Bratislava, ako hlavné a najväčšie mesto Slovenska, má bohatú históriu, ktorá je pretkaná príbehmi o jej rastúcom stavebnom rozvoji, jej atmosfére a o ľuďoch, ktorí ju formovali. Mnoho z týchto príbehov je spojených so stavbami, ktoré už dnes neexistujú. Tieto zaniknuté stavby, či už šľachtické paláce, kúpeľné budovy alebo iné významné objekty, predstavujú stratenú časť architektonického dedičstva mesta. Ich asanácia, často bez náležitého zváženia historickej a kultúrnej hodnoty, zanechala v mestskej krajine medzery a vymazala kapitoly z histórie Bratislavy. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto zabudnutých architektonických skvostov, ich históriu a okolnosti ich zániku, pričom sa snaží priblížiť ich niekdajšiu podobu a význam.
Vzácne publikácie o histórii Bratislavy
Pre lepšie pochopenie histórie a stavebného vývoja Bratislavy existuje množstvo publikácií, ktoré čitateľom približujú jej minulosť. Tieto diela často obsahujú cenné informácie o stavbách, ktoré už dnes neexistujú, a o ich mieste v mestskej štruktúre. Prostredníctvom archívnych fotografií a detailných popisov nám tieto publikácie umožňujú rekonštruovať obraz Bratislavy z minulých storočí a uvedomiť si rozsah strát, ktoré mesto utrpelo v dôsledku asanácií.
Zaniknuté stavby: Svedectvo o meniach mesta
V rôznych obdobiach a za rôznych okolností boli v Bratislave asanované mnohé stavby. Tieto procesy boli často spojené s rozsiahlymi urbanistickými zásahmi, ako bola plošná asanácia Podhradia, Zuckermandla a Vydrice kvôli výstavbe Nového mosta, alebo boli vykonané bez zjavného účelu nahradenia inou stavbou, ako v prípade kúpeľnej budovy na Železnej studienke. Niektoré z týchto stavieb boli zbúrané bez akejkoľvek dokumentácie, čo ešte viac sťažuje ich rekonštrukciu a pochopenie ich pôvodnej podoby.
Empírový záhradný palác grófa Berchtolda
Jedným z príkladov je empírový záhradný palác, ktorý si dal postaviť gróf Berchtold v roku 1832 za colnými hranicami mesta. Tento 13-osový jednoposchodový palác s priľahlým parkom bol postavený v štýle empíru. Vstupná hala bola vydláždená mozaikou z riečnych kamienkov a viedli z nej schody s liatinovým stĺpikovým zábradlím na poschodie. Nad balkónom sa nachádzal štít s kruhovým oknom namiesto erbu. Na konci 19. storočia sa palác premenil na nájomný dom, neskôr v ňom sídlil kláštor tešiteľov a po roku 1950 tu bola zriadená hudobná škola. Park bol nahradený centrálnym trhoviskom. Palác bol zbúraný bez akejkoľvek dokumentácie, napriek tomu, že si zachoval pôvodné drevené dvere a podlahy.
Viczayov palác: Klasicistická elegancia
Viczayov palác, ktorý stál na Dunajskej ulici číslo 1, bol postavený približne v roku 1780 a zbúraný v roku 1963. Jednalo sa o jednoposchodový palác baróna Viczaya prechodového typu s trojkrídlovou dispozíciou. Objekt zaberal prednú časť parcely a bol k nemu dostavaný dvorný trakt. Prístup do budovy bol zabezpečený priechodom na strednej osi, odkiaľ viedol vchod na schodisko. Z priechodu bol prístupný aj byt na prízemí vľavo. Fasáda paláca bola v klasicistickom slohu, s rizalitom ukončeným trojuholníkovým tympanónom. Okná boli zakončené rímsami a geometrickými obrazcami.
Landererov palác: Sídlo prvého kníhtlačiara
Landererov palác na Šafárikovom námestí číslo 4 vlastnil prvý bratislavský kníhtlačiar, barón J. M. Landerer. Pôvodne jednoposchodový klasicistický palác s okrasnou záhradou bol postavený v roku 1770, pravdepodobne podľa projektu Mateja Walcha. V roku 1857 bol prestavaný na ženijné kasárne a zvýšený o jedno poschodie. Počas leteckého útoku v roku 1944 na rafinériu Apollo bol palác ťažko poškodený a v roku 1947 zbúraný. Na jeho mieste vznikol park, kde neskôr pribudol bufet Kazačok a fontána so sochou "Maríny".
Palác kniežaťa Arthura Rohana: Zabudnutá modernizácia
Dvojposchodový palác kniežaťa Arthura Rohana z roku 1870 stál medzi Dunajským nábrežím a Prídavkovou ulicou. Svojou úzkou fasádou s valcovým nárožným arkierom sa obracal k Rybnému a Hviezdoslavovmu námestiu. Valcový arkier bol zavŕšený vysokou strechou v tvare kužeľa. V 30-tych rokoch 20. storočia bol objekt zmodernizovaný do takej miery, že pred jeho zbúraním sa nepovažovalo za potrebné mu venovať osobitnú pozornosť, pričom bol označený ako "novostavba". V skutočnosti palác vznikol prestavbou a dostavbou dvoch starších domov. Objekt bol približne dvakrát dlhší ako široký a realizoval ho Ignác Feigler ml. Na prvom poschodí sa nachádzali reprezentačné sály s oknami na juh k Dunaju a na východ na Rybné námestie. Druhé poschodie bolo pravdepodobne obytné. Zaujímavosťou paláca boli dve schodištia stojace vedľa seba v tmavom krídle pri Prídavkovej ulici.
Csákyho palác: Posledný svedok Dunaja
Jednoposchodový Csákyho palác, postavený na konci 18. storočia a zbúraný okolo roku 1970, stál na rohu Lodnej ulice a Rázusovho nábrežia, na brehu Dunaja. Patril grófovi Edmundovi Csákymu. Po druhej svetovej vojne bol značne zanedbaný a často zaplavovaný vodou z Dunaja. Jeho západná časť bola trojosová, zošikmená, zdôraznená vyššou balustrovou atikou s trojuholníkovým štítom, v ktorom bola rokoková kartuša so znakom rodu Csáky. Fasáda bola upravená v neobarokovom štýle v 80-tych rokoch 19. storočia. Na prvom poschodí bol balkón s kovaným zábradlím v neorokokovom štýle, ktoré bolo po demolácii budovy použité ako zábradlie balkóna na nádvorí Slovenskej národnej galérie.
Pálffyho palác na Gorkého ulici: Romantická gotika
Pálffyho palác, postavený v 60-tych rokoch 19. storočia a zbúraný v roku 1942, sa nachádzal na Gorkého ulici číslo 7. Jednalo sa o jednoposchodový neogotický palác postavený pre grófa Štefana Pálffyho v romantickom štýle gotických rytierskych hradov. Do fasády na dvore bol zamurovaný kamenný erb rodiny Pálffyovcov, ktorý pôvodne zdobil štít paláca. Na prvom poschodí sa nachádzala čitáreň, konferenčná miestnosť, salón, čakáreň, miestnosť sekretára, herne, kuchyňa a šatňa.
Pálffyho palác na Zámockej ulici: Z pôvodného komplexu zostala len časť
Pálffyho palác na Zámockej ulici číslo 8 bol postavený v čase prestavby Bratislavského hradu Pavlom Pálffym. Z obslužnej cesty k palácu sa neskôr stala Zámocká ulica. V roku 1870 sa majiteľom paláca stalo mesto a boli tu zriadené delostrelecké kasárne, sirotinec a byty pre chudobu. V roku 1900 bol takmer celý komplex asanovaný a na jeho mieste vznikol vysokoškolský internát na Svoradovej a základná škola Palisády. Zachovaná ostala iba časť paláca - letné krídlo, ktoré po druhej svetovej vojne slúžilo ako sklad stavebného materiálu. Objekt sa postupne devastoval, pretože nebol zaradený medzi historické pamiatky. V roku 1975 vznikol zámer obnovy, kde mal byť postavený vinársky dom s expozíciou vína.
Brauneckerov palác (Kettenhaus): Reťazový dom s maurským pavilónom
Brauneckerov palác, známy aj ako Kettenhaus (reťazový dom), sa nachádzal vo Vydrici a bol postavený v roku 1775 podľa plánov staviteľa Mühlera pre baróna Antona von Brauneckera. Pod hradným vrchom situovaný palác mal dve nádvoria. Priečelie paláca bolo na poschodí rozdelené desiatimi omietkovými piliermi s korintskými hlavicami a v deviatich poliach boli vysoké okná s neskorobarokovým rámovaním. Prízemie zdobili horizontálne omietkové pásy a okná chránili bohato zdobené barokové mreže. Pred domom stáli kamenné stĺpiky pospájané železnou reťazou, podľa čoho dostal dom svoje ľudové pomenovanie. Klasicistická štukatúra ohraničovala na strope prázdne pole, ktoré mohlo byť pôvodne vyplnené maľbou. Schodisko bolo osvetlené dvoma vysokými oknami. V zadnom nádvorí boli hospodárske priestory. K palácu patril aj pozemok nad susednými domami s prístupom kamennou bránou zo Šťukovej ulice. Odtiaľ sa dalo dostať vozom aj na terasy nad palácom. Na nižšej terase bola okrasná záhrada so skleníkmi a domčekom pre záhradníkov, na vyššej boli v lete rozmiestnené cudzokrajné stromy v kvetináčoch. Na pravej strane záhrad stála vežovitá stavba, záhradný pavilón v maurskom slohu, ktorý ľudová tradícia označila ako "mohamedánsku mešitu". V 20. storočí palác slúžil aj ako sirotinec pátra Scherza.
Schilsonov palác: Lacnejšia replika s bohatou históriou
Schilsonov palác, postavený v rokoch 1767-1768 pre baróna Johanna Baptistu Schilsona, bol jednoposchodový palác s barokovou manzardovou strechou, považovaný za lacnejšiu repliku paláca grófa Grassalkovicha. V roku 1777 ho predal arcibiskupovi, ktorý v ňom umiestnil útulok pre konvertitov. V prvej polovici 19. storočia tam bola zriadená robotáreň - ústav nútených prác. V 20-tych rokoch 20. storočia bol upravený ako ubytovňa pre bezdomovcov a neskôr v ňom sídlila jazyková škola. Pri búraní bol považovaný za bezcennú búdu. Fasáda paláca mala dĺžku 23 okenných osí. Brána bola umiestnená presne v strede fasády, okno nad ňou bolo zdvojené. Rizalit budovy mal po oboch stranách brány po dve okná. Kamenný portál brány bol ozdobený nápisom „Schilsonhoff“ a datovaním 1768 v rokokovom orámovaní. Nad bránou visel kamenný štítok s erbom majiteľa. Stredná časť fasády bola ozdobená jemnými štukovými rokokovými ornamentmi. Staviteľom Franz Römisch, ktorý pravdepodobne postavil aj meštiansky dom na Jozefskej ulici č. 6, bol zodpovedný za stavbu. Objekt bol zbytočne zbúraný. Dnes na jeho mieste stojí novší vchod do areálu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Jeszenákov palác: Od likérky k zabudnutiu
Jeszenákov palác na Kozej ulici, známy aj ako Slubekova továreň na liehoviny, postavil v roku 1773 prešporský staviteľ Franz Römisch. Stavba vyčnievala do ulice rizalitom so širokou bránou. Od roku 1838 sa v jeho areáli nachádzala Slubekova likérka. V záhrade stál barokový záhradný pavilón, ktorý bol zbytočne zbúraný v 60-tych rokoch 20. storočia.
Batthyányho palác na Promenáde: Strata pri stavbe Mosta SNP
Batthyányho palác, postavený v roku 1769 na západnom konci Promenády staviteľom Matejom Walchom, bol jednoposchodový rokokový palác. Do konca 18. storočia v ňom sídlil hostinec "K zlatej ruži". Neskôr palác vlastnili barón Sina a mešťan Sprinzl. Začiatkom 20. storočia si tu zriadil fotoateliér Nándor Streliszky. Palác bol celkom zbytočne zbúraný pri stavbe Mosta SNP.
Apponyiho palác: Výhľad na Dunaj, ktorý zmizol
Koncom 18. storočia si gróf Juraj Apponyi postavil sídlo s krásnym výhľadom na Dunaj, známe aj ako Piattiho a Pálffyho dom. Hlavné priečelie bolo obrátené k Dunaju a pripájalo sa k nemu východné bočné krídlo. Hlavná budova pozostávala zo strednej dvojposchodovej časti a dvoch jednoposchodových bočných častí. Počas regulácie Dunaja koncom 19. storočia sa prízemie paláca čiastočne ocitlo pod úrovňou vozovky.
Wachtlerov palác: Od cisárskeho prenocovania k poštovému palácu
Wachtlerov palác na Námestí SNP číslo 20, postavený v roku 1778 podľa projektu Antona Fischera, bol rozľahlý klasicistický palác s nájomnými bytmi. V roku 1795 ho syn predal na dražbe. Objekt neskôr vlastnili grófi Szapáry a Pallavicini. V roku 1849 tam prenocoval cisár František Jozef I. a neskôr v ňom sídlilo poštové riaditeľstvo a telefónna centrála. V roku 1908 bol zbúraný a na jeho mieste postavený Poštový palác.
Batthyányho-Pongráczov palác: Šľachtické sídlo v centre mesta
Batthyányho-Pongráczov palác, postavený na konci 18. storočia, bol jedným z najvýstavnejších šľachtických domov v bloku medzi terajšími ulicami Jesenského a Gorkého. Mal štyri krídla okolo štvorcového nádvoria a dve brány, čo umožňovalo prístup z oboch paralelných ulíc. Dedička paláca sa vydala za grófa Pongrácza a ich deťom patril trojposchodový klasicistický palác až do 30-tych rokov 20. storočia, keď ho predali poisťovni Moldavia-Generali.
Neologická synagóga: Orientálne motívy na Rybnom námestí
Neologická synagóga na Rybnom námestí, postavená v roku 1893 podľa projektu architekta Dionýza Milcha, bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse a obsahovala orientálne motívy a dekorácie. Západné priečelie bolo v maurskom štýle a fasáda mala dve veže na nárožiach. V strede fasády sa nachádzalo päť vchodov s maurskými oblúkmi. Synagóga nebola poškodená počas vojny a plánovalo sa v nej zriadiť židovské múzeum. Po druhej svetovej vojne však priestory využívala Slovenská televízia.
Ortodoxná synagóga: Najväčšia a najvýstavnejšia
Ortodoxná synagóga na Zámockej ulici, postavená Ignácom Feiglerom ml. v roku 1863, bola menej známa, no najväčšia a najvýstavnejšia z troch bratislavských synagóg. Pôvodne bola zavŕšená vežou s cibuľovitou strechou, ktorá bola neskôr nahradená iným kubickým útvarom. Pred vchodom do synagógy bol malý dvor oddelený liatinovým oplotením.
Kúpeľná budova na Železnej studničke: Zánik bez náhrady
Kúpeľná budova z konca 18. storočia, pôvodne postavená pri dvoch minerálnych prameňoch a nazývaná aj Ferdinandove kúpele, stála až do roku 1901. V roku 1844 bola adaptovaná na hotel s reštauráciou. Začiatkom 20. storočia bol za budovou postavený zasklený drevený pavilón. Budova bola zbúraná bez náhrady.
Vila na Dunaji: Súčasť regulácie Dunaja
Vila postavená alebo prestavaná z pôvodného objektu I. mlyna v roku 1890 pri Botanickej záhrade pri ústí potoka Vydrica patrila talianskemu stavebnému inžinierovi Enea Graziosovi Lanfrancimu. Vila bola asanovaná v súvislosti s výstavbou diaľničného mosta cez Dunaj - Mosta Lafranconi v rokoch 1986-1992.
Ludwigov palác a mlyn: Priemyselný rozvoj a jeho stopy
Ludwigov palác z roku 1880 bol jednoposchodový mestský palác v neorenesančnom štýle. Gottfried Ludwig, český podnikateľ, postavil v roku 1880 aj parný mlyn. Silo na Metodovej ulici pochádza z rokov 1934-1937. Počas druhej svetovej vojny zasiahlo mlyn aj panské sídlo bombardovanie. Z pôvodného areálu Ludwigovho mlyna sa dodnes zachovali len silo a sklad C z roku 1934.
Kadetská škola a kasíno Dynamitky: Vojenská a spoločenská história
Budova kasína na Nobelovej ulici sa nachádza na východnej strane obytných domov robotníckej kolónie Dynamitky z roku 1913. V budove sa nachádza zrkadlová sála zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Vonkajšia fasáda bola zmenená na nepoznanie. V blízkosti sa nachádzala aj kadetská škola na Mýtnej a Škovránčej ulici.
Evanjelický a rímskokatolícky cintorín: Zelené pľúca mesta
Evanjelický cintorín z roku 1778 lemoval ľavú časť Račianskej ulice, s kaplnkou a márnicou. Gaštanová alej zostala zachovaná dodnes. Väčší rímskokatolícky cintorín z roku 1781 bol orientovaný pozdĺž Smrečianskej ulice a mal kaplnku pri vchode.
Odkazy na ďalšie informácie o Bratislave
Pre záujemcov o hlbšie poznanie histórie a architektúry Bratislavy existujú online zdroje, ktoré poskytujú cenné informácie. Projekt www.imhd.sk sa venuje podpore mestskej hromadnej dopravy a obsahuje množstvo informácií o histórii bratislavskej dopravy. Fotogaléria Romana Delikáta na www.ron-del.net zase ponúka vizuálny pohľad na mesto v rôznych obdobiach. Tieto zdroje dopĺňajú publikácie o Bratislave a pomáhajú nám lepšie pochopiť jej vývoj a straty.
Internetové stránky venujúce sa Bratislave
- www.imhd.sk: Nekomerný projekt na podporu MHD s bohatou históriou a archívnymi materiálmi.
- www.ron-del.net: Fotogaléria Romana Delikáta, ktorá zachytáva pohľady na Bratislavu v rôznych obdobiach.
Tieto zdroje, spolu s publikáciami a archívnymi materiálmi, nám umožňujú lepšie pochopiť a oceniť bohatú, no často aj zabudnutú históriu Bratislavy a jej architektonického dedičstva. Každý zbúraný palác či stavba predstavuje stratenú kapitolu v knihe histórie mesta, ktorú sa snažíme prostredníctvom týchto informácií aspoň čiastočne rekonštruovať.
tags: #podorys #sklenarova #42 #nivy