Od 1. februára 2021 vstúpila do platnosti novela slovenskej technickej normy STN 734301 „Bytové budovy“, ktorá priniesla niekoľko podstatných zmien v oblasti priestorového usporiadania a funkčnosti bytov a rodinných domov. Tieto zmeny majú vplyv na projektovanie, výstavbu, ale aj na samotné užívanie bývania. Hoci sa norma primárne zameriava na bytové budovy, niektoré jej ustanovenia sa dotýkajú aj rodinných domov, najmä pokiaľ ide o definície a základné požiadavky.
Definície budov a ich súlad so stavebným zákonom
Jednou z kľúčových zmien je prepracovanie definícií bytových a rodinných domov. Norma STN 734301 definuje bytovú budovu ako „budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy.“
Táto definícia však v niektorých aspektoch naráža na rozpor s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, ktorý definuje rodinný dom ako „budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.“ Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto konkrétnom bode je dobrovoľné.
Ďalšou významnou zmenou je vypadnutie definície polyfunkčných objektov priamo v norme. Namiesto toho je v definícii bytovej budovy zdôraznená zásadná požiadavka: „Obytná časť má mať samostatný vstup. Čiže pri 'polyfunkcii' sa nesmie miešať prevádzka.“
Norma tiež definuje rodinný dom ako „bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mať najviac dva byty, dve nadzemné podlažia.“ Aj táto definícia je v rozpore s § 43b ods. 3 Stavebného zákona ohľadom počtu bytov a podlaží, a preto je jej dodržiavanie v tomto bode taktiež dobrovoľné.
Plocha bytu a garáže
Zmenil sa spôsob výpočtu podlahovej plochy bytu. „Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás“ je teraz smerodajný. Dôležitou novinkou je, že „do podlahovej plochy bytu v bytovom, rodinnom dome alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže.“ Doteraz sa garáže započítavali do úžitkovej plochy, čo si vyžaduje zmenu v tvorbe tabuliek a iných výpočtov.
Podkrovie a podzemné podlažia
Norma tiež spresňuje definíciu podkrovia: „Za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp.“ Toto doplnenie má za cieľ zabrániť špekuláciám a presne vymedziť, čo už je a čo ešte nie je podkrovie.
Definícia podzemného podlažia je tiež upravená: „Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády.“ Pre výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia.
Preslnenie a denné osvetlenie
Požiadavky na preslnenie a denné osvetlenie prešli úpravami s cieľom zabezpečiť kvalitnejšie vnútorné prostredie.
- Preslnenie: „Čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°.“ V bytoch s dvoma a viac obytnými miestnosťami musí byť zabezpečené „3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti.“ Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou otvorený tieniaci priestor (balkón, lodžia), stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 1. marca.
- Denné osvetlenie: „Priame denné osvetlenie musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m2.“ Pôvodne bola táto požiadavka univerzálna pre všetky obytné miestnosti. Znížila sa plocha, pri ktorej už kuchyňa musí byť osvetlená oknami. Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m2 sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami.
Svetlá výška a rozmery otvorov
Zásadnou zmenou je, že odporúčané výšky pre obytné miestnosti sa stali záväznými. „Pozor, ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, tak svetlá výška je po tento podhľad.“ Toto je významná zmena napríklad pre bytové domy, kde sa doteraz bežne robili byty so svetlou výškou 2500 mm kvôli ekonomike.
Norma tiež upravuje požiadavky na rozmery okenných otvorov: „Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom.“ Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byť „najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou.“ Šírka zvislého okna má byť minimálne 55 % zo šírky okennej steny. Vypadli formulácie o šikmých oknách (strešné) a všetko sa definuje všeobecne pre všetky okná minimálnymi výškami parapetov.
Priestor na varenie a kuchyne v otvorených dispozíciách
Vznikla novinka týkajúca sa priestoru na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby. „Je možné priamo osvetliť a priamo vetrať okenným otvorom umiestnením medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900 mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. …).“ Toto rieši častý problém s umiestnením okna do kuchyne v otvorených dispozíciách, kde kuchyňa bola považovaná za obytnú miestnosť. Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží. Bola doplnená možnosť znížiť podhľad, pričom zníženie podhľadu má pôdorysne lícovať s nábytkom v priestore.
Elektromobilita a udržateľnosť
Norma tiež reflektuje rastúci význam elektromobility. „Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou.“ Elektromobilita, čiže elektrická mobilita, je definovaná ako cestný dopravný systém založený na dopravných prostriedkoch poháňaných elektrickou energiou, ktorý zahŕňa elektrické vozidlá, nabíjaciu infraštruktúru a informačné technológie.
Typológia rodinných domov
Norma ďalej rozlišuje rôzne typy rodinných domov:
- Samostatne stojaci rodinný dom: „Bytová budova (jedno alebo dvojbytová), samostatne stojaca na vlastnom pozemku, pričom pri umiestnení domu na pozemok musia byť dodržané minimálne odstupy od všetkých hraníc pozemku.“
- Združený rodinný dom: „Bytová budova, ktorá vzniká združením dvoch rodinných domov (jedno alebo dvojbytových).“
- Radový rodinný dom: „Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov.“ Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, s výnimkou koncových domov v radovej zástavbe.
Odporúčané rozmery pre átriové a patiové rodinné domy sú najmenší rozmer átria 6x6 m a najmenší rozmer patia 4x4 m. Hlavný vstup do rodinného domu má mať zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu majú byť najmenej 900 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.
Zmeny v požiadavkách na protipožiarnu ochranu
Text tiež obsahuje rozsiahle informácie o požiadavkách na ochranu pred požiarmi v bytových domoch, ktoré sú dôležité pre správcov, vlastníkov aj nájomcov. Tieto informácie poukazujú na zodpovednosť správcu za spoločné časti a zariadenia bytového domu, ale aj na povinnosti nájomcov. Zdôrazňuje sa dôležitosť dodržiavania predpisov, zabezpečenia voľnosti únikových ciest, správnej funkčnosti hasiacich zariadení a zabezpečenia prístupu pre hasičskú techniku.
Najčastejšie zisťované nedostatky pri protipožiarnych kontrolách zahŕňajú nevykonávanie kontrol dokumentácie a prehliadok, nerešpektovanie požiadaviek na únikové cesty a požiarne dvere, nefunkčnosť hasiacich zariadení a blokovaný prístup pre hasičskú techniku. V súvislosti s modernizáciou budov, ako je zatepľovanie, je dôležité dbať na zachovanie protipožiarnej bezpečnosti.
Záver
Nová norma STN 734301 prináša aktualizované a spresnené požiadavky na priestorové riešenie bytov a rodinných domov, s dôrazom na komfort bývania, energetickú efektívnosť a bezpečnosť. Je dôležité, aby sa s týmito zmenami oboznámili všetci aktéri v oblasti stavebníctva a aby sa dodržiavali pri navrhovaní a realizácii nových stavieb aj pri rekonštrukciách existujúcich. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj požiadavky na protipožiarnu ochranu, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť všetkých obyvateľov bytových domov.
tags: #ohraniceny #priestor #na #byt