Staroveký podiós chrám: Apolónov chrám v Bassai a jeho pôdorys

Tento článok sa zameriava na detailný pohľad na Apolónov chrám v Bassai, jeden z najvýznamnejších a najzachovalejších antických chrámov v Grécku. Preskúmame jeho históriu, architektúru, jedinečný podorys a jeho význam v kontexte starovekého sveta. Hoci sa často spomínajú monumentálne stavby ako egyptské pyramídy či rímske Koloseum, Apolónov chrám v Bassai si zaslúži osobitnú pozornosť pre svoju výnimočnú zachovalosť a architektonické zvláštnosti.

Apolónov chrám v Bassai: Parthenón Peloponézu

Apolónov chrám v Bassai, známy aj ako "Parthenón Peloponézu", sa nachádza neďaleko dediny Andritsaina na vrchu Kótilion, vo výške 1 131 metrov nad morom. Jeho poloha, ďaleko od mestského ruchu a v náročnom teréne, prispela k jeho výnimočnému zachovaniu. Chrám pochádza z obdobia rokov 420 až 400 pred n. l. a bol zasvätený Apolónovi Epikurejskému, čo sa spája s jeho úlohou ako "pomocníka", možno v súvislosti s ukončením epidémie alebo s vojenským významom.

Jeho pôdorys kopíruje pôdorys Apolónovho chrámu v Delfách, čo naznačuje spoločné rituálne alebo symbolické funkcie, vrátane prítomnosti veštiarne. Chrám je charakteristický svojím stĺporadím, tvoreným 6 x 15 dórskymi stĺpmi. Jednou z jeho architektonických zvláštností bol jediný stĺp s korintskou hlavicou v zadnej časti chrámu, ktorý bol však už v 19. storočí odstránený.

Pôdorys Apolónovho chrámu v Bassai

Výnimočná zachovalosť a ochrana

Apolónov chrám v Bassai je považovaný za najzachovalejšiu pamiatku v celej oblasti. Jeho izolovaná poloha ho chránila pred ničivými vojnami aj pred účinkami kyslých dažďov. Paradoxne, najväčšiu hrozbu pre chrám predstavovali samotné klimatické podmienky regiónu. Striedanie mrazov, snehu a vody postupne narušovalo štruktúru mramoru. Aby sa zabránilo ďalšej deštrukcii, archeológovia v roku 1987 pristúpili k radikálnemu riešeniu - nad celým chrámom postavili obrovský stan. Tento stan, pôvodne zamýšľaný ako dočasné riešenie počas konzervačných prác, sa stal jeho charakteristickým znakom. Stĺpy sú spevnené kovovými tyčami a časť mramorových podstavcov bola vymenená.

Apolónov chrám v Bassai pod ochranným stanom

Cesta k Apolónovmu chrámu a okolie

Cesta k Apolónovmu chrámu je sama o sebe zážitkom. Po rannom nápoji kávy v miestnej kaviárni v Kakovatos, s ideálnym počasím na výlet - jasná obloha, príjemných 20 °C a mierny vánok - vyrážame do vnútrozemia. Po 1,5 hodine jazdy a stúpania do kopcov, s malebnými výhľadmi na krajinu a okolité dediny, prichádzame k malému parkovisku pred bránou archeologickej lokality. Vstup do areálu stojí 3 € na osobu a vnútri sú nainštalované informačné panely s fotografiami o histórii objavu a stavu chrámu.

Po návšteve chrámu sa cesta často pokračuje cez malebné dediny ako Andritsaina a Karytaina. Karytaina pripomína rozprávkové "dračie hniezdo" vďaka svojej polohe na úbočí kopca s hradnou zrúcaninou z 13. storočia na vrchole. Zastávka pri päťoblúkovom kamennom moste z roku 1439 nad riekou Alfeios, dlhom 50 metrov, ponúka ďalší pohľad na historickú architektúru regiónu.

Most pri Karytaine

Roklina Lousios a kláštory

Ďalšou významnou atrakciou v regióne je roklina Lousios, nazývaná aj "horou Athos Peloponézu" pre množstvo kláštorov na jej strmých úbočiach. Medzi najznámejšie patria kláštory Prodromou, Amialon, Kalamiou a Philosophou zo 17. storočia. Rieka Lousios, ktorej voda je krištáľovo čistá a tyrkysovej farby, je známa svojím prudkým tokom, no zároveň je obľúbeným miestom pre rafting. Legenda hovorí, že sa v jej vode prvýkrát kúpal boh Zeus.

Gortys: Staroveká Akropola

Na južnom konci rokliny Lousios, na pravom brehu rieky Lousios, sa nachádza staroveká akropola Gortys (alebo Gortyna). Táto oblasť je známa najmä Asklépiovou (Eskulapovou) svätyňou. Archeologický výskum v rokoch 1940 - 1957 odhalil okrem svätyne aj zvyšky opevnenia, chrámov, domov a kúpeľov. Najzachovalejšou stavbou je polkruhová stavba so sedením vo výklenkoch, ktorá slúžila ako terapeutické centrum. Po založení neďalekého Megalopolis v 4. storočí pred n. l. Gortys stratil na význame, hoci ako dedina fungoval až do 2. storočia n. l.

Ruiny v Gortys

Dimitsana a Stemnitsa: Tradičné horské dediny

Cesta z Gortysu vedie k horským dedinám Dimitsana a Stemnitsa. Dimitsana, pôvodne Teuthys, je tradičná horská dedina s arkádskou architektúrou, charakteristickou honosnými kamennými budovami a byzantskými kostolmi. V centre dediny sa nachádza stará knižnica s 20 000 knihami a cirkevné múzeum. Kúsok pred dedinou (v smere od Stemnitse) sa nachádza múzeum vodnej elektrárne. V oblasti sa rozvíja ekoturizmus, vrátane treking, raftingu a cyklistiky.

Stemnitsa, kedysi Hypsous, leží vo výške 1 100 metrov a patrí medzi najmalebnejšie dediny Arkádie. Jej názov má slovanský pôvod a znamená "zálesie alebo lestnatý kraj". V minulosti slúžila ako útočisko pre bojovníkov za nezávislosť Grécka. V dedine sa nachádzajú významné starodávne kostoly ako Bafero (1185) a Zoodochos (1433). V 70. rokoch minulého storočia tu bola založená odborná škola zameraná na remeslo zlatotepcov a striebrotepcov.

Tradičná architektúra v Stemnitse

Širší kontext starovekej architektúry

Pohľad na Apolónov chrám v Bassai môžeme rozšíriť aj do širšieho kontextu starovekej architektúry. Počiatky stavebnej činnosti siahajú do dávnych čias, keď ľudia hľadali úkryt pred nepriazňou počasia a inými hrozbami. Základné delenie stavieb zahŕňa profánne (svetské), sakrálne (kultové) a fortifikačné (obranné).

Staroveké kultúry, často založené na otrokárskej spoločnosti, sa rozvíjali v blízkosti obratníka Raka, kde klíma umožňovala pestovanie plodín. Dva hlavné okruhy starovekých kultúr sú okruh Blízkeho východu (Mezopotámia, Egypt, Fenícia atď.) a Egejská oblasť.

Egyptské chrámy

V Egypte, kde bol dostatok kameňa, sa dochovali monumentálne kamenné stavby. Okrem náhrobkov mali významné miesto aj chrámy, ktoré boli zasvätené bohom, kráľom alebo Slnku. Mohli byť rovinné (napr. Karnak, Luxor), stupňovité alebo skalné (napr. Abú Simbel). Chrámové školy boli centrami vyššieho vzdelania, kde sa vyučovalo písanie, matematika, geometria a iné vedy.

Mezopotámske staviteľstvo

V Mezopotámii, kde sa stavalo prevažne z tehál a hliny, sa zachovali len ruiny. Techniky ako panelované murivo, ktoré vzniklo z rákosia a hlinenej malty, boli typické pre sumerskú architektúru. Chrámy v Mezopotámii boli často stavané na vysokých terasách a zahŕňali zikkuraty, stupňovité veže. Rozlišujeme sumerské, babylonské a asýrske chrámy.

Grécke a rímske stavby

V gréckej a rímskej architektúre nachádzame rôzne typy chrámov a iných stavieb. Chrám Castora a Polluka na Foru Romanu v Ríme, postavený na počesť dvojčiat, slúžil aj ako miesto zasadaní Senátu. Jeho pozostatky s tromi monumentálnymi stĺpmi sú dodnes viditeľné. Chrám bohyne Artemis v Efeze, jedno zo siedmich divov sveta, bol známy svojou veľkoleposťou a slúžil aj ako banka. Hoci sa z neho zachovali len ruiny, jeho pôdorys (114 x 55 metrov) svedčí o jeho monumentálnosti.

Temple of Apollo Epicurius at Bassae - UNESCO World Heritage Site

Staroveký podorys chrámov, ako je ten v Bassai, nie je len technickým nákresom, ale odráža hlboké náboženské, sociálne a kultúrne predstavy starovekých civilizácií. Každý stĺp, každá stena a každý priestor mal svoj význam a prispieval k celkovej atmosfére a funkcii stavby. Preskúmanie týchto architektonických pozostatkov nám umožňuje nahliadnuť do sveta našich predkov a pochopiť ich odkaz.

tags: #podiovy #chram #podorys #starovek