Pavlačové domy, kedysi symbol skromnejších začiatkov a života v tesnej komunite, dnes prechádzajú fascinujúcou transformáciou. Projekt v pražských Nuslích, konkrétne na adrese Boleslavova 3, predstavuje ukážkový príklad toho, ako sa dá historická stavba z prelomu 19. a 20. storočia s citom zrekonštruovať a premeniť na atraktívne a moderné bývanie, ktoré rešpektuje jej pôvodný charakter. Tento developerský projekt nie je len o obnove murovaných stien a striech, ale o oživení ducha miesta a prispôsobení ho potrebám súčasného života, pričom sa zároveň venuje aj otázkam ekológie a udržateľnosti.
Pavlačové domy: Historický kontext a sociálny aspekt
V minulosti boli pavlačové domy, ktoré pripomínali skôr vidiecke zápražia, budované predovšetkým pre chudobnejšie vrstvy a robotníkov. Títo ľudia, ktorí začiatkom priemyselnej revolúcie opúšťali menšie mestá a dediny, aby sa presunuli do rozrastajúcich sa priemyselných aglomerácií, potrebovali dostupné bývanie. Stavba týchto domov šetrila priestor vnútri budovy, keďže chodba pozdĺž bytov bola krakorcovito vyložená pred líc obvodových nosných múrov. Tento spôsob výstavby umožňoval menej nákladnú realizáciu, čo sa však často odrazilo na kvalite a ekonomickej či ekologickej efektívnosti.
Často mali tieto byty združené alebo spoločné toalety pre viacero bytových jednotiek. Niektoré dokonca nemali vodu priamo v byte a boli osvetlené len cez nad dverný svetlík. Malé miestnosti boli určené pre početné rodiny prespolných robotníkov. Toto bývanie bolo synonymom nižšej kategórie, často spájané s neporiadkom, zanedbanými vnútroblokmi a obývané najmä tými, ktorí mali hlboko do vrecka. Otevřené schodiště a komunikácie pavlačí bez zasklenia neboli v zimných mesiacoch príjemným zážitkom. Navyše, byty umiestnené ďalej od vstupu mali problém s prievanom a nedostatočným súkromím, keďže nájomníci za nimi prechádzali pred oknami.
V kontexte neskoršieho vývoja bývania bolo bývanie s pavlačou do vnútrobloku vnímané ako niečo ponižujúce, súčasť mestskej periférie, aj keď sa často nachádzalo v staršej zástavbe centra. Tento typ bývania stratil na atraktivite a dostal sa na okraj záujmu.
Filmové zobrazenie pavlačového života
Nezabudnuteľným zobrazením života v takomto dome je starší český film z obdobia normalizácie s názvom „Byl jednou jeden dům“. Tento film, zasadený do obdobia rokov 1936 až 1945, bravúrne zachytáva atmosféru medzivojnového obdobia, obdobia 2. svetovej vojny a oslobodenia prostredníctvom príbehov obyvateľov pavlačového domu. Scenáristický špek pánov Otčenáška a Daňka, v réžii Františka Filipa, dokázal vtlačiť celý príbeh do kulís života v „pavlačáku“.
Vstupy do bytov cez pavlače s toaletkami, prádelnými šnúrami a susedskou pospolitosťou odrážali dobový kolorit. Každý každému videl do taniera, všetci boli pod drobnohľadom pavlačových klebiet. Na samotnej pavlači sa riešilo všetko - od politických udalostí ako Mníchovská zrada, cez otázky zbabelosti a statočnosti, nútené práce v Nemecku, až po osobné spory a nemanželské deti.
Na jednej strane toto bývanie postrádalo absolútne súkromie a všetko bolo vecou všetkých. Na druhej strane, určitá ľudská sounáležitost poskytovala možnosti „spoločenského vyžitia“, ktoré sú v dnešnej dobe často nemožné. Ak sa niekto potreboval vypovedať, poradiť, požičať si pár korún alebo cibuľu, našiel tu pochopenie. Na veľké tajomstvá tu nebol priestor, ľudia si videli takpovediac do taniera. Taká bola doba a spôsob bývania.
Revitalizácia pavlačových domov: Premena negatív na pozitíva
A tu prichádza k jadru veci. Dá sa transforming negatíva revitalizovaného pavlačového domu na pozitíva? Odpoveď je jednoznačne áno. Len to chce dobrý nápad a pohrať sa s riešením, rovnako ako to urobili architekti zo štúdia Plus One Architects v pražských Nuslích. Tento projekt na adrese Boleslavova 3 je dôkazom, že aj staré pavlačové domy môžu byť zdařilé, atraktívne a svojou nápaditosťou veľmi zaujímavé.
Jedným z kľúčových prvkov rekonštrukcie bolo predefinovanie funkcie pavlačí. Namiesto spoločných otvorených chodieb slúžia teraz ako súkromné balkóny pre jednotlivé byty. Tento drobný, no zásadný trik umožnil vznik bytov rôznych veľkostí a s rôznym riešením, no vždy atraktívnym. V prízemí vznikli malé záhrady či predzáhradky, ktoré dotvárajú dvor prístupný všetkým obyvateľom domu.
Spoločná komunikácia umožňuje dosiahnuť byty v pozíciách ďalej od vstupu a zároveň sa tu našlo miesto aj pre spoločné voľnočasové priestory a posedenia. Bytové jednotky sú navrhnuté s ohľadom na individuálne potreby obyvateľov. V prvom a druhom poschodí získali byty modernejšie dispozície, väčšie kúpeľne a niektoré aj balkóny. Vyztuženie stropov železobetónovými doskami posilnilo statiku a zároveň prinieslo do izieb atraktívny vizuálny prvok v podobe odhalených betónových stropov.
Medzi prvým a druhým poschodím sa nachádza aj jedinečný mezonet s vlastným vstupom z ulice, ktorý disponuje betónovým monolitickým schodiskom. Najviac úprav si vyžiadalo podkrovie, kde bol pôvodný priestor rozdelený na štyri byty rôznych veľkostí. Výzvou bolo vyhnúť sa podhľadom a naopak umiestniť maximum strešných okien, dokonca aj v kúpeľniach. Kruhové svetlíky nad dverami privádzajú denné svetlo aj do vstupných chodieb.
Stylovka na Vinohradech za 33 000 000,- /VLOG/ - Filip Král reality
Všetky bytové jednotky spája jednotný štandard, ktorý zahŕňa laminátové podlahy s integrovaným elektrickým podlahovým vykurovaním a moderné kúpeľne kombinujúce zemité a biele farby, doplnené o vykurovacie rebríky a kvalitné sanitárne prvky. V prízemných bytoch boli zachované pôvodné konštrukčné prvky, ako sú valené klenby a niky, ktoré spolu s odhalenými betónovými stropmi podčiarkujú charakter historického domu. Vzorový byt na prízemí, realizovaný podľa návrhu ateliéru Plus One Architects, je vybavený nerezovou kuchyňou s červeno-ružovými glazovanými obkladmi a profilovanými okenicami, ktoré zabezpečujú súkromie a zároveň chránia interiér pred prehrievaním.
Štukové omietky chodieb v pudrových odtieňoch sivej a ružovej čerpajú inšpiráciu z dobovej maľby a jej nepravidelné mapy voľne odkazujú na zdobné prvky starých pavlačových budov. V tmavšom tóne na ne nadväzujú kazetové vchodové dvere do jednotlivých bytov a poštové schránky z hnedej žíhanej dyhy. Dominantou spoločných priestorov je pôvodné krivočaré schodisko, ktorého kamenné stupne boli len ľahko vykartáčované a ošetrené finálnym náterom. Hrubý povrch stupňov tvorí atypický kontrast k výrazne farebným stenám chodieb a vstupným dverám bytov.
Architektonický prístup a spolupráca
Prístup ateliéru Plus One Architects, ktorý založili architektky Petra Ciencialová a Kateřina Průchová, je založený na objavovaní a zdôrazňovaní kvalít existujúceho priestoru modernou formou. Vychádza z pochopenia individuálnych potrieb, predstáv a limitov každého klienta. Úspechom celého procesu bola voľnosť a dôvera, ktorú získali od investora Castle Rock Investments. Klient podporoval inakosť návrhu a nebál sa odvážnych riešení v materiáloch aj farbách.
Výsledkom je pre české prostredie neobvyklý developerský projekt, ktorý rešpektuje historický ráz stavby a zároveň ponúka funkčné a esteticky prepracované bývanie. Architekti kládli veľký dôraz na zdieľané priestory, ktorých podoba mala v minulosti pri mestských bytových domoch reprezentatívny charakter. Rovnaký princípa uplatnili aj v súčasnosti, pričom zachovali pôvodné dispozičné a čiastočne aj materiálové riešenie.
Celkovo sa v tomto projekte podarilo vytvoriť 15 rôznorodých bytových jednotiek s výhľadom do Nuselského údolia. Projekt je príkladom, ako možno s kreativitou a rešpektom k histórii vytvoriť moderné a atraktívne bývanie, ktoré vracia život starým pavlačovým domom a dokazuje, že aj z „pavlačáka“ sa môže stať prémiové bývanie.
Príkladom podobného prístupu, hoci s iným kontextom, je aj developerský projekt na Smíchove-Košířích, kde bola novostavba navrhnutá s robustným predsadeným rastrom lodžií, ktorý zabezpečuje súkromie bytov orientovaných do ulice. Odolné materiály a povrchy navrhnuté najmä v spoločných priestoroch majú potenciál vydržať bez „faceliftu“ množstvo nasledujúcich rokov. Výrazný raster predsadenej konštrukcie lodžií z pohľadového betónu vytvára efekt hlbokej fasády, do ktorého dynamiku vnášajú posuvné tieniace panely.
V centre nového sídliska v Bratislave vznikol na svoju dobu nezvyčajný bytový dom, ktorý stojí sčasti na pilieroch, medzi ktorými sú vstupy a priestory espressa. Z pavlačí otočených na sever sú prístupné byty, ktoré sú buď jednoúrovňové, alebo dvojúrovňové - mezonetové. Tieto majú na spodnej úrovni vstup, obývačku a kuchyňu, zatiaľ čo hore sú spálne a kúpeľňa. Povrchovú úpravu objektu tvorí obklad z drobnej sklenej mozaiky a holý betón doplnkových konštrukcií.
Ďalším príkladom je rekonštrukcia pôvodne dvojizbového bytu v Prahe na Nábrežnej triede, kde sa architektom zo štúdia No Architects podarilo zväčšiť obytný priestor a doplniť ho nezvyčajným nábytkom s ornamentálnym vyrezávaním. Z pôvodného bytu bez kúpeľne a WC vytvorili sofistikovaným priestorovým usporiadaním plnohodnotné bývanie s dvoma spálňami, kúpeľňou, a napriek tomu ešte väčším obytným priestorom, ako bol ten pôvodný.
Súťaž na bytový dom s mestskými nájomnými a náhradnými bytmi v bratislavskej Trnávke zaznamenala návrh na pavlačový bytový dom v tvare písmena „L“. Tento dom je posadený na polozapustenom podzemnom podlaží s parkovacími státiami, má štyri plné nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. Spojená pavlač, obsluhovaná štyrmi komunikačnými jadrami, umožňuje obojstranné presvetlenie všetkých bytov a slúži aj ako filter od rušnej ulice. Pavlač ústi v centrálnej časti podlažia do átrií s priestormi pre komunitné funkcie.
Tieto rôznorodé príklady ukazujú, že koncept pavlačového bývania, hoci má svoje historické korene a často negatívne konotácie, má obrovský potenciál pre modernú mestskú výstavbu a rekonštrukciu. S kreatívnym prístupom, dôrazom na kvalitu, funkčnosť a estetiku, a s rešpektom k pôvodnej architektúre, je možné vytvoriť bývanie, ktoré je atraktívne, komfortné a plne vyhovuje súčasným životným štýlom. Revitalizácia pavlačových domov tak nie je len o obnove budov, ale o obnove komunitného života a vytvorení hodnôt pre budúce generácie.