sa predovšetkým na živočíšnu výrobu. Tento typ družstva je v súčasnosti už menej bežný a predstavuje dôležitú súčasť lokálnej ekonomiky. V škôlke je každoročne približne dvadsať detí, zatiaľ čo školopovinní žiaci navštevujú školy v neďalekom Vrbovom alebo Chtelnici.
Polstoročie folklóru a tradícií
Manželia Hruškovci sa už pol storočia venujú zbieraniu a uchovávaniu miestnych krojov a folklórnych tradícií. Eva Hrušková začínala ako členka speváckej skupiny bez názvu, ktorá sa neskôr premenovala na Podhoranka. Okrem spevu sa venovala aj ochotníckemu divadlu. František Hruška zdedil po svojom otcovi zbierku pesničiek, ktoré sú starostlivo zaznamenané aj s dátumom a vtedajším počasím.
Manželia Hruškovci sa spoznali počas náboru do folklórneho súboru Družba v Trenčíne, kde Eva hrala v posádkovej hudbe. Ich manželstvo bolo jedným z troch, ktoré vznikli z družby medzi odevármi a muzikantmi. Po presťahovaní do Kočína sa Eva zapojila do miestneho kultúrneho života a neskôr spolu s manželom vystupovali ako duo, kde ona spievala a on hral na harmonike. František Hruška hral v mnohých kapelách, najmä na saxofóne, a vždy preferoval živé vystúpenia. S radosťou sledujú, že ich deti a vnúčatá pokračujú v láske k hudbe a folklóru.
Hudobná a výtvarná scéna: MASLO a Výtvarný Lančár
Matej Slabý, pochádzajúci z Lančára, je uznávaným hudobníkom a výtvarníkom. Ako učiteľ na Cirkevnej základnej umeleckej škole vo Vrbovom založil viacero hudobných projektov. Jeho prvou skupinou bola Borovienka, neskôr s priateľmi založil Kaktus band s countryovým zameraním. V súčasnosti sa venuje projektu MASLO, ktorý vznikol ako rodinná hudobná skupina. MASLO, s rozrastajúcim sa počtom členov, získalo množstvo ocenení. Názov vznikol náhodne na vernisáži, kde moderátorka potrebovala rýchlo pomenovať skupinu.
Matej Slabý je tiež aktívnym výtvarníkom, ktorý sa zameriava na prípravu detí. Medzi jeho úspešných žiakov patrí Petra Bašnáková, držiteľka ceny Canon Awards Potencial, a Adam Novotný, ktorý sa presadil v animovanom filme. Matej spolupracoval na štyridsiatich výstavách a realizoval repliku ukradnutého obrazu pre kaštieľ v Chtelnici. Každoročne sa v Lančári koná trojdňová akcia Výtvarný Lančár, ktorá zahŕňa výstavu, koncert a stretnutie s majiteľmi veteránov.
Emil Jankovič: Majster stolár s darom od Boha
Emil Jankovič, majster stolár z Lančára, je známy svojou vášňou pre prácu s drevom. Jeho diela zdobia interiéry nielen na Slovensku, ale aj vo Vatikáne. Svojho otca, ktorý sa venoval stavbárčine a nábytku, považuje za svojho prvého kritika a učiteľa. Emil verí, že drevo by malo slúžiť nielen na teplo, ale aj na tvorbu krásnych a trvácnych predmetov, ktoré spájajú rodiny.
Počas svojej kariéry mal šťastie na ochotných majstrov, ktorí ho naučili zlátiť, rezbárčiť a iné umenia. Jeho práca pre kostoly bola poznačená stretnutiami s úžasnými ľuďmi. Pred dvadsiatimi tromi rokmi, po vážnych zdravotných problémoch, dostal ponuku vyrobiť kreslo pre pápeža Jána Pavla II., čo považuje za Božiu vôľu. S pápežom Jánom Pavlom II. sa neskôr stretol osobne, čo považuje za neskutočný zážitok. Okrem cirkevných diel vyrába aj lavice do Dómu sv. Martina v Bratislave, kde pracuje takmer štvrťstoročie.
Stankovany: Bohatá história farnosti a kostola
Obec Stankovany, spomínaná už začiatkom 15. storočia, má bohatú cirkevnú históriu. Pôvodne patrila k farnosti Komjatná a jej obyvatelia museli dochádzať na bohoslužby do veľkej vzdialenosti, čo viedlo k nízkej mravnej úrovni. Konečne v roku 1802 bol do úradu stankovanského farára uvedený Adam Moyš, ktorý pôsobil v obci do roku 1811. V tom čase mala obec okolo 750 obyvateľov.
V starom kostolíku pôsobilo viacero správcov, pričom najdlhšie tu pôsobil Alojz Domanszki (1842-1881), hoci žil vo veľkej biede. V roku 1881 bol založený Bratstvo sv. Ruženca a v roku 1889 spolok striezlivosti a spolok proti preklínaniu. Kvôli zlému stavu kostola sa začali prípravy na stavbu nového, pričom získanie povolenia bolo sťažované neochotou Lesného panstva v Liptovskom Hrádku.
Po rokoch čakania a poškodení stropu na chóre sa v roku 1900 podarilo urýchliť povolenie a posvätiť základný kameň nového kostola. Stavba bola dokončená a posvätená v roku 1901. Nový kostol je historizujúca neogotická stavba s pôdorysom kríža a trojpodlažnou polygonálnou vežou. Interiér kostola zdobia oltáre, sochy a krížová cesta od firmy Ferdinand Stuflesser, zvony od firmy Seltenhofer a organ od firmy Rieger.
V tomto storočí sa v kostole vystriedalo viacero správcov farnosti. Pavol Adamec (1937-1967) bol svedkom výstavby kultúrneho domu a dokončenia budovy novej školy. Počas jeho pôsobenia sa uskutočnili viaceré významné udalosti, vrátane birmovky a prvých svätých prijímaní. V roku 1970 mala obec približne 1700 obyvateľov.
Rekonštrukcia a obnova kostola v Stankovanoch
Počas pôsobenia Jozefa Rusnáka (1971-1987) prešiel kostol generálnou opravou, vrátane strechy, vonkajšej fasády a úpravy okolia. Interiér kostola bol zosvetlený novou výmaľbou a farebnými oknami navrhnutými L. Záborským. Pôvodné zariadenie kostola bolo reštaurované a bola zväčšená plocha svätyne pre potreby novej liturgie.
V rokoch 1987-1991 pôsobil v farnosti Peter Nébus a od roku 1991 do roku 2010 Štefan Duraj. Počas ich pôsobenia bola osadená medená krytina na veži a vykonaná oprava vonkajšej fasády kostola a veže. V roku 2014 prebehla rekonštrukcia Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie a bol vybudovaný bezbariérový prístup do kostola.
Od roku 2010 do roku 2022 pôsobil ako kňaz Miloš Labaš, počas ktorého sa zrealizovala kompletná rekonštrukcia budovy fary, bola vybudovaná prístavba toaliet a vykonala sa rekonštrukcia Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. V roku 2022 bola dokončená izolácia farskej budovy a pred kostol bola premiestnená najstaršia socha obce sv. Jána Nepomuckého.
V roku 2023 sa začala oprava vnútra kostola, vymurovala sa nová spovedná miestnosť a zrekonštruoval sa oltárik pod chórom. Na hlavný oltár boli pridané dve vežičky s adorujúcimi anjelmi a v sanktuáriu sa položila nová mramorová dlažba. V roku 2024 sa realizovala nová podlaha na chóre a osadili sa mosadzné konsekračné kríže a svietniky. Dňa 13. apríla 2024 bol obnovený farský kostol a nový oltár konsekrovaný Mons. Františkom Trstenským.
Nitrianska Blatnica: Rotunda sv. Juraja, svedok tisícročí
Obec Nitrianska Blatnica, ležiaca na úpätí Považského Inovca, sa pýši bohatou históriou, ktorá siaha až do roku 1185. Jej história je úzko spojená s tromi významnými kostolmi: románskou rotundou sv. Juraja pod Marhátom, farskom kostolom sv. Mórica - mučeníka a dnešným kostolom Povýšenia sv. Kríža.
Najvýznamnejšou pamiatkou je rotunda sv. Juraja pod Marhátom, ktorá je považovaná za jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku. Jej pôvod siaha až do 11. storočia, možno aj skôr, čo potvrdzujú archeologické nálezy. Múry rotundy, dosahujúce výšku 6,5 metra, sú postavené z kameňa a jej rotundový pôdorys naznačuje príbuznosť s Veľkomoravskými rotundami v Ducovom a Mikulčiciach.
Pôvodne bola rotunda zasvätená sv. Jurajovi, patrónovi bojovníkov, a už od roku 1530 sa na sviatok sv. Juraja slúžia v kostole sväté omše s odpustkami. V 18. storočí pri chráme žili pustovníci, pričom posledný z nich, Viktor Zimányi, zanechal v roku 1802 finančný obnos na základné sväté omše.
V minulosti bola rotunda viackrát upravovaná a reštaurovaná. V rokoch 1951-1956 dostala nový krov a krytinu z pozinkovaného plechu. V rokoch 1964-1969 prebehla reštaurácia interiéru a oltárneho obrazu. V roku 1973 bola veža pokrytá medeným plechom a v roku 1980 dostala rotunda novú strechu z medeného plechu. V rokoch 1983-1985 bola vyhotovená dlažba, vymenené dvere a osadené nové dubové schody na chórus.
Archeologický prieskum v okolí rotundy odhalil staroslovanské sídliská a cintorín, čo potvrdzuje význam tejto lokality v ranom stredoveku. Napriek svojej starobylosti a významu bola rotunda dlho prehliadaná, no vďaka úsiliu pamiatkarov a miestneho farského úradu sa podarilo zachrániť túto vzácnu pamiatku pre budúce generácie.
Architektonické skvosty a ľudová tvorivosť
Súčasťou expozícií múzeí ľudovej architektúry sú aj drevené gréckokatolícke kostolíky, ako napríklad ten z roku 1833, ktorý je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Tieto kostolíky, s charakteristickou barokovo-klasicistickou architektúrou a ikonostasmi, predstavujú cenné svedectvo o náboženskom živote a umení našich predkov.
Okrem sakrálnych stavieb sú v múzeách prezentované aj typické ľudové domy, ktoré odrážajú životný štýl a sociálne pomery obyvateľov v rôznych obdobiach. Od symetrických trojpriestorových domov s tradičným usporiadaním izby, pitvora a komory, až po dvojpriestorové obydlia pastierov a sedliakov s hospodárskymi staviskami. Tieto domy, postavené z dreva a kameňa, sú svedectvom remeselnej zručnosti a adaptácie na miestne podmienky.
Dôležitou súčasťou ľudovej kultúry sú aj remeslá, ktoré sa zachovali v expozíciách. Stolárske dielne, kde sa vyrábali okná, dvere, nábytok a poľnohospodárske náradie, drotárske dielne, ktoré sa špecializovali na výrobu úžitkových predmetov a dekorácií, či kováčske vyhne, kde sa vyrábalo náradie a podkúval dobytok. Mlyn, s komplexným technickým zariadením na mletie obilia, je ďalším príkladom tradičného remesla, ktoré bolo dôležité pre obživu obyvateľstva.
Bratislavský Rozhlas: Obrátená pyramída
Jednou z architektonických dominánt Bratislavy je budova Slovenského rozhlasu, známa aj ako "obrátená pyramída". Tento unikátny projekt, ktorý vznikol vďaka víťaznému návrhu architektov Miloša Chorváta, Štefana Svetka a ďalších, mal ambíciu vytvoriť niečo odlišné od tradičných "plackovežiakov". Cieľom bolo vytvoriť modernú a inovatívnu stavbu, ktorá by odrážala pokrokové myslenie v architektúre.
Symetrická kompozícia oceľového koša a netradičný tvar obrátenej pyramídy vyvolali množstvo teórií a klebiet, od negatívnych energií až po spojenie s egyptskými pyramidami. Napriek kontroverziám sa budova Slovenského rozhlasu stala ikonickým symbolom modernej Bratislavy a svedectvom ambicióznej architektonickej vízie.