Juraj Ondrejčák, v podsvetí známy pod prezývkou Piťo, je postavou, ktorej meno sa dlhodobo spája s bratislavským organizovaným zločinom. Jeho životná púť, od šéfovania vplyvnej zločineckej skupine až po súčasné odpykávanie si trestu a speňažovanie kedysi luxusného majetku, predstavuje fascinujúci príbeh o vzostupe, páde a následkoch trestnej činnosti. V posledných rokoch sa jeho meno opakovane objavuje v súvislosti s vývojom súdnych procesov, dražbami nehnuteľností a snahou o zmenu režimu výkonu trestu.
Súčasné snahy o zmenu režimu trestu
V poslednom období sa Juraj Ondrejčák, známy aj ako Piťo, snaží o to, aby zvyšok svojho trestu odňatia slobody mohol vykonávať v miernejšom režime. Mestský súd v Bratislave však vo februári 2026 vo veci nerozhodol s odôvodnením, že nie je vecne príslušný. Napriek tomu, že odsúdený momentálne trest vykonáva v ústave v Bratislave, súd, aj s prihliadnutím na stanovisko prokuratúry, celú záležitosť postúpil na Špecializovaný trestný súd. Toto rozhodnutie naznačuje komplexnosť právnych krokov a potrebu presného určenia kompetencie príslušného súdu pri takýchto žiadostiach.
Vývoj trestnoprávneho postavenia a zmeny v ukladaných sankciách
Príbeh Juraja Ondrejčáka je poznačený opakovanými súdnymi konaniami a úpravami uložených trestov. V septembri 2025 Špecializovaný trestný súd naposledy navýšil trest šéfovi zločineckej skupiny Piťovci Jurajovi Ondrejčákovi zo 14 rokov a šesť mesiacov na 21 rokov a štyri mesiace. Pôvodný trest, schválený ešte v roku 2021, uložil obžalovanému, ktorý sa priznal aj k vraždám, trest 23 rokov väzenia. Ondrejčák však neskôr uspel s návrhom na obnovu konania. Na novom, upravenom treste sa na verejnom zasadnutí dohodol prokurátor s obhajcom a samotným Ondrejčákom. Trest si Piťo v súčasnosti odpykáva v zariadení so stredným stupňom stráženia. Súd mu takisto uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov.
Predchádzajúce úpravy trestu sa týkali aj inej trestnej veci. Ešte v máji predchádzajúceho roka dostal Piťo po obnove konania v inom prípade trest 14 a pol roka väzenia namiesto pôvodných 16 rokov. Tieto zmeny reflektujú dynamiku súdnych procesov, kde sa na základe nových dôkazov, dohôd alebo právnych postupov môžu meniť pôvodne stanovené sankcie.
Rozdelené Slovensko - Medzi Ruskom a Európou | Dokument DW
Kľúčové obvinenia a charakteristika trestnej činnosti
Juraj Ondrejčák bol uznaný za vinného aj za nedovolené ozbrojovanie. Súd zdôraznil, že stál na najvyššej, teda rozhodovacej a riadiacej úrovni skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 2005 až 2011. Tieto aktivity boli charakterizované ako „mimoriadne nebezpečné, závažné, násilné“. Poukázalo sa pritom na to, že v ďalšom konaní je Ondrejčák stíhaný aj za vraždy.
Oproti pôvodnému rozsudku neuložil súd Piťovi trest prepadnutia majetku. Na jeho uloženie podľa vyjadrení neboli splnené podmienky, keďže Ondrejčák nebol odsúdený za majetkovú ani hospodársku trestnú činnosť a osobne nebol uznaný za vinného ani z predaja drog. Toto odôvodnenie je dôležité pre pochopenie nuáns súdnych rozhodnutí a aplikácie právnych predpisov.
Pôvodné odsúdenie a dohody o vine a treste
Ondrejčáka pôvodne odsúdili v roku 2014 za šéfovanie zločineckej skupine a ďalšie skutky na 16 rokov väzenia. Neskôr uzavrel dohodu o vine a treste vo veci vraždy údajného zakladateľa skupiny Takáčovcov Jána Takáča z roku 2003, vraždy Ľuboslava Velka, zosnovania vraždy Fadila Pasjaču z roku 2000, a tiež pokusu o vraždu Tibora Füleho z roku 2004.
Rozsudok nad 18 obžalovanými v procese so skupinou známou ako „piťovci“ vyhlásil Špecializovaný trestný súd v Pezinku v máji 2014. Štrnásť osôb súd uznal za vinných z rôznych skutkov, ako napríklad založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, vydieranie, hrubý nátlak, výtržníctvo, vyberanie výpalného či ničenie majetku. Samotnému šéfovi skupiny Jurajovi Ondrejčákovi vymeral vtedy súd trest 18 rokov väzenia. Najvyšší súd SR mu v novembri 2014 trest znížil na 16 rokov. Neskôr sa mu trest v rámci dohody o vine a treste za ďalšie skutky navýšil na 23 rokov väzenia. Povolením obnovy konania bol však tento rozsudok zrušený.
Dražba majetku: Pozemky na Donovaloch
Okrem vily v bratislavskom Lamači prepadol štátu aj značný majetok Juraja Ondrejčáka v podobe pozemkov na Donovaloch. Tieto pozemky, s rozlohou približne 19-tisíc metrov štvorcových, boli pôvodne ponúkané za sumu 108-tisíc eur. Po piatich neúspešných kolách dražby bola ich cena znížená na 45-tisíc eur. Táto výrazná redukcia ceny napokon prilákala záujemcov a do dražby sa zapojilo až deväť dražiteľov. V konečnom dôsledku boli pozemky predané realitnej kancelárii za 121 tisíc eur.
Donovaly sú známe ako atraktívne miesto pre oddych a rekreáciu, kde vlastnia nehnuteľnosti a apartmány viaceré známe osobnosti, vrátane politikov a športovcov. V minulosti sa špekulovalo aj o možnom spore Borisa Kollára s Marianom Kočnerom ohľadom týchto pozemkov, pričom Kočner mal údajne zastupovať Ondrejčáka. Kollár sám potvrdil záujem o časť pozemkov, pričom uviedol, že ich cena by nemala presiahnuť päť eur za meter štvorcový.
Pozemky sa nachádzajú „mimo zastavaného územia obce Donovaly, v svahovitom teréne.“ Nie je k nim prístup po nespevnenej ani spevnenej komunikácii a nemajú prípojky inžinierskych sietí. Napriek týmto obmedzeniam sa našiel kupec, čo svedčí o atraktivite lokality.
Vila v Lamači: Od nedobytnej pevnosti k novému majiteľovi
Jednou z najznámejších nehnuteľností v majetku Juraja Ondrejčáka bola jeho luxusná vila v bratislavskej mestskej časti Lamač. Táto vila, kedysi symbol strachu a rešpektu, slúžila ako základňa obávanej mafiánskej skupiny. Bola neustále strážená a jej bezpečnostné opatrenia dávali jasne najavo prítomnosť vplyvnej a nebezpečnej osoby. Stačilo, aby sa v blízkosti vily na chvíľu zastavilo auto, a objavil sa muž v kukle, ktorý signalizoval, že bezdôvodne sa pred objektom nestojí.
Zlom nastal v novembri 2011, keď do vily vtrhlo policajné komando počas rozsiahlej akcie s krycím názvom Eden. Juraja Ondrejčáka odviedli v putách. Po jeho odsúdení na 16 rokov v roku 2014 mu súd potvrdil trest odňatia slobody a súčasťou rozsudku bolo aj prepadnutie majetku štátu, vrátane spomínanej vily.
Po prepadnutí majetku sa začal proces jeho speňažovania. Správca konkurznej podstaty sa snažil predať Ondrejčákov dom v Lamači, byt v centre mesta a pozemky na Donovaloch prostredníctvom viacerých dražieb, avšak spočiatku bezúspešne. Podarilo sa predať hnuteľné veci, ako autá, nebytový priestor na Klariskej ulici a spoluvlastnícky podiel na bytoch v Lamači. Problémom bola vysoká cena nehnuteľností, ktorá odrádzala potenciálnych záujemcov.
Vila, ktorej časť vlastnila Ondrejčákova exmanželka, začala postupne chátrala. Vstupná brána bola zarastená, o areál sa nikto nestaral a budova bola opustená. Až na druhý pokus sa podarilo predať polovičný podiel na vile v dražbe. Novým majiteľom sa stal podnikateľ v gastronómii, ktorý za nehnuteľnosť zaplatil 245-tisíc eur. Druhú polovicu vily stále vlastní Piťova exmanželka a nový majiteľ má v pláne ju od nej odkúpiť. Identita nového majiteľa nebola zverejnená, avšak uviedol, že ide o peknú lokalitu s dobrým výhľadom za dobrú cenu a v pláne má v nej bývať.
Predaj vily v Lamači bol pomerne dramatický. Cena bola postupne znižovaná až na 245-tisíc eur, za ktorú ju kúpil jediný záujemca. Aj keď bol pri dražbe sám, pri každom znížení ceny riskoval, že sa dražba skončí. Nový majiteľ, ktorý podniká v gastronómii, sedí v predstavenstve spoločnosti ProPark Group, v ktorej s ním istý čas pôsobil aj právnik Dušan Repák, známy z obhajoby kontroverzných postáv.
Celková cena domu Juraja Ondrejčáka vrátane pozemkov bola znalcom určená na 572-tisíc eur. Hodnota polovičného podielu tak predstavovala 286-tisíc eur.
Odškodnenie pre pozostalých a konkurzné konanie
Súčasťou dohody o vine a treste bolo aj súdne rozhodnutie, že Juraj Ondrejčák musí zaplatiť odškodné pozostalým po zavraždených. Pre rodinu Fadila Pasjaču bolo schválených 500-tisíc eur a dve deti Jána Takáča mali dostať každé po stotisíc eur. Zdá sa však, že Ondrejčák nemá z čoho tieto sumy uhradiť. V konkurznom konaní si deti Jána Takáča uplatnili pohľadávky vo výške stotisíc eur. Tieto pohľadávky boli správcom popreté a sú predmetom incidenčných sporov.
Dozor nad prepadnutým majetkom Juraja Ondrejčáka má v mene štátu bratislavský okresný úrad, ktorý doterajší priebeh konkurzu hodnotí pozitívne a spoluprácu so správcom konkurznej podstaty považuje za korektnú.
Akcia Eden: Začiatok konca
Začiatok konca obávanej skupiny Juraja Ondrejčáka sa začal písať 15. novembra 2011, kedy polícia uskutočnila akciu Eden. Do domu samotného Piťa sa niekoľko členov elitného policajného komanda zlanilo ráno o štvrtej z vrtuľníka. Spolu s Ondrejčákom počas akcie zadržali ďalšie takmer dve desiatky jeho podriadených.
Ďalšie trestné činy a obvinenia
Okrem vedenia zločineckej skupiny a súvisiacich trestných činov, polícia a prokuratúra pripisujú skupine "piťovcov" aj ďalšie trestné činy. Juraj Ondrejčák alias Piťo bol obvinený v súvislosti s prípadom vypaľovania áut. V tejto súvislosti bol spolu s ďalšími obvinenými stíhaný pre zločin poškodzovania cudzej veci a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Podľa opisu prokuratúry, Ondrejčák po dohode s inými osobami zabezpečil materiál na výbuch domu a zapálenie áut.
Ďalšia časť trestných skutkov skupiny sa viaže na údajne podvodom získané hypotekárne úvery z USA. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie viacerým osobám za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, falšovanie verejných listín a vydieranie. Tieto osoby mali zabezpečiť výbery peňazí z eurových a dolárových účtov, na ktoré chodili peniaze z podvodne vybavených hypotekárnych úverov z USA. Celkovo takto obvinení údajne uskutočnili výbery v sume presahujúcej 1,1 milióna eur. Zásluhou polície bol zmarený výber ďalších viac ako 1,3 milióna eur.
Tretí prípad, ktorý rieši Krajská prokuratúra v Bratislave, sa týka drog. Vyšetrovateľ vzniesol obvinenie viacerým osobám za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, ich držania a obchodovania s nimi spáchané organizovanou skupinou.
Tieto rozsiahle obvinenia a trestné konania ilustrujú komplexnosť a závažnosť trestnej činnosti, do ktorej bol Juraj Ondrejčák a jeho skupina zapletení. Speňažovanie jeho majetku a snahy o zmenu režimu výkonu trestu sú tak len ďalšími kapitolami v príbehu jedného z najznámejších bossov slovenského podsvetia.
tags: #pito #drazba #nehnutelnosti