Otázka, kde sa nachádza slávny Jurkovičov dom v Považskej Bystrici, zamestnáva už nejaký čas nejedného obyvateľa mesta zaujímajúceho sa o architektúru či históriu. Dušan Samuel Jurkovič, jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, zanechal v Považskej Bystrici stopu v podobe projektu „Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica“. Napriek tomu, že projekt existuje, detaily o tom, o ktorý konkrétny dom išlo a čo sa s ním stalo, zostávajú zahalené tajomstvom.
Kto bol Dušan Samuel Jurkovič?
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v roku 1868 v Turej Lúke. Jeho kariéra architekta bola plodná a rozmanitá. Po štúdiách v Šamoríne, Šoproni a Viedni získaval prax u známych architektov ako Blažej Bulla v Martine a Michal Urbánek vo Vsetíne. Medzi jeho najznámejšie diela patria pustovne na vrchu Radhošť, kúpeľné domy v Luhačoviciach, robotnícke domy „Dynamitka“ v Bratislave, stanica lanovej dráhy na Lomnickom štíte a predovšetkým Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Jeho tvorba sa vyznačovala inovatívnosťou a citlivým prístupom k prostrediu.
Hľadanie Jurkovičovho domu v Považskej Bystrici
Znalci miestnej histórie sa pustili do pátrania po stopách Jurkovičovho projektu. Prehľadávali staré fotografie a archívne materiály v nádeji, že nájdu dom, ktorý by zodpovedal jeho návrhu. Avšak, nič, čo by sa podobalo na typický „Jurkovičov“ štýl, nebolo objavené. Dokonca ani jeden z tipov, mestský bytový dom na Hviezdoslavovej ulici (neskôr sídlo polície), nebol tým pravým - tento dom totiž nemal žiadne pavlače.
Inzerát ako začiatok pátrania
Jurkovičova stopa v Považskej Bystrici nás vedie do roku 1936. Dňa 26. marca toho roku sa v Slovenskom denníku objavil malý inzerát: „150 nových domkov v Pov. Bystrici chce postaviť pre svojich zamestnancov tamojší priemyslový podnik, lebo bytová núdza v tomto mestečku je stále príliš veľká.“ Tento inzerát si Dušan Samuel Jurkovič vystrihol a nalepil do svojho projektu, ktorý nakreslil pre mesto.
Jurkovičove myšlienky o malých bytoch
Sprievodný text k projektu odhaľuje Jurkovičove úvahy o bytovej otázke: „Horeuvedená správa pohnula ma k tomu, aby som sa znova zaoberal otázkou malých bytov. Stavanie malých rodinných domkov v blízkosti veľkých miest a veľkých priemyselných podnikov stáva sa v krátkej dobe nesnádzou, ktorou trpí napríklad Baťa v Zlíne, súc tiesnený koloniami domkov zo všetkých strán, kde by potreboval miesto pre provozné objekty. V dobrej snahe prospieť sociálne najslabším zriaďovali sme v rokoch minulých malé byty, ktorých stavebný náklad presahoval vždy dané možnosti a únosnosť nie len stavebníka, ale aj nájomníka a v nemalej miere aj štátu, ktorý svojou podporou stavebné podnikanie umožňuje. Svojou prácou chcem sa priblížiť daným možnostiam bez nadsadzovania, jak v požiadavkách bytových potrieb, tak tiež v stavebných nákladoch.“
Jurkovič ďalej reflektoval problémy malých bytov: „Malé byty o viacerých, prirodzene malých miestnostiach majú tu nevýhodu, že sa nakoniec celá rodina uchýli do miestnosti jednej, obyčajnej kuchyne, čo je konečne diktované samými pomermi, má-li rodina menšie deti. Aby mi bolo rozumené, mienim v tomto prípade rodinu s najskromnejšími možnosťami zárobku, teda asi najnižšiu kategóriu.“
Koncept pavlačového bytového domu
Jurkovič navrhol riešenie, ktoré by umožnilo lacné zriadenie malých bytov v spoločnom dome: „Lacným spôsobom možno zriadiť malý byt len v spoločnom dome, kde všetky byty sú jednako veliké a úplne jednako zariadené.“
Byt mal pozostávať z obývacej kuchyne o rozmeroch 6 x 6 metra s výškou stropu 2,8 metra. Strednú časť miestnosti mal podopierať železobetónový stĺp, ktorý by priestor rozdeľoval na štyri časti. Do bytu sa vchádzalo malou predsienkou, z ktorej bol prístup do komory a do kúpeľne. Kúpeľňa mala byť vybavená splachovacím záchodom, umývadlom a sprchovou hlavicou umiestnenou nad stredom miestnosti. Podlaha v umyvárni mala byť vodotesná s odtokom. Sporák v hlavnej miestnosti slúžil na vykurovanie, varenie a zohrievanie vody v 100-litrovej nádrži.
Technické detaily a náklady projektu
Dom mal byť projektovaný z betónu od suterénu až po podlahu prízemia. Na hlavné múry plánoval Jurkovič použiť tehly s hrúbkou 25 cm a na podlahu xylolit. Cena projektu zahŕňala kompletnú elektroinštaláciu, sanitu, pece na kúrenie a dokonca aj zvinovacie záclony na oknách. Dom s 24 bytmi bol v projekte nacenený na 495 659 Kč.
Nerealizovaný projekt
V tomto momente Jurkovičova stopa v Považskej Bystrici končí. Je isté, že projekt zostal iba na papieri a v meste sa nerealizoval. Hľadalo sa, či podobný dom nestojí niekde v okolí. Vo Vsetíne, kde mala závod firma Zbrojovka Brno, ktorá stála za inzerátom, sa nachádzajú pavlačové domy. Avšak, ani jeden z nich sa nezhoduje s projektom nakresleným pre Považskú Bystricu.
Dôvody nerealizácie si môžeme len domýšľať. Mohlo sa stať, že sa dom nestihol postaviť v predvečer druhej svetovej vojny, alebo sa nenašli dostatočné financie. Tieto otázky zostávajú nezodpovedané.
Pavlačové domy v slovenskej architektúre
Napriek tomu, že Jurkovičov projekt v Považskej Bystrici nebol zrealizovaný, koncept pavlačových domov má v slovenskej architektúre svoje miesto. Pavlačové domy predstavujú typ obytnej zástavby, kde sú byty prístupné z vonkajšej chodby - pavlače, ktorá sa tiahne po obvode budovy. Tento architektonický prvok bol často využívaný v minulosti, najmä pri výstavbe robotníckych a nájomných domov, kde umožňoval efektívne využitie priestoru a cenovo dostupné bývanie.
V Bratislave sa nachádza napríklad súbor mestských nájomných a náhradných bytov v Trnávke, kde bol navrhnutý pavlačový bytový dom. Tento projekt, ktorý sa umiestnil na 8.-10. mieste v súťaži, bol riešený ako objekt v tvare písmena „L“ s polozapusteným podzemným podlažím, štyrmi nadzemnými a jedným ustúpeným podlažím. Dom mal 81 bytov a spojenú pavlač, ktorá slúžila ako filter od rušnej ulice a zároveň umožňovala obojstranné presvetlenie bytov. Pavlač ústila do átrií s priestormi pre komunitné funkcie.
Ďalším príkladom je bytový komplex na Walterskirchenových pozemkoch v Bratislave (Avion), kde bol pôvodne postavený pavla-čový dom Klementom Šilingerom ako náhradné ubytovanie pre presťahované obyvateľstvo. Tento dom pozostával z malých jedno- a dvojizbových bytov prístupných z pavlače. Fasáda bola dynamická vďaka schodiskovým vežiam a pavlačiam, zatiaľ čo dvorová fasáda bola stroho jednoduchá.
Rekonštrukcie starých pavlačových domov ukazujú potenciál tohto typu bývania aj v súčasnosti. Problémom však často býva ich chátrajúci stav a nedostatok financií na ich záchranu. Napriek tomu, že mnohé z nich už nie sú v pôvodnom stave, snaha o zachovanie autentických prvkov pri ich obnove môže priniesť zaujímavé výsledky, ktoré spájajú históriu s modernými aspektmi bývania.
Príkladom rekonštrukcie je byt, ktorý pripomína staré pavlačové domy. Budova bola postavená v rokoch 1892 až 1896. Architekti sa rozhodli ponechať autentické prvky, čím vynikli moderné aspekty priestoru. V byte sa nachádzala skriňa z polovice 19. storočia, ktorá prešla len miernymi opravami. Vzhľadom na extrémne úzke a dlhé miestnosti bolo cieľom vytvoriť pocit extra priestoru pomocou zrkadiel a správneho umiestnenia nábytku. Stropy v kuchyni a obývacej izbe museli byť odstránené, čím sa odhalili staré drevené trámy. V obývacej izbe bolo použité podlahové kúrenie s dlaždicami z prírodného mramoru a renovované staré parkety. V spálni sa pod nánosmi omietky objavili fresky, ktoré architekti zvýraznili. Historická pec z továrne Levynskyi bola reinkarnovaná do veľkého otvoreného krbu. V kuchyni zaujal multifunkčný stôl s umývadlom, varnou plochou a priestorom na raňajky. Kúpeľňa bola riešená úsporne a funkčne s oknom. Využili sa aj dva drevené trámy odstránené z domu, ktorý postavil starý otec majiteľa.
Pavlačové domy, či už ide o historické stavby, alebo moderné architektonické návrhy, predstavujú dôležitú kapitolu v histórii bývania a urbanizmu. Hoci Jurkovičov projekt v Považskej Bystrici zostal len na papieri, jeho myšlienky o dostupnom a funkčnom bývaní pre široké vrstvy obyvateľstva rezonujú dodnes.