Mesto Humenné, siahajúce koreňmi do staroslovanskej osady pri rieke Laborec, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317, prešlo v posledných 150 rokoch zásadnými transformáciami. Kľúčovým momentom pre jeho formovanie bol rok 1837, kedy došlo k rozdeleniu stavebných pozemkov, čo následne viedlo k vzniku nových ulíc ako Mariánska, Lipová a Kúpeľná (dnes Štefánikova), a k rozvoju novej zástavby na okrajoch mesta. Tento proces urbanistického rastu bol úzko spojený s celkovým rozvojom regiónu a jeho priemyselným a spoločenským napredovaním.
Významné obdobia a udalosti formujúce Humenné
Rozvoj Humenného v posledných desaťročiach 19. storočia bol poháňaný rastúcim počtom obyvateľov a potrebou rozširovať vzdelávacie inštitúcie. Založenie meštianskej školy v roku 1876, drevárskej odbornej školy v roku 1877 a obchodnej akadémie v roku 1875 signalizovalo posun k modernejšej spoločnosti s dôrazom na odborné vzdelávanie. Paralelne s tým, výstavba železničnej trate Viedeň - Budapešť - Przemyśl, ktorej úsek Michalovce - Humenné bol dokončený v roku 1871 a Humenné - Medzilaborce - Palota v roku 1873, radikálne zmenila dopravnú a hospodársku mapu regiónu. Železnica nielenže uľahčila prepravu osôb a tovaru, ale tiež stimulovala ďalší priemyselný rozvoj a integráciu mesta do širších ekonomických sietí.
Začiatok 20. storočia priniesol do Humenného významné investície do technickej infraštruktúry. V roku 1906 bola spustená výstavba vodovodu, kanalizácie a chodníkov, čo výrazne zlepšilo hygienické a životné podmienky obyvateľov. Toto obdobie bolo tiež svedkom rozmachu výroby a služieb. Príkladom je založenie prevádzky na spracovanie mlieka A. Schimekom v roku 1903 a začiatok výstavby závodu na výrobu tehál a škridiel, ktorý zamestnával približne 150 pracovníkov. Dôležitým sociálnym krokom bolo založenie nemocenskej poisťovne v novembri 1908, čo odrážalo rastúce povedomie o sociálnej zodpovednosti a potrebe zabezpečenia občanov. V roku 1921 vznikla Legiobanka, filiálka spoločnosti Humenné, ktorá predstavovala prvý peňažný ústav v meste, čím sa posilnila finančná infraštruktúra.
Následné obdobie úpadku spojené s prvou svetovou vojnou bolo prekonané v 30. rokoch 20. storočia, kedy nastal nový rozmach výstavby verejných budov. Pribudol okresný úrad, obecný dom, okresná nemocenská poisťovňa a štátna ľudová škola, čo svedčilo o snahe obnoviť a posilniť mestskú správu a občiansku vybavenosť. Koniec druhej svetovej vojny v roku 1944, spojený s oslobodením mesta 26. novembra 1944, znamenal začiatok novej éry.
Riadena industrializácia a vznik Okresného stavebného podniku
Po druhej svetovej vojne sa život v meste Humenné výrazne oživil vďaka politike riadenej industrializácie. Tento proces viedol k výstavbe viacerých kľúčových podnikov, ktoré formovali hospodársky charakter mesta na desaťročia. V rokoch 1956-1959 vznikol Kapron (neskôr známy ako Chemlon), ktorý zamestnával okolo 6 000 pracovníkov a stal sa jedným z najvýznamnejších priemyselných závodov v regióne. V oblasti stavebníctva bol v roku 1952 založený Chemkostav, v roku 1960 Okresný stavebný podnik (OSP), ako aj Agrostav a Lesostav. Tieto podniky nielenže zabezpečovali stavebné práce a rozvoj infraštruktúry, ale tiež vytvárali pracovné príležitosti a prispievali k rastu miestnej ekonomiky.
Rozvoj týchto priemyselných gigantov sa prirodzene premietol aj do rozvoja potravinárskeho priemyslu. Vznikli a rozšírili sa mliekarne, mäsozávody, hydinárske závody a pekárne s cukrárňami, ktoré zásobovali nielen mesto, ale aj širší región. Zlepšenie sa dotklo aj oblasti zdravotníctva, čo svedčilo o komplexnom prístupe k rozvoju mesta.
Po roku 1989 nastal útlm mnohých z týchto podnikov, čo bolo dôsledkom transformácie ekonomického systému. Výnimkou bol napríklad podnik Kumare (neskôr Fiat a následne Yazaki - káblové inštalácie), ktorý si udržal svoju pozíciu. Napriek týmto výzvam, obdobie industrializácie v druhej polovici 20. storočia zanechalo v Humennom nespochybniteľnú stopu a položilo základy pre ďalší rozvoj.
Okresný stavebný podnik Humenné: Vznik, vývoj a transformácia
Okresný stavebný podnik (OSP) Humenné, založený v roku 1960, zohral kľúčovú úlohu v stavebnom rozvoji mesta a priľahlého okresu. Jeho vznik bol súčasťou širšej snahy o centralizovanú správu a koordináciu stavebných aktivít v rámci okresu. V prvých rokoch po svojom vzniku sa OSP zameriaval na realizáciu rozsiahlych stavebných projektov, vrátane bytovej výstavby, občianskych stavieb a infraštruktúrnych projektov.
V roku 1959, teda ešte pred oficiálnym vznikom OSP, vzniklo v Humennom ako prvé Stavebné bytové družstvo (SBD) Budúcnosť s kapacitou 33 bytov. Neskôr pribudlo SBD Chemlón. Tieto družstvá, na rozdiel od neskoršieho OSP, spočiatku nemali zamestnancov s trvalým pracovným pomerom, ale využívali úväzkových pracovníkov. To si vyžiadalo nutnosť vytvoriť riadiaci a prevádzkový systém, keďže družstvá čelili výzvam pri získavaní ďalšej členskej základne pre nové byty a pri zabezpečovaní údržby spravovaných nehnuteľností.
Integračný proces v stavebnom sektore vyvrcholil v roku 1975, kedy došlo k vzniku Okresného stavebného bytového družstva (OSBD) zlúčením bývalých bytových družstiev Budúcnosť, Chemlón, BD pri MsNV v Humennom a SBD pri n.p. Vihorlat Medzilaborce. Tento krok znamenal centralizáciu riadenia a posilnenie kapacít pre realizáciu väčších bytových projektov. Neskôr, v roku 1980, boli zlúčené ďalšie tri družstvá: SBD Miestneho priemyslu a stavebníctva v Humennom, SBD Poľnohospodár v Humennom a SBD pri n.p.
Po roku 1989 prešiel OSBD, podobne ako mnohé iné podniky, transformáciou. V júni 1995 na mimoriadnom zasadnutí zástupcovia schválili nový volebný poriadok a zmenili Stanovy BD tak, aby Zjazd zástupcov volil členov Predstavenstva BD (P-BD) a predsedu. Za predsedníčku BD bola zvolená Ing. V tomto období prebiehala postupná zmena spôsobu práce a prístupu k užívateľom bytov. Bolo nevyhnutné začať takmer odznova, zrekonštruovať zabezpečovací systém AB a skladu, vybudovať novú telefónnu ústredňu, doplniť výpočtovú techniku vrátane prepojenia celej siete a zabezpečiť nový softvérový program.
Zmenila sa aj organizačná štruktúra, čo si vyžiadalo aj výmenu niektorých pracovníkov. Systém práce a odmeňovania u údržbárov prešiel transformáciou z časovej na výkonovú mzdu. Začala sa dôsledne kontrolovať pracovná disciplína, správanie sa k nájomníkom a plnenie si pracovných povinností. Veľký dôraz sa kládol na zdokonalenie vedenia účtovníctva, vyúčtovania, prípravu podkladov pre predpisy na základe skutočných spotrieb a vymáhanie nedoplatkov.
Postupne boli pripravené podklady umožňujúce začať odpredaj bytov do vlastníctva podľa zákona č. 182/93 Zb. Realizovalo sa vyregulovanie vykurovacích sústav, osadenie termoventilov a pomerových rozdeľovačov nákladov, ako aj osadenie vodomerov, čo okamžite prinieslo efekt v podobe úspory nákladov zo strany užívateľov. Každoročne sa prevádzajú rekonštrukcie vchodov, ich zatepľovanie premurovaním, výmena dverí, osadzovanie nových poštových schránok, zatepľovanie stropov, suterénov a pivničných priestorov, výmena okien v spoločných priestoroch, rekonštrukcie osvetlenia, výmeny domových telefónov a podobne. Cieľov a vízií, ako by mohli a mali vyzerať bytové domy z efektívneho a estetického hľadiska, je pred nami ešte veľa.
Gréckokatolícka farnosť Lipová v Humennom
Okrem priemyselného a stavebného rozvoja Humenného, dôležitú úlohu v jeho histórii zohrával aj duchovný život komunity. Gréckokatolícka cirkev má v meste dlhú tradíciu, pričom jej formovanie bolo ovplyvnené aj historickými udalosťami a osobnosťami. V tomto kontexte je dôležité spomenúť gréckokatolícku farnosť Lipová v Humennom, ktorá sa stala centrom duchovného života pre mnohých veriacich.
V histórii farnosti Lipová pôsobilo viacero kňazov, ktorí svojou prácou a oddanosťou prispeli k rozvoju a duchovnému rastu farnosti. Medzi nich patria: o. Kerestény Mikuláš Aurel (1946 - 1950), o. František Mrákava (1992 - 1999), o. Durlák Marek (2000 - 2003), o. Székely Patrik (2003 - 2004), o. Kohút Ľuboš (2004 - 2005), o. Galajda Miloš (2005 - 2006), o. Šesták Jozef (2006 - 2007), o. Laban Martin (2006 - 2008), o. Bačík Pavol (2007 - 2009), o. Nastišin Matúš (2008 - 2010), o. Hrib Peter (2009 - 2011), o. Šašala Jozef (*1. 4. 1984 †18. 4. 2011), o. Mikuláš Fejko (2010 - 2014), o. Miroslav Sentivan (2012 - 2016), o. Mikuláš Jančuš (2014 - 2015), o. Martin Snak (2015 - 2017) a o. Pavol Dancák ml. (2016 - súčasnosť). Každý z týchto kňazov zanechal svoju stopu a ich pôsobenie bolo často spojené s konkrétnymi výzvami a potrebami veriacich v danom období.
Osobitnú zmienku si zaslúži Juraj Jakubič, vnuk Juraja Turza, ktorý sa významne zaslúžil o vznik gréckokatolíckej cirkvi v regióne. Jeho aktivity a vplyv prispeli k etablovaniu gréckokatolíckej komunity a jej inštitucionálnemu rozvoju.
V súčasnosti farnosť Lipová naďalej plní svoju úlohu v živote miestnej komunity, pričom sa snaží reagovať na nové výzvy a potreby veriacich, čím nadväzuje na bohatú históriu a odkaz svojich predchodcov.