Podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností, akým je napríklad rodinný dom, prináša so sebou špecifické situácie pri rozhodovaní o jeho správe a údržbe. Výmena strešnej krytiny je typickým príkladom rozsiahlejšieho zásahu, ktorý si vyžaduje dohodu spoluvlastníkov. Tento článok sa zaoberá právnymi aspektmi výmeny strešnej krytiny v podielovom spoluvlastníctve, s dôrazom na Občiansky zákonník a súvisiacu judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach spoluvlastníkov v takýchto situáciách, ako aj praktické rady pre úspešnú realizáciu výmeny strechy.
Podielové spoluvlastníctvo a správa spoločnej veci
Podielové spoluvlastníctvo je právny vzťah, v ktorom dvaja alebo viacerí vlastníci vlastnia jednu vec (napr. rodinný dom) v určitých podieloch. Každý spoluvlastník má práva a povinnosti vo vzťahu k celej veci, nie len k jej fyzicky vymedzenej časti. Pre podielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že jednotlivé osoby - spoluvlastníci - majú na konkrétnej veci určitý podiel, ktorý vyjadruje mieru ich účasti na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Tento podiel je podielom tzv. ideálnym, a nie reálnym. To znamená, že ak jeden zo spoluvlastníkov vlastní 1/4 z pozemku, patrí mu 1/4 z každej časti pozemku, a nie ním ohraničená časť.
Každý spoluvlastník má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k celku. Ten spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť neužíva, má voči spoluvlastníkovi užívajúcemu nehnuteľnosť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však platí len za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu. O bezdôvodné obohatenie na strane spoluvlastníka, ktorý rodinný dom užíva, ide preto, pretože je spoluvlastníkom domu len vo výške 1/2 k celku, avšak užíva ho celý, hoci na to nemá právny dôvod. Bezdôvodné obohatenie je obohatený povinný vydať (ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súdna prax uvádza, že v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti spočíva obohatenie v možnosti užívať cudziu vec bez platenia za jej užívanie, ktoré užívanie prirodzene nie je možné ako spotrebované plnenie vrátiť. Nárok spoluvlastníka, ktorý rodinný dom neužíva, sa teda vypočíta ako polovica priemerného nájomného, ktoré sa obvykle platí za užívanie obdobného rodinného domu v konkrétnom čase a mieste. Treba tiež pripomenúť, že nárok spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov.
Na druhej strane, spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, môže vynakladať na rodinný dom náklady - napr. Ak spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, vynaložil finančné prostriedky na opravu strechy, ktorá oprava bola nevyhnutná, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému spoluvlastníkovi v pomere podľa výšky podielov, pretože investujúci spoluvlastník plnil aj za neinvestujúceho spoluvlastníka. Teda ak oprava vyžadovala náklady vo výške 8.000,- EUR, každý z nich bol povinný plniť podľa veľkosti svojho podielu (t. j. keďže ide o majetkové právo, toto podlieha premlčaniu). Ak by však išlo o rekonštrukciu strechy, ktorá nebola nevyhnutná (napr. išlo o použitie modernej a kvalitnejšej strešnej krytiny), vzniká tým bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka až pri zániku podielového spoluvlastníctva. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že hodnota spoluvlastníckeho podielu neinvestujúceho spoluvlastníka sa zvýšila použitím novej strešnej krytiny.
V treťom prípade by sa strecha opravila po dohode medzi spoluvlastníkmi. Opravu by vykonala firma špecializujúca sa na strechy, pričom za svoju činnosť by si vyúčtovala sumu 10.000,- EUR. V prípade, že by tieto finančné prostriedky vynaložil spoluvlastník užívajúci rodinný dom, vzniklo by mu majetkové právo voči neinvestujúcemu spoluvlastníkovi. Aby sa predišlo možným nezhodám medzi spoluvlastníkmi vyúsťujúcim až do súdnych sporov, je vhodné pomery spoluvlastníkov upraviť už vopred na základe dohody napr. formou zmluvy.
Zákonnou povinnosťou spoluvlastníka v tejto súvislosti je povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj druhému spoluvlastníkovi. Ide o tzv. predkupné právo. Porušenie tejto povinnosti spôsobuje (relatívnu) neplatnosť právneho úkonu (t. j. zmluvy, ktorou sa spoluvlastnícky podiel previedol). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplatnosť relatívnu (ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka), musí sa oprávnená osoba - druhý spoluvlastník - neplatnosti dovolať (inak zostane právny úkon platný). Toto dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu môže byť uskutočnené formou listu, v ktorom spoluvlastník opíše skutkové a právne okolnosti prípadu. Prevádzajúci spoluvlastník predkupné právo druhého spoluvlastníka neporuší vtedy, ak prevádza spoluvlastnícky podiel na blízku osobu. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Typicky pôjde o otca, matku, súrodenca či starých rodičov. Hoci sa pojem „predkupné“ právo gramaticky spája s kúpou (resp. predajom nehnuteľnosti), podľa súdnej praxe by sa predkupné právo malo uplatňovať aj v prípade darovania. Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, musí teda podiel ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu, ak by podiel prevádzal na blízku osobu. V rámci ponuky je potrebné určiť lehotu, do ktorej sa má prevod uskutočniť. Keďže právna úprava zákonného predkupného práva spoluvlastníkov neobsahuje takúto lehotu, je potrebné na základe analogie legis (ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka) primerane aplikovať ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Na základe toho potom platí, že ak nebola dohodnutá iná lehota, musí sa prevod uskutočniť do dvoch mesiacov od predloženia ponuky, inak sa predkupné právo spoluvlastníka neuplatní.
Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou
Podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, spoluvlastníci rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou hlasov, ktorá sa počíta podľa veľkosti ich podielov. To znamená, že ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na hospodárení so spoločnou vecou, rozhoduje väčšina. V praxi to znamená, že na platnosť hlasu a teda jeho započítanie do výsledkov hlasovania je potrebné, aby bol hlas vyjadrený za viac ako 1/2 podielu. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov).
Môžete to riešiť tak, že necháte hlasovať o výmene strechy alebo iných opatreniach, ktorými sa zabráni zatekaniu strechy, a keď budete na schôdzi vlastníkov bytov prehlasovaná, potom podáte návrh, aby v tejto veci rozhodol súd. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Práva a povinnosti spoluvlastníkov pri výmene strechy
Každý zo spoluvlastníkov má právo podieľať sa na správe spoločnej veci a povinnosť znášať náklady spojené s jej údržbou a opravami v pomere k svojmu spoluvlastníckemu podielu. To zahŕňa aj náklady na výmenu strešnej krytiny. Náklady na opravu alebo výmenu strechy sú typickým príkladom spoločnej investície, ktorá si vyžaduje dohodu spoluvlastníkov. Ak spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť užíva, vynaloží finančné prostriedky na nevyhnutnú opravu strechy, má nárok na náhradu od ostatných spoluvlastníkov v pomere podľa výšky ich podielov.
Dohoda spoluvlastníkov - ideálne riešenie
Najlepším riešením je dosiahnutie dohody všetkých spoluvlastníkov o rozsahu, spôsobe a financovaní výmeny strechy. Takáto dohoda by mala byť ideálne písomná a mala by špecifikovať všetky dôležité aspekty, vrátane výberu materiálu, dodávateľa a harmonogramu prác.
Výmena strešnej krytiny ako stavebná úprava
Výmena strešnej krytiny sa z právneho hľadiska považuje za stavebnú úpravu, ktorá môže vyžadovať ohlásenie stavebnému úradu alebo stavebné povolenie, v závislosti od rozsahu prác a miestnych predpisov.
Ohlásenie stavebnému úradu
Podľa stavebného zákona je potrebné ohlásiť stavebnému úradu stavebné úpravy, ktorými sa nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Ak výmena strešnej krytiny spĺňa tieto podmienky, postačí ohlásenie. V prípade jednoduchej výmeny strešnej krytiny alebo pri opravách strechy netreba stavebné povolenie.
Stavebné povolenie
Ak výmena strešnej krytiny zahŕňa zásah do nosných konštrukcií (napr. výmenu krovu), zmenu vzhľadu stavby (napr. zmenu farby alebo materiálu krytiny) alebo iné podstatné zmeny, je potrebné stavebné povolenie. Zobytnenie podkrovia a s ním spojená rekonštrukcia strechy a výmena strešnej krytiny v rozsahu, keď ide o zložitejší zásah do strešnej konštrukcie, si vyžaduje dôkladnú projektovú prípravu a ohlásenie drobnej stavby. Na základe toho, že sa vykonávajú stavebné úpravy, pri ktorých sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií alebo sa mení spôsob užívania, tiež vyžadujú stavebné povolenie.
Nový zákon o výstavbe a jeho vplyv na rekonštrukcie
Nová právna úprava mení rozhodovaciu právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Regionálnych pracovísk bude osem. Procesný postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od kategórie stavby. Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad (regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu). Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov. V prosenom postupe v tomto štádiu dôjde k integrácii procesov s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie. Prerokovanie a pripomienkové konanie k návrhu stavebného zámeru všetkých dotknutých subjektov bude pre stavebníka zabezpečovať odborne spôsobilá osoba - projektant. Jeho úlohou bude pre stavebníka zabezpečiť celú procesnú stránku schvaľovania návrhu stavebného zámeru. Na konanie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby. Dokončená stavba bude podliehať kolaudácii. Pre jednoduché stavby v zmysle zákonnej definície bude platiť zjednodušený procesný postup s tým, že bude ukončený rozhodnutím o stavebnom zámere za predpokladu, že stavebný zámer bude vypracovaný s podrobnosťou projektu stavby. Ohláseniu budú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Pôjde o jednoduchý procesný postup, kde bude musieť stavebník dodržať zastavovanie podmienky umiestnenia stavby a stavebný úrad na účely ohlásenia vydá stavebníkovi potvrdenie o ohlásení stavby. Nový zákon o výstavbe si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny celospoločenský problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe. Termín „stavebný poriadok“ sa nahrádza termínom „výstavba“ a návrh zákona je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov. „Stavebné povolenie“ nahradí „rozhodnutie o stavebnom zámere“. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti nového zákona dodatočne povoliť. Návrh zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a pod.
Navrhovaný zákon komplexne upravuje cyklus výstavby od stavebného zámeru, cez zhotovovanie, kolaudáciu až po trvalé užívanie stavieb počas ich ekonomickej životnosti. V tomto smere je základnou právnou úpravou v oblasti výstavby. Na rozdiel od doterajšej všeobecnej úpravy v zákone č. 50/1976 Zb. Navrhuje sa pozitívne vymedzenie návrhu zákona vo vzťahu k terénnym úpravám, melioráciám a iným zemným prácam, ktorými sa trvalo mení reliéf terénu, menia fyzikálne vlastnosti podložia alebo regulujú odtokové pomery, ak nie sú súčasťou technologického postupu zhotovovania stavby, ďalej sa tento zákon vzťahuje na výrobok dovezený na miesto osadenia už zmontovaný alebo na mieste osadenia skompletizovaný z dovezených dielcov, ak má plniť účel stavby, ide aj o rôzne nové druhy stavieb, ako sú domy na strome, či inej konštrukcii, mobilné domy a pod., konštrukciu použitú na verejné šírenie navigačných, kultúrnych, reklamných, športových a iných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu a trvalú úpravu pozemku súvisiacu so zmenou spôsobu jeho užívania na iný účel alebo s osadením a prevádzkou zmontovaného výrobku na pozemku. Na uvedené sa vzťahuje zákon o výstavbe, ak v osobitných predpisoch nie uvedené inak (napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. V odseku 3 sa ustanovuje negatívne vymedzenie pre druhy stavieb a stavebných prác, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 1 ods. Pojem „stavba“ je základným prvkom navrhovanej úpravy, a preto je potrebné vymedziť jeho obsah už na začiatku právnej úpravy. Zrušením smernice Rady 89/106/EHS, ktorá obsahovala definíciu stavby, sa stratila celoeurópska jednotná definícia stavby. Ani Občiansky zákonník nemá definíciu stavby, a tak navrhovaný odsek 1 je formulačne novou definíciou. Členenie stavieb na trvalé stavby a na dočasné stavby je aj teraz a má význam pre procesy vo výstavbe a pre spôsob prevádzky stavieb. Navrhuje sa vymedziť, čo je drobnou stavbou a jednoducho stavbou. Drobná stavba je stavba, konštrukcia a s nimi súvisiace drobné stavebné práce, ktoré spravidla plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemôžu podstatne ovplyvniť svoje okolie. Ide o definičné znaky drobnej stavby, ktoré sú ďalej zohľadnené v jednotlivých typoch drobných stavieb uvedených v prílohe č. 2, ktorá obsahuje zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác. Jednoduchá stavba je stavba alebo stavebná konštrukcia, ktoré ani ako hlavné stavby nemajú výrazný vplyv na svoje okolie. Zoznam jednoduchých stavieb je uvedený v prílohe č. Ďalej sa navrhuje zadefinovať, čo sa považuje za vyhradené stavby a to najmä z dôvodu potreby vypracovania vykonávacieho projektu, kontrolných statických posudkov, vedenia stavieb a nárokov na zhotoviteľa stavby. Vyhradené stavby nie sú ale kategóriou stavieb, ktoré by si vyžadovali osobitné úpravy pre ich povoľovanie, projektant však musí v správe o výsledku prerokovania stavebného zámeru uviesť, že sa jedná o vyhradenú stavbu, ktorá si vyžaduje vypracovanie vykonávacieho projektu. Navrhované členenie budov má pôvod v Medzinárodnej klasifikácii stavieb (vyhl. č. 323/2010 Z. z.). Navrhované členenie má aj teraz platný stavebný zákon v § 43a ods. 2. Členenie podľa konštrukcie a spôsobu prevádzky má vplyv na parametre a režim budovy od projektovania, cez zhotovovanie až po trvalú prevádzku. Kritériom členenia budov na bytové a nebytové je rozsah celkovej podlahovej plochy budovy na prevádzku. To je aj terajší stav (§ 43b ods. 1 stavebného zákona) a vychádza z Medzinárodnej klasifikácie stavieb. Do výpočtu podlahovej plochy bytovej časti sa započítajú len tie časti budovy, ktoré sú stavebnotechnicky a prevádzkovo spôsobilé na trvalé bývanie. V súlade s Medzinárodnou klasifikáciou stavieb (vyhl. č. 323/2010 Z. z.) inžinierskymi stavbami sú všetky stavby, ktoré nie sú budovami. Nomenklatúra inžinierskych stavieb je podľa prílohy vyhl. č. 323/2010 Z. z. veľmi pestrá, členená z hľadiska stavebnej konštrukcie a z hľadiska účelu, funkcie a spôsobu prevádzky. Historicky jednotlivé skupiny inžinierskych stavieb upravujú osobitné predpisy, napríklad predpisy o pozemných komunikáciách, o vodných stavbách, o leteckých stavbách, o elektronických komunikáciách, o banských stavbách, o energetických stavbách, atď. Definícia líniovej stavby zahŕňa skutočnosť, že líniová stavba má odchylný režim prípravy, projektovania, zhotovovania a prevádzky, ako aj konania o nich. Prípojky jednotlivých stavieb na rozvod plynu a elektriny, na elektronické siete a na verejný vodovod a na verejnú kanalizáciu sú tak, ako teraz súčasťou stavby, ktorú zásobujú, v celej dĺžke až po pripojenie na hlavný rozvod. Zmeny, výmeny a úpravy prípojok sú údržbou stavby alebo zmenou stavby v závislosti od rozsahu stavebných prác a technického obsahu stavebných prác. Iné potrubné rozvody, plynovody, teplovody, vodovodné rady a iné inžinierske siete nie sú prípojkami, ale sú líniovými stavbami. V záujme odstránenia existujúcich nejasností obsahu termínu „zmena stavby“ sa zavádza vymedzenie znakov vymedzujúcich zmenu stavby, ktorá určuje začatie právneho postupu. Za zmenu stavby sa považuje prístavba, nadstavba alebo zmena účelu stavby. Je to dôležité preto, lebo režim prípravy zmeny stavby je rovnaký, ako pri novej stavbe. Naproti tomu, stavebné úpravy sú stavebné práce ktoré sa uskutočňujú na už existujúcej stavbe, teda po kolaudácii a nevyžadujú potrebu predchádzajúceho posúdenia ako pri zmene stavby. Navrhuje sa vymedziť, že za zmenu účelu stavby sa nepovažuje zmena užívania jednotlivých priestorov stavby (prevádzka), ktorá podlieha povoľovaniu orgánom verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o takú zmenu, kde sa mení len prevádzka, napr. v nebytových priestoroch bytových domov, ktorými nedochádza k zmene prevažujúceho užívania stavby a zmena prevádzky je v súlade s povoleným účelom užívania stavby, napr. Ďalej sa navrhuje ustanoviť čo sa rozume pod prístavbou, nadstavbou, stavebnými úpravami a údržbou stavby. Údržba stavby nepodlieha povoľovaniu podľa tohto zákona, ide o prílohu č. Definícia staveniska zodpovedá s drobnými formulačnými úpravami prevzatej terajšej právnej úprave (§ 43i stavebného zákona). Súvisiace povinnosti týkajúce sa stanoviska sú upravené v povinnostiach stavbyvedúceho. Súvisiace podrobnosti o stavenisku upravuje vykonávacia vyhláška a nariadenie vlády č. 396/2006 Z. z. Na rozdiel od súčasnej úpravy, sa navrhuje sa samostatne vymedziť pojmy „susedný pozemok“ a „susedná stavba“, pretože v praxi sa vyskytujú problémy v konaniach pri ustaľovaní okruhu účastníkov. Základom navrhovanej úpravy je terajší § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, ktorý však je len procesným ustanovením na účely len stavebného konania. Definícia je dôležitá z hľadiska okruhu účastníkov konania stavebnom zámere. Dokumentácia stavby je súhrnné označenie pre všetky listinné a elektronické dokumenty vzťahujúce sa na stavbu a na uskutočňovanie stavebných prác od prípravy stavby až po jej dokončenie a kolaudáciu. Podstatná časť dokumentácie stavby by mala byť počas stavebných prác prístupná na stavenisku u stavbyvedúceho a po kolaudácii u vlastníka stavby počas prevádzky stavby; s prevodom vlastníctva stavby by mala prejsť na nového vlastníka. Dokumentácia stavby sa bude viesť v elektronickej podobe a v informačnom systéme zriadenom zákonom o územnom plánovaní. Vedenie dokumentácie v informačnom systéme znamená, že informačný systém je úložiskom projektovej dokumentácie. V informačnom systéme sa môže viesť aj dokumentácia v režime zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov v rozsahu, v ktorom neohrozí plnenie úloh a ochranu utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do informačného systému sa budú môcť uložiť aj údaje iba v rozsahu, v ktorom nemôžu ohroziť ochranu citlivých informácií alebo plnenie úloh súvisiacich s ochranou citlivých informácií podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov. Ustanovenie sa teda navrhuje upraviť aj vo vzťahu k Vojenskému spravodajstv…
Riešenie sporov medzi spoluvlastníkmi
Aby sa predišlo možným nezhodám medzi spoluvlastníkmi, je vhodné pomery spoluvlastníkov upraviť už vopred na základe dohody. Ak dohoda nie je možná, spoluvlastníctvo sa zruší a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súdom. Súd nariadi rozdelenie nehnuteľnosti, ak je to možné. Ak rozdelenie nie je možné, súd rozhodne o prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, a ak nehnuteľnosť nikto zo spoluvlastníkov nechce, prikáže jej odpredaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Ste pripravený na zimu? StrechySC
Príklad z bytového domu: Zatekanie strechy
Ak bývate v podkrovnom byte, do ktorého zateká, a správca nekoná, máte právo požadovať opravu strechy. Strecha je totiž spoločnou časťou bytového domu. Ak sa potvrdí, že zatekanie je spôsobené poškodením strechy, správca je povinný odstrániť túto vadu. Ak správca nekoná, môžete si objednať odborné posúdenie na vlastné náklady a celú situáciu zdokumentovať.
Zatepľovanie budov a legislatíva
Zatepľovanie budov je možné charakterizovať ako zmenu dokončenej stavby uskutočnenú stavebnými úpravami. Pri stavebných úpravách súvisiacich so zatepľovaním budov, ktoré spĺňajú určité kritériá, postačí ich ohlásenie stavebnému úradu.
Stupne projektovej dokumentácie
Návratom k stupňom projektovej dokumentácie sa sleduje sprehľadniť proces prípravy stavieb a odstrániť neúčelnú duplicitu. Stavebný zámer je povinným prvým stupňom pre všetky stavebné práce. Projekt stavby je podrobné textové a grafické znázornenie budúcej stavby. Vykonávací projekt je detailným rozpracovaním podstatných častí projektu stavby na účel stavebných prác na zhotovenie vyhradenej stavby.
Záver
Rekonštrukcia strechy je procesom, ktorý je niekedy nevyhnutným predpokladom na to, aby bola stavba vôbec použiteľná. V iných prípadoch je zas hlavným cieľom rekonštrukcie zmena vzhľadu stavby a zlepšenie jej úžitkových vlastností. Skôr než sa pozrieme na povinnosti vyplývajúce zo zákona, oplatí sa spomenúť, že ak strecha vykazuje nedostatky, nemusíte sa vždy púšťať do rozsiahlej rekonštrukcie. Tá je nevyhnutná najmä v prípadoch značného poškodenia strešnej krytiny, výrazného zatekania cez strechu, veľkých a ťažko riešiteľných problémov, a rovnako v prípade, ak sa jej vek počíta už na desiatky rokov. Zásadnou indikáciou pre celkovú rekonštrukciu strechy je aj poškodenie či zníženie únosnosti krovu. V prípadoch, ktoré sme nespomenuli vyššie, si s najväčšou pravdepodobnosťou vystačíte s dôslednou opravou strechy. Tie majú spravidla charakter a sústredia sa na poškodené miesta. Odpoveď na otázku, pri ktorých udržiavacích prácach nepotrebujete stavebné povolenie ani vykonanie ohlásenia nájdete v § 139 b ods. 16 písm. V prípade, že ste sa po zvážení situácie a všetkých okolností rozhodli pre rekonštrukciu strechy, je potrebné myslieť aj na súvisiace zákonné povinnosti. Z čisto praktického hľadiska je vhodné, ak aj rekonštrukcia strechy má vlastný projekt pripravený odborníkom, ktorý stanoví, čo všetko sa rekonštrukciou dosiahne, aký bude výsledok a ako budú prebiehať práce. Odpoveď na túto otázku opäť poskytuje Stavebný zákon, konkrétne § 55 ods. 2 písm. Je teda zrejmé, že ak výsledkom rekonštrukcie strechy nebude podstatne zmenený vzhľad stavby, ani nezasiahnete do konštrukcie stavby, pred samotným zahájením prác vám postačí ohlásenie stavebnému úradu, čo zvládnete pomerne jednoducho aj bez pomoci právnika. V zásade platí, že stavebné povolenie budete potrebovať vtedy, ak spolu s rekonštrukciou strechy pôjde o významný zásah do konštrukcie stavby a jej vzhľadu, alebo sa mení spôsob užívania stavby. V praxi tak pôjde skôr o prípady rozsiahlych rekonštrukcií, kedy je nová strešná konštrukcia len jednou z jej súčastí, alebo o prípady, kedy by ste sa rozhodli kompletnú zmenu typu zastrešenia. Na záver pridajme odporúčanie, aby ste rekonštrukciu strechy vždy konzultovali s odborníkom a dôsledne dodržiavali svoje zákonné povinnosti. Nielenže sa vyhnete nedostatkom v samotnom projekte a vyhotovení strechy, ale aj možným sankciám zo strany stavebného úradu.
tags: #podielove #spoluvlastnictvo #vymena #strechy