Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, sa môže pochváliť bohatou a vrstevnatou históriou, ktorá siaha hlboko do minulosti. Archeologické nálezy odhalili, že územie dnešnej Bratislavy bolo osídlené už od praveku, pričom sa tu vystriedalo množstvo kultúr a civilizácií. Od keltských oppíd až po rímske kastely a stredoveké kráľovské sídlo, každý kameň a každý nález rozpráva príbeh o formovaní tohto strategicky významného územia na sútoku riek a obchodných ciest.
Počiatky osídlenia: Od praveku po príchod Rimanov
Najstaršie stopy osídlenia na území Bratislavy siahajú až do obdobia paleolitu. Nálezy kamenných nástrojov, ako sú sekáče a pästné kliny, svedčia o prítomnosti pravekých lovcov a zberačov. V období neolitu sa začala formovať kultúra so staršou lineárnou keramikou, ktorá priniesla pokročilejšie poľnohospodárske techniky a zmenu krajiny. Neskôr sa objavila lengyelská kultúra, ktorá je spojená s prvými výšinnými sídliskami na Slovensku, napríklad na Devínskej Kobyle a Bratislavskom hradnom vrchu.
Eneolit priniesol rozvoj badenskej kultúry, ktorá na bratislavskom a devínskom návrší budovala pravdepodobne opevnené sídliská. Hradný vrch vtedy slúžil ako akropola alebo citadela s obrannou, spoločenskou a kultovou funkciou. V období bronzovej doby sa na území Bratislavy usadila únětická kultúra, ktorá je spojená s rozvojom metalurgie. Významným nálezom z tohto obdobia je zlatý diadém s možným vzťahom k egejskej oblasti. Neskoršia bronzová doba je charakterizovaná velatickou a podolskou kultúrou, ktoré boli súčasťou stredodunajských popolnicových polí a čelili nájazdom z Ázie.
Po obdobiach plných etnických pohybov a zmien sa do Karpatskej kotliny dostali aj keltské kmene. V laténskej dobe, od 450 pred Kr., sa na území Bratislavy objavujú prvé keltské sídliská. Najvýznamnejším z nich bolo neskorolaténske oppidum Bójov, ktoré vzniklo okolo roku 113 pred Kr. na území dnešného Starého Mesta. Toto opevnené mesto, ktoré pripomínalo stredoveké mestá svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom, slúžilo ako politické, administratívne a hospodárske centrum. Keltov charakterizovala aj ich vynikajúca keramika, ktorá ovplyvnila neskoršiu výrobu tzv. bratislavských pohárov. Dôkazom ich vyspelosti je aj existencia mincovne v bratislavskom oppide, čo potvrdzuje nález minciarskeho náčinia.
S príchodom Rímskej ríše sa situácia na Dunaji výrazne zmenila. Rímske légie prekročili Dunaj už v roku 6 po Kr. a obsadili Devín, ktorý sa stal dôležitým oporným bodom na ľavom brehu rieky. V Rusovciach vznikol rímsky tábor (kastel) Gerulata, ktorý slúžil ako strategické centrum na ochranu hranice rímskej ríše, známej ako Limes Romanus. V Gerulate sa nachádzala stála posádka, pre ktorú bol vybudovaný kastel a priľahlá civilná osada. Nálezy rímskych tehál s kolkami X. a XIV. légie, ako aj vojenská prilba typu Guiosborough, svedčia o prítomnosti rímskych vojsk. Po vpáde Markomanov a Kvádov v roku 259/260 sa Gerulata dostala do ruin, ale v 4. storočí bola obnovená ako menšia pevnosť typu burgus.
Rímske vplyvy sa prejavili aj v architektúre. Keltské sídliská začali preberať prvky antickej architektúry, čoho dôkazom sú objavené fragmenty rímskej dlažby, tzv. opus signinum, na Bratislavskom hrade. Hoci sa v historickom centre Bratislavy našli len sporadické stopy po Rímanoch, ako sú rímske tehly a keramika, ich prítomnosť na tomto strategickom mieste je nesporná.
Významné kniežacie a kráľovské centrum: Od Veľkej Moravy po Uhorské kráľovstvo
Územie terajšej Bratislavy bolo v 9. storočí organickou súčasťou Moravského kniežatstva. V tomto období sa na Bratislavskom hradnom vrchu postavil kamenný kostol zasvätený Spasiteľovi, okolo ktorého sa rozprestieral kresťanský cintorín. Podobný kamenný kostol stál aj v areáli Devínskeho hradu. V roku 869 sa franský panovník pokúsil zničiť centrum Moravy, ale jeho vojsko bolo zastavené pri "nevýslovnej Rastislavovej pevnosti", ktorou mohol byť práve terajší Bratislavský hrad.
Na prelome 9. a 10. storočia prišli do strednej Európy z východu prví Maďari. V roku 907 údajne porazili neďaleko hradu, ktorý sa v písomnom prameni spomína ako Pressalauspurc, bavorské vojská. V priebehu 11. storočia sa sformovalo Uhorské kráľovstvo a územie neskoršej Bratislavy sa stalo jeho súčasťou. Na začiatku 11. storočia sa v areáli kráľovského hradu razili strieborné mince uhorského kráľa Štefana s nápisom Preslava.
Bratislavský hrad a okolie sa stali dôležitým strategickým bodom. V roku 1064 sa nemecký cisár Heinrich IV. neúspešne pokúsil hrad dobyť. V rokoch 1073-1074 bol hrad prvýkrát kráľovskou rezidenciou, keď sa na ňom zdržiaval kráľ Šalamún. V roku 1096 prešiel cez Bratislavu cisár Friedrich Barbarossa so svojimi križiakmi na výprave do Svätej zeme. V 11. a 12. storočí sa nemecký kronikár Herriman a arabský obchodník Al-Idrisi zmieňujú o "ľudnatom meste" pod hradom, nazývanom Brecisburg, Bazan alebo Buzana.
V roku 1151 sa spomína trhovisko pod hradom a v roku 1198 sa vyberalo mýto na dunajskom brode. V roku 1204 požiadal uhorský kráľ Imrich II. pápeža o povolenie premiestniť kostol Najsvätejšieho Spasiteľa z areálu hradu do podhradia, kde už existovalo rozvinuté sídlisko s trhoviskom a menším kostolom svätého Martina. V roku 1221 sa do podhradia presťahovala aj kapitula s prepoštom, čím sa položil základ budúceho mesta.
Od stredovekého mesta k hlavnému mestu Uhorska
Tatársky nájazd v roku 1241 zanechal na meste deštruktívne stopy. Po pominutí nebezpečenstva sa na hradnom kopci postavila nová mohutná obytná veža s kamenným opevnením. V roku 1287 dobyl hrad rakúsky vojvoda Albert z Babenbergu. V tom období už na mieste starších osád pod hradom stálo stredoveké mesto obkolesené kamennými hradbami. Mešťania používali pečať s erbom mesta a požívali výsady udelenými zemepánmi. Obyvatelia mesta boli potomkami ľudí, ktorí prišli z Nemecka na pozvanie uhorského kráľa.
V roku 1291 sa mesto opäť ocitlo v Uhorskom kráľovstve a kráľ Ondrej III. potvrdil mešťanom privilégiá. V 14. storočí mesto maximálne narástlo a pokračovala výstavba farského a kapitulného kostola. Pred východnou mestskou bránou sa stavali chrám svätého Laurinca a pri kláštornom kostole františkánov dvojpodlažná gotická pohrebná kaplnka. V prvej polovici 14. storočia žila vo vnútornom meste aj židovská komunita, o čom svedčí stredoveká synagóga.
V roku 1312 získal mesto definitívne uhorský kráľ Karol Robert z Anjou. V 14. storočí sa mesto maximálne rozrástlo a pokračovala výstavba farského a kapitulného (prepoštského) kostola Najsvätejšieho Spasiteľa a svätého Martina. Pred východnou mestskou bránou stavali mimoriadne veľký chrám svätého Laurinca.
Po vymretí uhorskej kráľovskej dynastie Anjouovcov mesto obsadil moravský markgróf Jost a neskôr Zigmund Luxemburský, ktorý sa stal uhorským kráľom. V jeho čase, roku 1389, mesto kúpilo prvú časť domu, ktorý potom prebudovali na mestskú radnicu. Zigmund udelil mestu v roku 1430 právo raziť strieborné mince.
V roku 1453 bol palác na hrade upravený ako rezidencia pre Ladislava Pohrobka. Za uhorského kráľa bol zvolený Matej Korvín, ktorý v roku 1467 otvoril v Prešporku Universitas Istropolitana, pobočku viedenskej dominikánskej univerzity. Po Korvínovej smrti získala uhorský trón poľská kráľovská rodina Jagelovcov.
Turecké vojny a korunovačné mesto: Bratislava ako centrum Uhorska
V roku 1526 Turci porazili kresťanské vojská v bitke pri Moháči, čo viedlo k tureckej invázii do Uhorska. V dôsledku tejto situácie sa Prešporok rozhodnutím snemu stal hlavným mestom Uhorského kráľovstva. V obave pred Turkami zbúrali všetky pevné kamenné stavby pred hradbami, aby spevnili stredoveké mestské opevnenie. Opevnenie hradu bolo tiež spevnené a do hradného paláca bolo privezené kráľovské poklad a koruna. Mesto sa stalo uhorským korunovačným mestom a dočasným sídlom ostrihomského arcibiskupa. V rokoch 1563 a 1572 boli v chráme Spasiteľa a svätého Martina korunovaní cisár Maximilián s manželkou Máriou a ich syn Rudolf.
Na začiatku 17. storočia sa celé obyvateľstvo mesta hlásilo k protestantizmu. V rokoch 1605 a 1606 bolo mesto obsadené povstalcami. Po uzavretí viedenského mieru si prešporskí evanjelici založili vlastnú školu - Evanjelické lýceum. V rokoch 1619 a 1621 používali evanjelici aj mestský farský a korunovačný chrám. V roku 1638 bol dokončený prvý evanjelický kostol.
V tridsiatych rokoch 17. storočia prebudovali kráľovský palác na Hrade, ktorý dostal definitívnu podobu so štyrmi nárožnými vežami. V roku 1655 zasadal na Hrade a v meste stavovský snem a korunovali tu za kráľa Leopolda I. V druhej polovici 17. storočia sa Turci znovu pokúsili zmocniť sa Uhorska. V roku 1671 bol pred radnicou upálený evanjelický kazateľ Mikuláš Drábik. V roku 1679 postihla mesto morová epidémia a v roku 1683 mesto obsadil Imrich Thököly. Po porážke Turkov pri Viedni museli Turci celé územie Uhorského kráľovstva opustiť.
V roku 1712 bol v Prešporku korunovaný za kráľa Karol VI. V tom istom roku vypukla v meste cholera. Protestanti mali provizórnu modlitebňu za hradbami mesta a židom bolo povolené usadiť sa na grófskom území medzi mestom a hradom.
Archeologické múzeum a jeho poklady
Archeologické múzeum v Bratislave je špecializovaným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa zameriava na získavanie, evidovanie, reštaurovanie, uchovávanie, prezentovanie a publikovanie archeologických nálezov na území Slovenska od praveku až po vrcholný stredovek. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza množstvo vzácnych nálezov z rôznych oblastí Slovenska, pochádzajúcich najmä z vlastných archeologických výskumov.
Najvzácnejšie nálezy sú prezentované v expozícii Najstaršie dejiny Slovenska, ktorá sídli v renesančnej Kamperovej kúrii na Žižkovej ulici. Expozícia bola v roku 2009 sprístupnená aj zrakovo postihnutej populácii prostredníctvom hmatovej línie s exponátmi a textami v Braillovom písme. Návštevníci majú k dispozícii aj zvukovú sprievodcu v štyroch jazykoch.
Medzi významné nálezy patria zlaté keltské mince s nápismi BIATEC a NONNOS, ktoré boli objavené počas archeologického výskumu na Bratislavskom hrade. Tieto mince predstavujú nevyčísliteľnú hodnotu a svedčia o vyspelosti keltskej civilizácie v regióne. Okrem mincí sa našli aj fragmenty rímskej dlažby, keramika terra sigillata a rímske tehly, ktoré potvrdzujú prítomnosť Rimanov.
Archeologické múzeum tiež organizuje rôzne kultúrne aktivity, ako sú prednášky, besedy, premietanie videofilmov a vyučovacie hodiny pre školy. Múzeum tiež zabezpečuje realizáciu záchranných archeologických výskumov vyvolaných stavebnou činnosťou.
Výstavy múzea dopĺňajú aj expozície ako Lapidárium s kamennými artefaktmi z doby rímskej a stredoveku, výstava tehliarstva Laterarius, ktorá prezentuje vývoj stavebnej keramiky na Slovensku, a zbierka Evanjelického lýcea s bohatým fondom artefaktov z rôznych období.
Archeologické objavy v Bratislave neustále odhaľujú nové skutočnosti o jej bohatej minulosti. Od prvých pravekých osadníkov, cez keltské oppidá a rímske kastely, až po stredoveké mesto a kráľovské sídlo, Bratislava je živým svedectvom o dlhej a pestrej histórii.
tags: #podorys #starovekej #bratislavy