Drevostavby prešli v posledných rokoch výraznou transformáciou, od malých modulárnych domov určených pre jednotlivcov až po ambiciózne viacpodlažné bytové komplexy. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov konštrukcie, dizajnu a potenciálu drevených domov, pričom využije informácie o modulárnych domoch, tradičných drevokazných prístreškoch a moderných viacpodlažných drevostavbách.
Modulárne drevodomy: Efektivita a udržateľnosť v malom meradle
Modulárny dom, s obdĺžnikovým pôdorysom 10m x 4m, je príkladom moderného bývania navrhnutého pre 1-2 osoby, ktoré kladie dôraz na efektivitu a ekologickosť. Jeho celodrevená nosná konštrukcia z KVH profilov je vyplnená fúkanou celulózou, ktorá je doplnená drevovláknitou izoláciou. Tento prístup zaručuje vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti a zároveň minimalizuje ekologickú stopu stavby.
Dom je v základnom vyhotovení osadený na betónovom podklade, pripravený na transport na určené miesto. Tam môže byť inštalovaný buď na betónové pätky, alebo na zemné skrutky, s minimálnou výškou 30 cm od zeme. Dôležitým aspektom je jeho pripravenosť na oba varianty osadenia, čo zvyšuje jeho flexibilitu.
Vnútrajšok domu je rovnako premyslený. Opláštenie stien, strechy a podlahy z interiéru je realizované pomocou OSB TOP 4 dosiek bez formaldehydov, čo zaisťuje zdravé vnútorné prostredie. Podlaha od terénu je chránená proti škodcom cementovláknitou doskou s tmelenými spojmi. Konštrukcia samotná je vyplnená sypanou celulózou, ktorá má vynikajúce izolačné a ekologické vlastnosti, bez obsahu boritanových solí a s certifikátom kvality natureplus.
Z exteriéru sú steny a strecha opláštené 60 mm hrubou drevovláknitou izoláciou. Dvojplášťová strecha je navrhnutá s prevetrávanou vzduchovou medzerou vo vrchnej časti, ktorá zabezpečuje efektívnu cirkuláciu vzduchu a chráni interiér pred prehrievaním. Celý drevodom je navrhnutý a realizovaný s dôrazom na vzduchotesnú obálku budovy. Všetky prestupy cez túto obálku sú precízne opáskované alebo zatmelené, čo prispieva k energetickej efektivite a komfortu bývania. Okná a dvere sú celodrevené s izolačným trojsklom vyplneným argónom a so solárnymi sklami, ktoré ďalej zvyšujú energetickú bilanciu domu.
Inovatívne interiérové riešenia a dispozície
Nepravidelný pôdorys niektorých bytových jednotiek si vyžaduje individuálny prístup k interiérovému dizajnu. V jednom z príkladov, interiérové riešenie bytu Skyflat od architektonického štúdia What Architects, pôsobí ako cesta časom, od pradávnej minulosti k sofistikovanej jednoduchosti budúcnosti. Úpravy dispozície, vrátane drobných stavebných zásahov, prispeli k plynulejšiemu pohybu v obytnom priestore a zároveň vytvorili zaujímavejší pôdorys. Bežná "hranatá" dispozícia bola transformovaná tak, aby ladila s moderným dizajnom celého domu a preniesla sa aj do interiéru.
Vstupná predsieň je prakticky členená kúpeľňou na jednej strane a WC na druhej. V priestore sa nachádza manželská posteľ a betónová vaňa vložená do dreveného pódia. Na pravej strane je situovaná pracovňa a spálňa s ďalšou betónovou vaňou zabudovanou v drevenom pódiu. Balkón s približne trojuholníkovou dispozíciou zabezpečuje dostatok svetla a súkromia.
Byt je dispozične rozdelený do troch samostatných blokov: spálne, kúpeľne a WC. Tieto bloky sú vizuálne odlíšené materiálom a farbou (prevládajúcou bielou), čím autori vytvorili v dispozícii ďalšie "mikrosvety". Charakteristické sú levitujúca kuchyňa a biele bloky rozmiestnené v priestore. Miestnosti "ukryté" do bielych blokov sú charakterizované lakovanými doskami, kefovanou drevenou dyhou a štruktúrovanou omietkou. O súkromie sa starajú závesy, ktoré sa nachádzajú v každej miestnosti pred rozsiahlym presklením. Zaujímavosťou je umiestnenie vane priamo v spálni.
Katalóg drevodomov a ich výhody
Existujú firmy, ktoré ponúkajú katalógy projektov drevodomov, ktoré je možné filtrovať pre jednoduchšiu a rýchlejšiu navigáciu. Všetky rodinné domy z ich ponuky sú nízkoenergetické montované drevodomy. Výhodou je rýchle dodanie stavby, často do troch mesiacov od podpisu zmluvy, pri zachovaní maximálnej kvality. Drevodomy z katalógu je možné postaviť kdekoľvek na Slovensku. V prípade záujmu je možné projekt prispôsobiť individuálnym požiadavkám zákazníka.
Tradičné drevené prístrešky a ich moderné využitie
V minulosti patrila k rodinnému domu malá prístavba, známa ako dreváreň alebo kôlňa. Tieto boli väčšinou zhotovené z dreva, prípadne s malým betónovým základom a drevenou konštrukciou, alebo boli súčasťou hospodárskej prístavby domu. Dnes je zrejmé, že s priestorom pre drevo je potrebné opäť rátať. Drevo je totiž aj v moderných stavbách dôležitým prvkom pri kúrení v krboch, ale tiež pri vonkajšom grilovaní či posedení pri otvorenom ohnisku.
Pri zhotovení drevárne sa zdôrazňujú nízke náklady na výstavbu, jednoduchosť stavby, dostatočný úložný priestor, kvalitné odvetrávanie a trvanlivosť. Kľúčovým prvkom je izolácia dreva od zemskej vlhkosti, preto prvý rad klátov nesmie ležať priamo na zemi, ale na "polici" niekoľko centimetrov nad ňou. Niekedy je dobrým riešením, ak je drevník "opretý" o stenu domu alebo je jeho súčasťou. Ideálne je postaviť drevník vo voľnom priestore, aby mal prístup ku vzduchu zo všetkých štyroch strán a lepšie presychal. Veľkosť stavby sa odvíja od priemerne sezónneho množstva dreva, ktoré je potrebné uskladniť.
Prístrešky sa dnes nezhotovujú len z dreva či betónu. Existujú aj kovové skladačky a dokonca prefabrikované úložné miesta na drevo z tvrdenej umelej hmoty. Dobrým základom pre podstavu drevárne sú palety, ktoré pomáhajú drevu najlepšie vyschnúť. Materiál na výstavbu môže byť prakticky čokoľvek, ale najlepším riešením je využitie starých drevených priečok či dosiek. Vhodnejším materiálom je aj železná konštrukcia.
Viacpodlažné drevostavby: Pohľad do budúcnosti
Viacpodlažné drevené konštrukcie predstavujú perspektívnu oblasť použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebuje v porovnaní s ostatnými "klasickými" materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu.
Príkladom je deväťpodlažná budova z dreva postavená v roku 2008. Táto stavba dokazuje, že drevená nosná konštrukcia je možná aj pre takmer 30-metrové budovy. Vlastnosti dreva v nosnej konštrukcii sú na dostatočnej úrovni, aby mohli nahradiť "klasické" materiály, ktoré sú často energeticky náročnejšie a umelo vyrobené. Metóda posudzovania životného cyklu stavby (LCA) zohľadňuje aj negatívne vplyvy na životné prostredie, vrátane spotreby neobnoviteľných zdrojov energií.
V niektorých krajinách, ako je Švajčiarsko či Rakúsko, je výstavba drevených budov do piatich podlaží bežná už dlhé roky. Najvyšší drevený bytový dom sa nachádza v Londýne, má deväť nadzemných podlaží a drevenú nosnú konštrukciu. Obmedzenia počtu podlaží vo Veľkej Británii nie sú, bez ohľadu na materiál stavby. Obvodové a deliace steny medzi bytmi musia spĺňať špecifické požiadavky na požiarnu odolnosť.
Predpisy týkajúce sa požiarnej odolnosti drevených konštrukcií na Slovensku sú v súčasnosti prísnejšie než v mnohých iných krajinách. Viac ako dvojpodlažné objekty s drevenou nosnou konštrukciou sú na Slovensku takmer nemysliteľné. Existujú však firmy, ktoré stavajú rodinné domy z dreva, pričom v trojpodlažných domoch nesmie spodné podlažie mať drevenú nosnú konštrukciu. Tieto prísne predpisy môžu obmedzovať využívanie obnoviteľného domáceho potenciálu dreva.
V Nemecku sú budovy vyššie ako 21 metrov označované ako "vysoké". Napriek tomu sa tam nachádzajú stavby, ktoré svojou výškou prekračujú túto hranicu, pričom ich história siaha až do stredoveku (napr. radnica z roku 1441 v Markgröningen). Moderné nemecké predpisy však môžu obmedzovať výšku drevených stropov na maximálne 13 metrov nad terénom (Gebäudeklasse 4). Pre dosiahnutie vyššej triedy (Gebäudeklasse 5, do 22 metrov) bolo nutné zmeniť koncepciu posudzovania, napríklad použitím železobetónového schodiska, inštalačných šácht, masívnych drevených stien, spriahnutých drevobetónových stropov a dosiahnutím krátkych únikových ciest.
Príkladom je drevený pravidelný skelet s rozmermi asi 12x13 metrov, s rozpätiami 3,3 a 6,0 metra. Spájanie stĺpov je v každom podlaží pomocou oceľových prípravkov. Skelet je vystužený oceľovými diagonálami a vnútornou železobetónovou inštalačnou šachtou. Stropné konštrukcie sú zo spodnej strany priznané drevené. Rozpätie stropov je do 6 metrov, stropnú dosku tvorí 160 mm hrubá drevená doska a 100 mm hrubá vrstva betónu, pričom drevo s betónom sú spojené do spriahnutej drevobetónovej konštrukcie. Pre požiarnu odolnosť F90B bola hrúbka drevenej časti stropu vyššia. Netradičné uloženie stropnej dosky na priečniky umožnilo dosiahnuť nižšiu konštrukčnú výšku podlažia. Dodávateľ dosiahol týždenný cyklus výstavby jedného podlažia. Tento projekt potvrdil, že použitie dreva na nosné konštrukcie viacpodlažných stavieb má svoje opodstatnenie a energetická efektívnosť objektu sa s rastúcim počtom podlaží zlepšila.
Krížom lepené drevo (CLT) a jeho potenciál
Krížom lepené drevo (CLT), známe aj ako škárovka, je pomerne nový materiál, ktorý nachádza stále širšie uplatnenie vďaka svojim výhodám. Je vyrobený z reziva a v sebe skrýva všetky pozitívne vlastnosti dreva.
výstavba domu z CLT panelov
Príkladom je deväťpodlažný dom v Londýne, postavený z CLT panelov. Architektonická kancelária Waugh Thistleton zvolila drevo kvôli jeho schopnosti viazať CO2 počas plánovanej životnosti objektu. Konštrukčným prvkom sú predpripravené škárovkové veľkoplošné dosky. Dom je vysoký 29,75 m, má štvorcový pôdorys a 9 podlaží, pričom prvé je zhotovené ako železobetónová konštrukcia. Dosky z krížom lepeného dreva sú použité na stenové aj stropné prvky. Stropy majú hrúbku 146 mm a sú spájané na pero a drážku diagonálnymi skrutkami, čím sa dosiahla vodorovná tuhosť a schopnosť preberať vodorovné sily. Objekt je vystužený výťahovými šachtami, ktorých steny sú tiež z CLT.
Podľa požiarnych predpisov vo Veľkej Británii musia nosné časti konštrukcie vykazovať príslušnú požiarnu odolnosť, ktorá nie je podmienená nehorľavosťou materiálu. Podmienkou bolo, aby schodiská mali 120-minútovú požiarnu odolnosť, nosné prvky boli navrhované na F90 a ostatné prvky na F60. Vrstvy podláh v bytoch spĺňali zvukoizolačnú funkciu a zároveň ochrannú vrstvu v prípade požiaru. Tento projekt dokazuje vysoký potenciál dreva ako stavebného materiálu pre viacpodlažné mestské objekty. Suché procesy, krátke montážne časy a environmentálne benefity sú významnými pozitívami dreva. Náklady na výstavbu boli nižšie v porovnaní so železobetónovou konštrukciou. Výstavba trvala iba 9 týždňov, čím sa ušetrilo asi 6 mesiacov času oproti výstavbe zo železobetónu.
Rakúsko, ako krajina s rozsiahlymi lesnými porastmi a špičkovými technológiami v oblasti drevostavieb, plánuje výstavbu ďalších viacpodlažných budov s drevenou nosnou konštrukciou. Je na zamyslenie, či by sa pri energetickej certifikácii stavieb na Slovensku nemala zohľadniť aj energia potrebná na postavenie stavby, a či by sme nemali intenzívnejšie využívať domácu surovinu.
Proces návrhu a výstavby drevodomu
Proces návrhu a výstavby drevodomu začína výberom vonkajšieho tvaru a vnútornej dispozície. Vypracovanie nového projektu alebo výrazné prepracovanie typového projektu je spoplatnené, pričom táto suma sa po realizácii projektu odpočíta. Pri výbere vhodného projektu je dôležité zohľadniť typ a veľkosť pozemku, ako aj okolitú zástavbu.
V prípade výberu typového domu, pokiaľ sa nezmení tvar, rozmery alebo rozsah dodávky, cena uvedená na stránkach sa nemení. Po podpise zmluvy je možné vypracovať kompletný projekt pre stavebné povolenie. Z kapacitných dôvodov sa projekty vypracovávajú výlučne pre zazmluvnené stavby.
Po vyzretí základovej platne a vyhotovení hydroizolácie je možné zahájiť montáž. Montáž prebieha v 8 - 15 dňových turnusoch v závislosti od veľkosti stavby a ročného obdobia. K montáži je potrebné zabezpečiť pripojenie na elektrickú sieť.
Malé domy v záhradách: Súhra s prírodou
Príkladom malého domu, ktorý ponúka pohodlie a všetko potrebné na ploche 64 m², je chalúpka postavená pani Renatou. Dôraz je tu kladený na okolie domu s vysokými stromami. Majiteľka priznala, že by jej stačil aj menší objekt, pretože človek potrebuje k životu oveľa menej, než si myslí, najmä keď k domu prilieha záhrada. Tá by sa mala podľa princípov permakultúry stať hlavným životným priestorom, do ktorého dom len vhodne zapadá.
Malé domy vo veľkých záhradách, respektíve bývanie v symbióze s prírodou, propaguje aj architekt Petr M. Hájek. Pani Renata s partnerom sa rozhodli, inšpirovaní stavebnou skúsenosťou Petra Kubala, ktorý postavil dom len za 600 000 Kč (cca 23 tisíc Eur), a s podporou architekta Hájka, pôvodnú chatu na pozemku pri Brne takmer zbúrať a na jej základoch vybudovať novú drevostavbu.
Namiesto typizovanej sendvičovej prefabrikovanej konštrukcie zvolila pani Renata veľmi jednoduchý drevený dom. Vykurovanie je zabezpečené akumulačnými kachľami, ktoré v zime vykurujú priestor a v lete pomáhajú chladiť vďaka akumulácii nočného chladu. Difúzne otvorená konštrukcia pozostáva z exteriéru cez seba kladených neohoblovaných smrekových dosiek, vnútri boli inštalované bezformaldehydové OSB steny a do vzniknutej "kapsy" medzi nimi boli vložené dve vrstvy minerálnej izolácie. Na poschodí je obklad palubovkou zo smrekového dreva. Podlaha bola položená na pôvodný kamenný sokel, vyplnený sutinou, s paropriepustnou fóliou a minerálnou izoláciou, zavŕšená pokládkou pochôdznych smrekových dosiek.
Pôdorys stavby je jednoduchý, takmer štvorcový, s prevažne otvorenou dispozíciou, uspôsobenou na maximálne využitie tepla z akumulačného krbu so sporákom. Konštrukčné drevo je opatrené iba ochranným náterom prírodnými olejmi. Nízky rozpočet viedol k maximálnemu využitiu recyklovaných produktov. Z pôvodnej chaty boli využité iba otvorové výplne, pričom dvoje balkónové dvere ústia do dvoch terás, prepájajúc dom s exteriérom. Celkovo objekt bez terás ponúka úžitkovú plochu 90 m².
Väčšinu stavebných prác si majitelia zaistili svojpomocne s pomocou priateľov. Dom je umiestnený na konci pozdĺžnej záhrady a hlavným priečelím je orientovaný na juhozápad. Hlavná obytná časť s kuchyňou smeruje k juhu, zatiaľ čo kúpeľňa a spálňa k severu. Okná sú vybavené izolačnými sklami, v lete sú kryté vnútornými žalúziami. Dom je sčasti obrastený psím vínom, terasy sú chránené slnečnou plachtou alebo strieškou.
Vykurovanie akumulačnými kachľami zabezpečuje nielen teplo v zime, ale aj chladenie v lete. Kachliar využil fínsku krbovú vložku z druhej ruky a vytvoril krb z jednej strany a menší sporák z druhej. V dome s minimom deliacich priečok sa teplo dostane všade. Majiteľka si priala žiť v podobnom prostredí už od detstva a vysoké ceny domov ju odrádzali od kúpy. Permakultúrne myslenie a snaha o bývanie v symbióze s prírodou ju viedli k tomuto riešeniu. Z pôvodnej chaty zo šesťdesiatych rokov ostali len základy.
Investície do trhovo ponúkaných nehnuteľností s úžitkovou plochou často nad 150 m² sa pohybujú v sume niekoľkých stotisíc eur. Otázkou je, nakoľko sú tieto priestory reálne využívané. Dom je izolovaný dvomi vrstvami minerálnej izolácie, z oboch strán bola inštalovaná paropriepustná fólia. Ročná spotreba dreva je maximálne 12 m³, z čoho sú približne 2 m³ z vlastných zdrojov. Mesačná spotreba elektriny je nízka, keďže hlavným cieľom bolo stať sa sebestačným a nie celkom závislým na elektrine. Na elektrinu sú napojené dva malé zásobníky vody pod drezom a umývadlom v kúpeľni, bojler v pivnici slúži len pre vaňu. Varenie prebieha na ohni alebo na plynovom sporáku napojenom na bombu.
Cesta k snu bývať v záhrade bola ovplyvnená inšpiráciami a stretnutiami s ľuďmi ako Peter Kubala a architekt Petr Hájek. Tí podporili myšlienku postaviť dom za nízky rozpočet. Drevo je hlavným konštrukčným materiálom nielen hlavnej stavby, ale aj malého prízemného domčeka syna majiteľky. Dom je voľnejšou verziou domu z prírodných materiálov, ale ak by bol stavaný podľa princípov permakultúry, bol by vybavený kompostovacím WC a dvojitým vedením vody. Permakultúrne princípy, ako hospodárenie s energiami, by sa mali učiť už deti.
Z rozhovorov s návštevníkmi domu počúva majiteľka "horory" o vybavovaní stavebných povolení. Stavba zateplenej drevostavby je podľa jej skúseností najľahšia. Steny nie sú nikdy chladné, drevo je krásny materiál, ktorý "dýcha a žije". Stavba perfektne udržuje stabilnú interiérovú teplotu. Podľa miesta a podnebia je však potrebné drevostavbu stavať a zatepliť rôzne, rovnako ako ošetriť.
Pri rozhodovaní o stavbe sa odporúča navštíviť rôzne typy domov (drevostavbu, "slamák", murovaný dom, zrub) a ujasniť si, ktorý najlepšie vyhovuje. Je dôležité krotiť premrštené predstavy a riadiť sa sedliackym rozumom a intuíciou. Stretnutie s tými, ktorí už postavili, môže byť inšpirujúce.
Pri hľadaní pozemku je dôležité zistiť na stavebnom úrade, aký typ stavby je na pozemku povolený, aký je územný plán a či sa k pozemku neviaže vecné bremeno. Dôležitá je tiež dostupnosť energie a pitnej vody.
Tento dom je navrhnutý pre 4-členné rodiny, s oddelenou dennou a nočnou časťou. Kuchyňa je prepojená s obývacou miestnosťou a jedálňou, čím sa dosiahol otvorený a vzdušný priestor podčiarknutý veľkými oknami s prechodom na terasu. Vedľa kuchyne je komora na uskladnenie vecí. Dom obsahuje jednu kúpeľňu v blízkosti izieb a samostatné WC. Zádverie oddeľuje dom od exteriéru. Parkovanie je možné pred domom alebo na bočnej strane. Zvolená klasická sedlová strecha dodáva domu jemne moderný vzhľad. Rozsah výstavby "holodomu" je možné prispôsobiť požiadavkám zákazníka.