Vedecká monografia "The Text and Illustration in Translations for Children and Youth in Slovakia (from the 1960s to the present)" predstavuje komplexnú syntézu výsledkov výskumu zameraného na knihy pre deti a mládež importované na Slovensko po roku 1960. Autori sa sústredia predovšetkým na zmeny v textoch a ilustráciách prekladov publikovaných po novembri 1989. Publikácia je rozdelená do dvoch častí podľa autorstva: I. Zahraničná poézia a próza pre deti a mládež v slovenskom preklade (Z. Stanislavová) a II. Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež (I.).
Vplyv spoločensko-kultúrneho rámca na dovoz literatúry
Kľúčové otázky, ktoré vyplynuli z heuristického spracovania textových korpusov v prvej časti knihy, sa zameriavajú na dynamiku vývoja literárneho dovozu. "Ako sa menil spoločensko-kultúrny rámec a ako ovplyvnil import literatúry pre deti a mládež na Slovensko?" táto otázka je základom pre pochopenie širších súvislostí. Následne sa publikácia pýta: "Ako preklady spĺňali spoločenské očakávania?". Táto otázka smeruje k analýze toho, či dovážaná literatúra reflektovala potreby a túžby slovenskej spoločnosti. Dôležitým aspektom je aj "Proporcionalita preložených kníh z hľadiska žánrového a z hľadiska zastúpenia jazykového teritória, z ktorého boli preložené, a čo ju determinovalo?". Táto otázka odhaľuje potenciálne nerovnomernosti a vplyvy pri výbere prekladanej literatúry. Publikácia tiež skúma "Funkciu prekladanej literatúry vo vzťahu k pôvodnej domácej produkcii?" a "Aký bol esteticko-umelecký štandard prekladanej literatúry?". Posledná, avšak rovnako dôležitá otázka, sa pýta: "Aké poetologické, tematické a hodnotové inovácie prinášali prekladané diela do cieľovej literatúry?".
Výsledky výskumu sú interpretované pre dve obdobia, ktoré sú definované spoločensko-kultúrnymi kontextami. V kapitole 3, "Import prekladov na Slovensko podľa jazykovo-teritoriálneho kritéria," sú modelované a interpretované výsledky analýzy prekladov pred rokom 1989 a po roku 1989, ktoré boli získané metódou "distant reading."
Funkcia prekladanej literatúry v kontexte domácej produkcie
Kapitola 4, "Funkčný aspekt prekladov vo vzťahu k domácej produkcii pred novembrom 1989," analyzuje preklady z hľadiska ich funkcie v kontexte žánrovo-tematických oblastí domácej produkcie. Preklady sa ukázali ako majúce "amplifikačnú funkciu" v oblastiach klasickej literatúry, detských príbehov, ľudových rozprávok a umeleckých rozprávok, ako aj v poézii a literárnej fikcii. "Substitučná-kompenzačná funkcia" bola identifikovaná vo vzťahu k dobrodružnej próze a sci-fi, žánrom, ktoré v domácej produkcii absentovali. Tento pohľad odhaľuje, ako preklady zapĺňali medzery v ponuke slovenskej literatúry a obohacovali čitateľský zážitok.
Preklady druhého obdobia sú analyzované v kapitole 5, "Nástin trendov v prekladovej literatúre pre deti a mládež po novembri 1989." Dve podkapitoly poskytujú interpretáciu a zdôvodnenie zmien v prekladoch poézie a prózy z aspektu jazykovej a teritoriálnej relevancie, ako aj z aspektu tematických inovácií a zmien v hodnotových parametroch kníh importovaných po novembri 1989. Tieto kapitoly sa zameriavajú na to, ako sa menila ponuka a charakter prekladanej literatúry v kontexte liberalizácie, deregulácie a globalizácie knižného sektora po roku 1989.
Vývoj ilustrácií v prekladoch
Druhá časť monografie, "Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež od 60. rokov do súčasnosti," mapuje charakter diel zahraničných ilustrátorov, ktoré boli prevzaté z pôvodných zahraničných vydaní svetovej literatúry pre deti a mládež do slovenských prekladov. Cieľom bolo doplniť obraz poetologických a hodnotových charakteristík svetovej literatúry pre deti a mládež v slovenskom preklade a ďalej objasniť význam a dôležitosť zahraničnej knižnej produkcie pre domácich čitateľov, knižnú kultúru a prácu ilustrátorov.
Úvodná kapitola sa zaoberá problematikou zahraničných ilustrácií v ich cieľovom prostredí. Špecifické otázky, ktorými sa autorka zaoberá, sú diskutované v nasledujúcich kapitolách. Historický vývoj importu ilustrácií je dôkladne analyzovaný v dvoch časových obdobiach definovaných spoločensko-kultúrnym kontextom - od 60. do 80. rokov (pre deti a mládež) a od 90. rokov do súčasnosti (po období „nežnej revolúcie“, ktoré prinieslo liberalizáciu, dereguláciu a globalizáciu knižného sektora - Kapitola 3: Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež od 90. rokov do súčasnosti).
Axel Scheffler: 3 najlepšie tipy pre začínajúcich ilustrátorov
Poskytnutý prehľad lokálnej praxe prijímania pôvodných ilustrácií je založený na heuristickom výskume zdrojovej literatúry. Autorka sa zameriava na teritoriálne, genologické, poetologické, axiologické a recepčné aspekty prijatých ilustrácií. Záverečná kapitola poskytuje zhrnutie a hodnotenie rôznych umeleckých kvalít zahraničných ilustrácií, ktoré prenikli do slovenského kultúrneho prostredia viac ako pol storočia prostredníctvom prekladov literatúry pre deti a mládež.
V 60. až 80. rokoch 20. storočia bola preferovaná re-ilustrácia prekladaných kníh slovenskými umelcami. Prijaté pôvodné ilustrácie boli preferované v produkcii autorov z bývalého východného bloku. Import ilustrácií sledoval predovšetkým cieľ medzikultúrnej výmeny s relevanciou k ich umeleckej kvalite a tematickému, žánrovému a hodnotovému profilu. Na začiatku 90. rokov, po páde Železnej opony, sa situácia zásadne zmenila. Prevalili sa faktory voľného trhu a drvivá väčšina knižnej produkcie dovezenej na Slovensko zo zahraničia bola publikovaná v pôvodnom formáte ilustrácií. Import ilustrácií bol orientovaný na anglo-americkú provenienciu a lokálny knižný trh dominovala masová knižná produkcia s diskutabilnou umeleckou hodnotou ich ilustrácií. Toto obdobie prinieslo významné zmeny v estetických štandardoch a v spôsobe, akým sa zahraničné vizuálne umenie integruje do slovenskej knižnej kultúry pre mladých čitateľov.
Konštatovania k úradnému vestníku a stratégia rozvoja
V kontexte širšieho spoločenského a politického diania na Slovensku, ale aj v širších medzinárodných súvislostiach, sa objavujú aj iné publikácie, ktoré analyzujú rôzne aspekty spoločenského vývoja. Napríklad, "Poznámky na margo jedného úradného vestníka: Kárpátaljai Közlöny - Подкарпатский Вђстникъ (1939 - 1944)" od Csilly Fedinec a Istvána Cserniczka, sa venuje dobovým oficiálnym vestníkom v špecifickom historickom a geografickom kontexte. Táto štúdia skúma regionálnu históriu na úrovni lokálnych regulácií a analyzuje obsahovú politiku v kontexte celonárodných udalostí.
Publikácia "Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti" od Milana Šikulu a kolektívu (2010) predstavuje ambiciózny pokus o definovanie priorít a smerovania slovenského spoločenského vývoja. Táto stratégia bola vypracovaná v rámci projektu "Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti" schváleného vládou SR. Kľúčové kapitoly sa venujú napríklad "Vývoju globálneho prostredia - kľúčovému determinant strategického smerovania," kde sa analyzujú globálne inštitucionálne zmeny, rekonfigurácia funkcií štátu, charakter globálnej krízy a jej historické korene, ako aj napätia v civilizácii a v procese zhodnocovania kapitálu. Dôležitou témou je aj "Bublina konkurencieschopnosti a inštitucionalizovaný morálny hazard," ako aj "Krízová a pokrízová adaptácia" a "Premeny svetového politického systému" vrátane "Strategického smerovania transformácie Európskej únie." Publikácia zdôrazňuje výzvy globálneho prostredia a strategickú prioritu konkurencieschopnosti Slovenska.
Ďalšia kapitola sa zaoberá "Úlohami štátu pri rozvoji spoločnosti," pričom skúma vonkajšie a vnútorné determinanty novej úlohy štátu v 21. storočí, vplyv globalizácie, potrebu dobudovania štátu ako garanta "právneho štátu," ochrany a bezpečnosti, a redefiníciu štátu z pohľadu vývojových trendov verejnej správy vo svete. Analyzujú sa ciele, princípy a nástroje na skvalitňovanie pôsobenia štátu v modernej slovenskej spoločnosti, pričom za základné východisko sa považujú princípy moderného európskeho "vládnutia" ("Governance").
Publikácia ďalej mapuje "Tendencie vo vývoji politického a právneho systému," vrátane zahraničnej a vnútornej politiky Slovenskej republiky a stratégie v tendencii vývoja právneho poriadku SR. Následne sa venuje "Stratégii rozvoja slovenského hospodárstva," kde rozoberá vývojové trendy vo vonkajšom prostredí slovenského hospodárstva, dôsledky ekonomickej recesie a svetový ekonomický výhľad, ako aj európsky integračný proces a jeho vplyv.
Rozsiahle časti sú venované aj "Stratégii rozvoja znalostnej ekonomiky a spoločnosti," "Formovaniu súdržnej spoločnosti a vytváraniu predpokladov na dôstojný život všetkých občanov," "Zabezpečeniu udržateľného a bezpečného rozvoja," a napokon "Stratégii regionálneho a územného rozvoja Slovenska." Každá z týchto kapitol je detailne rozpracovaná a predstavuje príspevky viacerých expertov z rôznych oblastí, čo naznačuje komplexný a interdisciplinárny prístup k formovaniu budúcnosti slovenskej spoločnosti. Zoznam autorov a recenzentov ukazuje široké spektrum zapojených inštitúcií a odborníkov, vrátane SAV, rôznych univerzít a ministerstiev, čo dodáva publikácii na váhe a kredibilite.
Celkovo sa dá konštatovať, že analýza prekladovej literatúry pre deti a mládež na Slovensku odhaľuje zaujímavé paralely s širšími spoločenskými a strategickými diskusiami. V oboch prípadoch ide o snahu pochopiť a formovať kultúrny a spoločenský vývoj v kontexte meniacich sa globálnych podmienok. Štúdie prekladov ukazujú, ako sa menili literárne chute a potreby, ako sa adaptovala domáca kultúra na zahraničné vplyvy a ako sa menili štandardy, najmä po roku 1989. Stratégie rozvoja zase naznačujú snahu o proaktívne formovanie budúcnosti krajiny, reagujúc na globálne trendy a snažiac sa definovať vlastné priority. Zistenie o "odtrhnutosti od reality" môže v tomto kontexte naznačovať, že aj napriek snahám o strategické plánovanie a reflexiu, skutočný vývoj a jeho dopady na jednotlivcov a spoločnosť môžu byť niekedy vnímané ako vzdialené od pôvodných zámerov alebo ako neočakávané.