Pri narodení každého bábätka nás zaujíma množstvo detailov. Jedným z nich je aj veľkosť a obvod hlavičky. Tento údaj môže poskytnúť cenné informácie o zdravotnom stave novorodenca a jeho ďalšom vývoji. Biometrické hodnoty prezradia veľa o zdarnom vývoji plodu a pomáhajú odhaliť prípadné komplikácie, ktoré môžu v tehotenstve nastať. Ak niečomu vo svojej lekárskej správe nerozumiete, nebojte sa spýtať svojho lekára.
Ako sa meria obvod hlavy novorodenca?
Obvod hlavičky sa meria ihneď po narodení a pravidelne počas prvých mesiacov života. Slúži ako jeden z ukazovateľov rastu a vývoja dieťaťa. Postačí na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov. K meraniu a pozorovaniu postupného rastu hlavičky novorodenca a detí by mali rodičia, no tiež lekári, pristupovať veľmi svedomitým spôsobom. Akékoľvek rastové poruchy a ťažkosti súvisiace s detským vývojom je nevyhnutné riešiť čím skôr, aby bolo možné eliminovať dôsledky vplývajúce na dieťa v neskoršom veku.

Priemerný obvod hlavičky novorodenca sa pohybuje okolo 35 cm. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a veľkosť hlavičky môže mierne kolísať. Poznámka: Hodnota ± 2 cm predstavuje normálnu odchýlku. Ak máte obavy ohľadom veľkosti hlavičky vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Lekár zhodnotí všetky relevantné informácie a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia. Obvod hlavičky novorodenca je dôležitým ukazovateľom zdravia a vývoja. Väčšina detí sa narodí s úplne normálnym obvodom hlavy.
Vývoj hlavy u detí a jej rast
Už v našom článku o zležanej hlavičke bábätka sme spomínali jednotlivé atribúty vývoja hlavy a lebky u detí, presnejšie elastickosť a postupné spevňovanie tejto časti ľudského tela. Pružnosť lebky a jej veľkosť sa berú do úvahy ešte pred narodením dieťaťa, a to z hľadiska bezpečného a bezproblémového priechodu plodu cez pôrodné cesty v matkinej panve. Práve v poslednom trimestri totiž dochádza k najrapídnejšiemu rastu hlavičky bábätka. Rýchlosť rastu hlavy sa následne mierne spomaľuje, no stále prebieha, a to aj napriek tomu, že si to na pohľad rodič nemusí všimnúť. Zapríčinené je to hlavne tým, že rodičia trávia všetok čas so svojím bábätkom, a teda nemajú šancu všimnúť si rozdiely v obvode hlavy. Hlavička dieťaťa však MUSÍ rásť v záujme správneho vývoja jeho mozgu, ktorý potrebuje dostatok miesta na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať.
V rámci rastu lebky sú tri štádiá výrazného nárastu obvodu hlavy dieťaťa, a to v treťom trimestri tehotenstva v tele matky, v prvom polroku po narodení, pričom posledný sa odohráva počas puberty. V puberte však už tento rast nie je taký evidentný ako v prvých dvoch prípadoch. K ukončeniu procesu rastu lebky dochádza u dievčat v rozmedzí 16. až 18. roku ich života, zatiaľ čo u chlapcov je to neskôr, a to cca v 20. roku života.
Míľniky vývoja dieťaťa v prvom roku
Obvod hlavy - dievčatá a chlapci
V súvislosti s obvodom hlavy sa však počíta aj s istými odchýlkami. Primárne ide o rozdiely obvodov hlavičiek s ohľadom na pohlavie dieťatka. Dievčatá majú totiž už od narodenia o približne pol centimetra menšie lebky ako chlapci. Hoci ohľad treba brať aj na isté odchýlky súvisiace s vrodenými vlohami. U niektorých rodín je príznačné, že majú menšie hlavy, zatiaľ čo u iných je to práve naopak. Aj z tohto dôvodu je podstatné neporovnávať deti medzi sebou, pretože vtedy dochádza k vzniku neopodstatnených obáv z vývojových porúch, ktoré ani nemusia existovať.
Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka.
Na základe uvedených hodnôt je možné z tabuľky vyčítať, že obvod hlavy ročného dieťaťa, konkrétne ženského pohlavia, sa v porovnaní s údajom nameraným hneď po narodení líši približne o 11 centimetrov, pričom najpodstatnejší nárast je možné sledovať v prvom polroku po narodení. V tomto období dochádza k vyše 8-centimetrovému prírastku na obvode hlavičky, kdežto od 6. mesiaca do dosiahnutia 1. roku života je tento nárast menej výrazný.
Z danej tabuľky je jasné, že sa rast lebky po dosiahnutí prvého roku života postupne spomaľuje. U dievčat ešte stále platí konštatovanie, že ich hlavičky sú menšie ako u chlapcov, pričom tento fakt platí aj v dospelosti. V časovom horizonte medzi 1. a 5. rokom života dievčaťa dochádza k ročnému nárastu obvodu hlavy o pol centimetra, pričom obvod hlavy dievčat vo veku 5 rokov dosahuje hodnotu približne 50 centimetrov. Vo väčšine literatúry sú priemerné údaje obvodu hlavy novorodencov zovšeobecnené práve z tabuliek platných pre chlapcov, a preto jednotlivé hodnoty namerané u dievčat nemusia korešpondovať s reálnymi tabuľkovými číslami. No aj napriek istým odchýlkam medzi dvomi pohlaviami je možné konštatovať, že rast hlavy u chlapcov prebieha podobným tempom ako u dievčat. Ako sme už vyššie uviedli, u chlapcov je možné pozorovať väčší obvod hlavy ako u dievčat, avšak ide o ozaj minimálny rozdiel, ktorý dosahuje necelý jeden centimeter. Obvod hlavy u chlapcov dosahuje vo veku 5 rokov takmer 51 centimetrov, pričom v priebehu 4 rokov na krajčírskom metri možno pozorovať rozdiel vyše 4 centimetrov.
Vo všeobecnosti, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.

Poruchy rastu obvodu hlavy novorodenca
Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie. V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely, ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda tzv. CT vyšetrenie.
Mikrocefália: Spomalený rast hlavy
Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. rubeola, či niektoré lieky užívané počas tehotenstva. Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou. Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad.

Hydrocefalus a Makrocefália: Zrýchlený rast hlavy
Zrýchlený vývoj obvodu hlavy je opísaný diagnózou hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke. Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol.
Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja.
V súvislosti s meraním obvodu hlavy u detí môže dochádzať k istým odchýlkam alebo chybám v meraní, a preto je potrebné zdržať sa zbytočného stresovania. Mnohé mamičky poznamenali, že aj pármilimetrový rast hlávky dieťaťa je v priebehu mesiaca dostačujúci, ak nameraný obvod hlavy zodpovedá tabuľkovým hodnotám, a to aj s ohľadom na možné odchýlky. Navyše treba počítať aj s tým, že každý lekár meria hlávku iným spôsobom. V súvislosti s obvodom hlavy dieťaťa a jeho meraním bolo veľmi dôležité sprehľadniť jednotlivé údaje, ktoré by mohli byť pre rodičov mätúce. Preto sme zvolili o niečo jednoduchšie typy tabuliek, ktoré sú zamerané výhradne na priemerné hodnoty obvodu hlavy u detí, pričom podpriemerné a nadpriemerné hodnoty spadajúce do normy je možné si vyhľadať v oficiálnych tabuľkách WHO.
Krivka obvodu hlavy je vo svojej podstate rastovým grafom, ktorý zohľadňuje optimálny obvod hlavy dieťaťa v konkrétnom mesiaci jeho života. Ako v prípade tabuliek, tak i u grafov platí rozdiel medzi pohlaviami. Pre správne zistenie stavu rastu lebky je preto potrebné nájsť príslušný graf. Na osi „x“ je potrebné vyhľadať presný mesiac zodpovedajúci veku dieťaťa, pričom os „y“ prislúcha nameranej veľkosti obvodu hlavy. Po spojení dvoch údajov sa v bode pretnutia dopracujete k tzv. percentilu. Ideálnou hodnotou percentilu je 50. Hodnoty od 10 do 90 sa taktiež nachádzajú v norme, avšak spozornieť treba v prípade, že sa hodnoty z dvoch osí pretnú v mieste, kde krivka označuje percentil mimo danej hranice (čiže pod 10, resp. nad 90).
V prípade spomaleného rastu je možné spozorovať poruchu nameraním obvodu hlavy menšieho ako 31 centimetrov, makrocefália, resp. hydrocefalus sa prejaví veľkosťou lebky presahujúcou 38 centimetrov. Keďže novorodenecké proporcie by mali zodpovedať istým normám, takéto poruchy v raste lebky je možné spozorovať aj voľným okom. Hlavička by totiž mala mať v prvom polroku života dieťaťa väčší obvod ako hrudník, pričom po šiestich mesiacoch sa tieto hodnoty vyrovnávajú. Ide o jeden z najznámejších a najvýraznejších príznakov hydrocefalu.
Obvod hlavy - dievčatá (tabuľka)
| Ukončený týždeň tehotenstva | BPD (mm) | OFD (mm) | HC (mm) | AC (mm) | FL (mm) | HL (mm) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 11. tt | 16 (2.0) | 21 (2.0) | 59 (15) | 52 (10) | 8 (2.0) | 8 (3.0) |
| 12. tt | 20 (4.0) | 24 (2.0) | 70 (15) | 63 (10) | 10 (2.5) | 9 (2.0) |
| 13. tt | 24 (4.0) | 29 (3.0) | 84 (15) | 74 (10) | 11 (2.5) | 11 (3.0) |
| 14. tt | 28 (4.0) | 34 (3.0) | 96 (15) | 84 (10) | 15 (3.0) | 14 (4.0) |
| 15. tt | 31 (4.0) | 38 (3.0) | 108 (15) | 96 (10) | 17 (3.5) | 17 (5.5) |
| 16. tt | 36 (5.0) | 46 (3.0) | 128 (15) | 106 (10) | 22 (4.0) | 21 (4.0) |
| 17. tt | 39 (5.0) | 50 (3.0) | 141 (15) | 120 (10) | 25 (4.0) | 25 (5.0) |
| 18. tt | 42 (5.0) | 54 (3.0) | 151 (20) | 131 (15) | 28 (4.0) | 27 (5.0) |
| 19. tt | 45 (5.0) | 57 (3.5) | 160 (20) | 140 (15) | 30 (5.0) | 29 (5.0) |
| 20. tt | 47 (4.0) | 61 (3.0) | 170 (20) | 151 (15) | 32 (6.0) | 31 (5.0) |
| 21. tt | 49 (4.0) | 63 (4.0) | 176 (20) | 164 (20) | 34 (6.0) | 32 (6.0) |
| 22. tt | 52 (5.0) | 68 (3.5) | 188 (20) | 176 (20) | 37 (5.0) | 35 (6.0) |
| 23. tt | 57 (5.0) | 76 (4.0) | 210 (20) | 186 (20) | 43 (5.0) | 38 (4.0) |
| 24. tt | 60 (5.0) | 79 (4.0) | 220 (20) | 201 (20) | 45 (5.0) | 40 (4.0) |
| 25. tt | 64 (6.0) | 80 (4.5) | 231 (20) | 212 (20) | 48 (5.0) | 43 (5.0) |
| 26. tt | 67 (4.0) | 84 (4.5) | 238 (20) | 223 (25) | 49 (5.0) | 44 (4.0) |
| 27. tt | 68 (5.0) | 86 (4.5) | 250 (20) | 230 (25) | 50 (5.0) | 47 (4.0) |
| 28. tt | 72 (4.0) | 95 (5.0) | 263 (20) | 242 (25) | 54 (4.0) | 50 (5.0) |
| 29. tt | 75 (4.0) | 97 (5.5) | 269 (25) | 259 (25) | 55 (5.5) | 51 (5.0) |
| 30. tt | 76 (4.0) | 98 (5.5) | 274 (25) | 262 (25) | 58 (6.0) | 52 (5.0) |
| 31. tt | 80 (6.0) | 101 (5.0) | 284 (25) | 272 (30) | 59 (5.5) | 54 (5.0) |
| 32. tt | 81 (4.0) | 102 (5.0) | 288 (25) | 283 (30) | 62 (6.0) | 56 (5.0) |
| 33. tt | 84 (6.0) | 107 (5.5) | 300 (25) | 294 (30) | 65 (4.0) | 57 (6.0) |
| 34. tt | 86 (6.0) | 108 (5.5) | 305 (25) | 305 (30) | 66 (4.0) | 59 (5.5) |
| 35. tt | 88 (6.5) | 109 (5.5) | 310 (25) | 315 (30) | 67 (6.0) | 60 (6.0) |
| 36. tt | 90 (6.0) | 112 (5.5) | 317 (25) | 325 (35) | 69 (6.0) | 62 (5.0) |
| 37. tt | 92 (6.5) | 113 (6.0) | 321 (25) | 333 (35) | 72 (5.0) | 63 (6.0) |
| 38. tt | 93 (6.0) | 116 (5.5) | 328 (25) | 342 (35) | 73 (5.5) | 64 (6.0) |
| 39. tt | 95 (8.0) | 119 (6.0) | 336 (25) | 356 (35) | 76 (6.0) | 65 (5.5) |
| 40. tt | 96 (8.0) | 120 (6.0) | 340 (25) | 262 (35) | 76 (4.0) | 66 (6.0) |
| 41. tt | - | - | - | - | - | - |
Skratky pre biometrické miery:
- BPD - vzdialenosť temenných kostí plodu (Biparietal diameter)
- OFD - priemer hlavy od tyla k čelu (Occipitofrontal Diameter)
- HC - obvod hlavy (Head Circumference)
- AC - obvod brucha (Abdominal Circumference)
- FL - dĺžka stehennej kosti (femur Length)
- HL - dĺžka ramennej kosti (humerus Length)
Údaje v tabuľke sú uvedené v milimetroch. V zátvorke je štandardná odchýlka.
Najčastejšie otázky - FAQ
Je nejaký maximálny obvod hlavičky, ktorý je prípustný pre prirodzený pôrod a od nejakého obvodu už je to indikácia na sekciu? Alebo sa riadia lekári váhovým odhadom? Je to rovnaké pre všetky pôrodnice?
Veľkosť hlavičky plodu je jedným z viacerých faktorov, ktoré lekári zvažujú pri plánovaní pôrodu. Nie je stanovená presná "magická" hranica obvodu hlavičky, po ktorej by bol automaticky indikovaný cisársky rez. Lekári sa skôr riadia kombináciou viacerých parametrov, ako je váhový odhad plodu, jeho poloha, stav pôrodných ciest matky a celkový priebeh tehotenstva. V niektorých prípadoch, ak je hlavička plodu extrémne veľká v pomere k panve matky, môže byť sekcia odporučená. Každá pôrodnica môže mať mierne odlišné protokoly, ale všeobecné princípy sú podobné.
Mala som už 2 deti, jedna sa narodila sekciou pre deflexnú polohu hlavičky (obvod 37 cm, váha 3.9 kg). Druhá prirodzene (obvod 38 cm, váha 4.5 kg). Teraz čakáme chlapca, ktorý má v 20+0 hlavičku o 2 týždne väčšiu. Je to geneticky dané, aj muž má veľkú hlavu a aj jeho 2 deti z 1. manželstva mali cez 4 kg s veľkou hlavou, syn išiel vexom.
Genetika hrá pri veľkosti hlavičky významnú úlohu. Ak má otec dieťaťa a jeho predchádzajúce deti väčšie hlavy, je pravdepodobné, že aj vaše dieťa bude mať väčšiu hlavičku. Váš lekár bude tieto parametre sledovať a v prípade potreby vás informuje o ďalších krokoch. Dôležité je, že obvod hlavičky sám o sebe nie je jediným kritériom pre spôsob pôrodu.
Mala som obavy, že moja dcéra má hydrocefalus, lebo sa jej hlavička v siedmom mesiaci zväčšovala len o 0.5 cm za mesiac. Pediatrička povedala, že to nie je dôvod na paniku, ale treba to sledovať. Po troch týždňoch sa hlavička zväčšila o niečo viac a všetko sa ustálilo.
Je pochopiteľné, že rodičia majú obavy o rast hlavičky svojho dieťaťa. Ako ste si všimli, rast hlavičky nie je vždy lineárny a môžu sa vyskytnúť obdobia pomalšieho rastu, ktoré sú v rámci normy, najmä po prvom polroku života. Dôležité je pravidelné sledovanie obvodom hlavičky pediatrom a porovnávanie s rastovými grafmi. Ak dieťa prospieva, je psychomotoricky v poriadku a nemá iné príznaky, zvyčajne nie je dôvod na paniku. Váš prípad je dobrým príkladom toho, ako sa situácia môže sama upraviť.
Potrebujete radu? Spojte sa s nami. Pomôžeme vám s otázkami týkajúcimi sa tehotenstva, materstva, rodičovstva alebo výživy detí. Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmacie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je důležité dôsledne dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale. Spôsob použitia a ďalšie informácie na obaloch. Batoľacie mlieka, príkrmy, kaše a sušienky majú byť iba súčasťou zmiešanej a vyváženej stravy.