Podnet na štátny stavebný dohľad: Nové pravidlá a vaše práva

Starý stavebný zákon č. 50/1976 Zb. bol s účinnosťou od 1. apríla 2024 nahradený novými predpismi, ktorými sú zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a zákon č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Táto legislatívna zmena prináša zásadné posuny v oblasti stavebného dohľadu, kompetencií štátnej správy a samosprávy, ako aj v procese riešenia podnetov týkajúcich sa stavebných priestupkov a správnych deliktov. Obce ako stavebné úrady postupovali do 31. marca 2024 podľa starého zákona a následne delimitovali nevybavené spisy na nové stavebné úrady. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie vzťahu medzi štátnou správou a samosprávou v kontexte stavebného dohľadu, na informácie o prechode kompetencií a na zodpovedanie kľúčových otázok týkajúcich sa nových stavebných úradov a ich fungovania.

Prechod kompetencií a vznik nových stavebných úradov

Od 1. apríla 2025 vstúpila do platnosti nová stavebná legislatíva, ktorá zásadne mení pravidlá stavebného dohľadu. "Po desaťročiach tu máme nový Stavebný zákon, ktorý zásadne mení nielen povoľovanie, ale aj samotný stavebný dohľad," uviedol Martin Zlocha. S účinnosťou od 1. apríla 2025 prešli všetky kompetencie Slovenskej stavebnej inšpekcie pod regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR (UUPV SR), po novom stavebné inšpektoráty.

Nové stavebné úrady, resp. stavebné inšpektoráty, vznikli ako súčasti regionálnych úradov UUPV SR. Tieto inšpektoráty sídlia v rámci krajských miest a sú koncipované tak, aby lepšie poznali lokálne špecifiká a mohli efektívnejšie vykonávať štátny stavebný dohľad.

Prechod zamestnancov z obcí na nové stavebné úrady bol súčasťou delimitácie kompetencií. Cieľom bolo zabezpečiť kontinuitu v procesoch a zároveň preniesť odborné znalosti na nové štruktúry.

Kompetencie obcí a štátneho stavebného dohľadu

Po prechode kompetencií na nové stavebné úrady zostali obciam určité právomoci, predovšetkým v oblasti územného plánovania a drobných stavieb, ktoré nevyžadujú rozsiahle povolenia. Hlavná zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním stavebných predpisov a riešenie stavebných priestupkov a deliktov prešla na štátne orgány, konkrétne na regionálne úrady ako stavebné inšpektoráty.

Štátny stavebný dohľad (ŠSD) je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie ochrany verejného záujmu vo výstavbe. Jeho cieľom je kontrola dodržiavania zákonov a predpisov pri uskutočňovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb. ŠSD sa realizuje buď z úradnej moci (ex offo), alebo na základe podnetu občanov či iných orgánov.

Nový Stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z.z.) upravuje štátny stavebný dohľad v § 71 a nasl. Zásadné zmeny zahŕňajú:

• Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie (SSI): Kompetencie SSI boli zlúčené s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR.
• Výkon ŠSD na Regionálnych úradoch (RÚ): Stavební inšpektori pôsobia na RÚ, ktoré sa stali stavebnými inšpektorátmi. Obciam bola táto kompetencia odobratá.
• Príslušnosť na konanie: V prípade zistenia porušenia zákona je v prvom stupni príslušný Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát, v druhom stupni rozhoduje UUPV SR.

Podnet na štátny stavebný dohľad: Ako postupovať?

Štátny stavebný dohľad je prostriedkom, ktorým môžu občania požiadať kompetentných o kontrolu vykonávanej stavby. Pridelený stavebný úrad, resp. stavebný inšpektorát, bude konať na základe podnetu, ktorý mu bude doručený.

Čo vyžaduje povolenie?Rozdelenie na „drobné stavby“, ohlásenie a stavebné povolenie závisí od typu stavby, jej parametrov, umiestnenia, napojenia na siete a miestnych podmienok. Je dôležité si uvedomiť, že zápis v katastri nehnuteľností neznamená automaticky, že stavba má potrebné povolenie.

Ako podať podnet?Podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu je možné podať písomne v listinnej alebo elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. V prípade elektronického podania je potrebné postupovať podľa osobitných predpisov o elektronickej forme výkonu verejnej moci.

Čo by mal podnet obsahovať?Podnet by mal byť čo najkonkrétnejší. Mal by obsahovať:

1. Identifikáciu stavby: Uveďte presnú adresu stavby, číslo parcely a katastrálne územie.
2. Popis stavby: Stručne opíšte, o akú stavbu ide (napr. novostavba, prístavba, oplotenie, úprava strechy).
3. Dôvod podnetu: Vysvetlite, prečo máte pochybnosti o zákonnosti stavby (napr. stavba bez povolenia, stavba v rozpore s povolením, susedské spory týkajúce sa stavby).
4. Vaše údaje: Uveďte svoje meno, priezvisko, adresu a kontakt. Podnet môže byť anonymný, ale úrad ho nemusí riešiť s rovnakou prioritou a môže si vyžiadať doplnenie údajov.

Čo sa deje po podaní podnetu?Po doručení podnetu môže stavebný inšpektorát vykonať štátny stavebný dohľad - kontrolu priamo na stavbe. Ak sa zistí porušenie zákona, začne sa správne konanie. V prípade, že stavebník vie, že povolenie nemá, ale nechce čakať, môže sa pokúsiť stavbu uviesť do súladu pred kontrolou, čím sa môže vyhnúť sankcii. Stavebník tiež môže požiadať o dodatočné povolenie stavby.

Čierne stavby a staré predpisyPojem „čierna stavba“ nie je v zákone priamo definovaný, ale v praxi označuje stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Problém nastáva pri stavbách, ktoré boli postavené pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. (pred 1. októbrom 1976). Na takéto stavby sa mali aplikovať predpisy účinné v čase ich realizácie. Ak stavebný úrad napriek tomu skonštatuje čiernu stavbu pri stavbe z obdobia pred rokom 1976 a nariadi dodatočné povolenie, môže ísť o postup v rozpore so zákonom. V takýchto prípadoch je dôležité sa odvolať a poukázať na relevantné ustanovenia (§ 141 ods. 2 stavebného zákona).

Sankcie a zodpovednosť

Orgány prokuratúry vykonávajú dozor nad tým, ako samospráva vykonáva prenesenú pôsobnosť štátnej správy na úseku stavebného poriadku. Často konštatujú, že stavebné úrady nie vždy postihujú porušenie stavebného zákona. Na priestupky a správne delikty sa vzťahujú všeobecné predpisy.

• Priestupky: Všeobecné predpisy o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.).
• Správne delikty: Všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
• Trestný zákon: Novela Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.) zavádza aj trestnoprávnu zodpovednosť, napríklad za marenie výkonu úradného rozhodnutia (§ 348 ods. 1 písm. l)).

Pokuty sa líšia podľa konkrétneho deliktu, typu subjektu a okolností. Stavebný inšpektorát môže uložiť pokuty za správne delikty a tiež nariadiť nápravu, vrátane zastavenia prác na stavbe. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok.

Právne aspekty a súčinnosť

Stavebný inšpektorát môže nariadiť vlastníkovi stavby údržbu, kontrolnú statickú prehliadku, nevyhnutné úpravy, zabezpečovacie práce, vypratanie alebo odstránenie stavby, ak ohrozuje život, zdravie, zvieratá, životné prostredie alebo majetok. Náklady znáša vlastník, prípadne ich vymáha inšpektorát po nútenom výkone.

Oprávnenia stavebného inšpektorátu vo verejnom záujme sú podrobne definované v § 74 Zákona 25/2025 Z.z. V praxi sa stáva, že stavebný úrad podstúpi stavebnému inšpektorátu anonymné podanie. Stavebné úrady sú povinné poskytovať regionálnym úradom ako stavebným inšpektorátom súčinnosť v zmysle § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 25/2025 Z.z.

Pri podaniach na stavby typu: pre bezpečnosť štátu, letiskové stavby, vodné stavby, diaľnice, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením, geologické diela a i., je dôležité zachovať pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov (ŠSÚ) a iných stavebných úradov.

Správne napísaný podnet a aktívna účasť v konaní výrazne zvyšujú šancu na úspech pri riešení stavebných deliktov a priestupkov.

Poznámka: Tento článok vychádza z informácií dostupných k dátumu jeho vzniku a reflektuje legislatívne zmeny v oblasti stavebného práva na Slovensku.

tags: #podnet #na #statny #stavebny #dohlad