Vysokoškolské centrum Mlynská dolina v Bratislave, ktoré zahŕňa aj rozsiahly komplex internátov, predstavuje jedno z najvýznamnejších urbanistických a architektonických diel na Slovensku. Jeho výstavba, realizovaná v rokoch 1969 až 1977, bola výsledkom ambiciózneho plánu vytvoriť rozsiahle študentské mestečko s dostatočnou kapacitou pre desaťtisíce študentov a s kompletnou občianskou vybavenosťou. V srdci tohto komplexu stojí Internát Ľudovíta Štúra, prezývaný „Štúrak“, ktorý je nielen najväčším internátom na Slovensku, ale svojou monumentálnou architektúrou aj dominantou celého areálu.
Architektonický koncept a historický kontext
Pôvodný urbanistický koncept počítal s vytvorením do istej miery samostatnej štvrte pre 10 000 študentov, vybavenej potrebnou infraštruktúrou a verejnými priestormi. Jadro tohto plánu malo byť umiestnené v blízkosti dvojice mohutných, 14-podlažných blokov navrhnutých architektmi Jánosom Rothom a Józsefom Fintom. Tieto výškové budovy, ktoré mali asociovať corbusierovský model „stroja na bývanie“, kde sú všetky potreby saturované v rámci jednej výškovej budovy obklopenej zeleňou, sa stali symbolom celého kampusu. Pôvodný koncept sa však realizoval len čiastočne, čo viedlo k tomu, že výškové budovy dominujú Mlynskej doline.
V rámci komplexu sa nachádzajú aj tzv. Átriové domy, pôvodne internát Družba, ktoré sú výsledkom druhej etapy výstavby. Projekt Vladimíra Dedečka tvoria objekty s osemnástimi hmotovo rovnakými, terasovito usporiadanými štvorpodlažnými objektmi, ktoré citlivo zasadené do terénu vytvárajú kontrast k výškovým blokom „Štúru“. Tieto domy, označené písmenami A až T, sa vyznačujú typickými átriami, ktoré slúžia ako priestory na oddych a rekreáciu.
Štruktúra a pôvodné usporiadanie internátov
Internát Ľudovíta Štúra je tvorený spomínanou dvojicou výškových blokov (A a B) s 14 podlažiami a nižším blokom určeným pre služby. Študenti sú v týchto blokoch ubytovaní po bunkách, ktoré pôvodne pozostávali zo štyroch izieb s kapacitou 10 ubytovaných osôb. Izby boli orientované na východ, západ a juh a mali pôvodne jedno- alebo dvojlôžkové usporiadanie s umývadlom v malej predsienke.
V Átriových domoch, ktoré sú charakteristické svojím terasovitým usporiadaním a ustúpeným štvrtým podlažím, sú študenti ubytovaní prevažne po troch, na niektorých blokoch po dvoch alebo po jednom. Pôvodne boli izby v týchto domoch určené výlučne pre dve osoby, avšak z dôvodu nepostačujúcich kapacít boli postupne rozšírené na dvoj- a trojlôžkové. Sanitárne vybavenie, sklad bielizne, práčovňa a kuchynka v spoločnom priestore s dennou miestnosťou sú umiestnené v centre objektov a jednotlivých podlaží. Izby v Átriových domoch majú pavlačové balkóny, ktoré síce z užívateľského hľadiska predstavujú nedostatok, no z architektonického a požiarneho hľadiska sú významným prvkom.
Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra - Mlyny UK, ktoré je najväčším ubytovacím zariadením na území bývalého Česko-Slovenska s kapacitou približne 6 500 lôžok, zahŕňa okrem „Štúru“ a Átriových domov aj Manželský internát. Tieto tri objekty majú vzhľadom na rozdielnu vybavenosť ubytovacích priestorov aj rozdielne ceny za ubytovanie.
Súčasný stav a výzvy
Napriek ambicióznemu pôvodnému konceptu a architektonicky zaujímavým prvkom, súčasný stav Internátu Ľudovíta Štúra, ako aj ďalších častí komplexu, je dlhodobo nepostačujúci. Stavba bola postavená pred viac ako 50 rokmi a dnes už nedokáže poskytovať ubytovanie na adekvátnej úrovni, čo kritizujú študenti aj samotná Univerzita Komenského. Zlý stav fasád a celkové podmienky na bývanie už nezodpovedajú súčasným nárokom. Rokmi zničené toalety a kúpeľne, staré skrine, chátrajúce okná a popraskané steny sú len niektorými z problémov, ktoré charakterizujú súčasnú podobu internátov.
Vedenie Univerzity Komenského si je tohto stavu vedomé a už dlhšie sa snaží o komplexnú rekonštrukciu. Rektor UK Marek Števček uviedol, že vedenie prevzalo internáty v katastrofálnom stave a ich rekonštrukcia mala prebehnúť už dávno. Plány však narušili nedostatky v projekte, potom pandémia a energetická kríza. Aj napriek týmto prekážkam univerzita neostáva nečinná.
dokumentárny film Vydrica
Plány na rekonštrukciu a financovanie
V súčasnosti prebiehajú aktivity smerujúce k obnove internátov. Univerzita Komenského začala s rekonštrukciou Bloku A, pričom bola dokončená prvá etapa obnovy zvislých a vodorovných rozvodov, sociálnych jadier a ústredného kúrenia. Vedenie univerzity zároveň ohlasuje začiatok opráv Bloku B, ktoré budú realizované po etapách po ukončení letného semestra. Študenti môžu na internáte ostať do vypršania platnosti súčasných zmlúv, teda do konca júna.
Univerzita sa snaží získať dodatočné kapacity oslovovaním partnerských organizácií, ale zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť tejto rekonštrukcie. Zásadnou pomocou pre obnovu internátov má byť zisk prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Vláda SR určila Univerzitu Komenského ako priameho prijímateľa prostriedkov z európskych zdrojov, čo predstavuje významnú príležitosť pre modernizáciu.
Pôvodne bola plánovaná komplexnejšia rekonštrukcia, ktorá by priniesla väčší rast komfortu pre študentov, vrátane rozšírenia priestorov izieb o balkóny. Na základe aktuálnych informácií sa však tieto balkóny zachovajú. Najväčšou zmenou pri obnove Bloku B bude zrušenie balkónov, vďaka čomu sa izby zväčšia. Na jednu bunku už budú pripadať len dve izby, pričom univerzita plánuje postupne znižovať aj kapacitu izieb, s cieľom postupného prechodu na dvojlôžkové a teoreticky aj jednolôžkové izby. Ďalšou novinkou je rozšírenie počtu pracovných miest v spoločných kuchynkách z jedného na štyri.
Aj keď sa očakáva, že obnova prispeje k motivácii študentov ostať študovať na Slovensku, otázkou zostáva, či táto obnova, hoci významná, bude dostatočne radikálna na to, aby úplne zmenila pohľad na internáty. Talentovaní študenti často odchádzajú zo Slovenska aj kvôli biednemu stavu vzdelávacej infraštruktúry.
Budúcnosť a alternatívne prístupy
Budúca podoba budovy vyvoláva diskusie. Niektorí kritici upozorňujú, že objekt bude pripomínať klasický zateplený prefabrikovaný dom, čo môže pôsobiť desivo s ohľadom na jeho rozsah. Pripomína výškové lôžkové časti niektorých slovenských nemocníc. Pritom existujú aj inšpiratívne príklady, ako napríklad práca francúzskych architektov Anne Lacaton a Jean-Philippe Vassal, ktorí ukazujú, že zanedbaným objektom možno vliať nový život a novú architektonickú kvalitu.
V kontexte Bratislavy a procesov zadávania verejných zákaziek na architektonické projekty, ktoré často obchádzajú architektonické súťaže, je však otázne, či sa podarí dosiahnuť vyššiu kvalitu. Modernistický urbanizmus, ktorý sa v Mlynskej doline snažil o vytvorenie optimálneho prostredia, v mnohých ohľadoch zlyhal. Internátny kampus možno len sotva nazvať príjemným miestom, pričom prostredie výrazne pôsobí na správanie aj formovanie človeka.
Ideálnym scenárom by bol kompaktný kampus s ľudskou mierkou, pocitom komunity, dostupnými službami a športoviskami, jednoduchým peším a cyklistickým pohybom a dobrou dostupnosťou verejnej dopravy, obklopený zelenými verejnými priestormi. Namiesto toho sa naďalej budujú sídliská, len málo odlišné od normalizačných. Študenti vysokých škôl by mali mať príležitosť zažiť počas štúdia kvalitu nielen vo výučbe, ale aj v prostredí, v ktorom žijú. Obnova internátov je krokom správnym smerom, ale komplexnejší plán na pozdvihnutie atraktivity univerzitného prostredia by bol pre budúcnosť nevyhnutný.