Novelou zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá definuje zviera ako živú a cítiacu bytosť, došlo k významným zmenám v oblasti ochrany zvierat na Slovensku. Tieto zmeny, ktoré reflektujú dlhoročné úsilie organizácií na ochranu zvierat, prinášajú obmedzenia pre využívanie niektorých druhov zvierat na verejné vystúpenia a výcvik, a tiež zavádzajú zákaz držby špecifických divožijúcich druhov.
Zákaz verejného vystupovania a výcviku zvierat
Základný rámec zákazu výcviku a verejného vystupovania zvierat bol presadený do zákona ešte pred rokom. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR však následne pracovalo na detailnejšej vyhláške, ktorá mala špecifikovať tento zákaz a určiť zoznam zakázaných zvierat. Táto vyhláška mala pôvodne nadobudnúť účinnosť 1. septembra.
Návrh vyhlášky, ktorý MPRV predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie v apríli 2019, explicitne uvádzal, že na Slovensku by malo byť od 1. septembra zakázané využívať na verejné vystúpenia a s týmto cieľom cvičiť mačkovité šelmy, slony, delfíny, žirafy, primáty, medvede a ďalšie zvieratá. Tento zákaz sa však netýkal psa domáceho, mačky domácej ani fretky domácej.
Ministerstvo tiež zdôrazňovalo, že za verejné vystúpenie sa nepovažujú komentované kŕmenie a náučné prednášky v zoologickej záhrade, ani použitie sokoliarskeho dravca na sokoliarskom vystúpení.
Organizácia Sloboda zvierat, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za práva zvierat, mala k návrhu vyhlášky svoje pripomienky a podarilo sa jej presadiť rozšírenie zoznamu zvierat, ktorých používanie na verejné vystúpenia bude zakázané. Tieto zvieratá tak na Slovensku nemali podstupovať drezúru a verejne vystupovať.
Nový zákon tiež definuje podmienky na verejné vystupovanie a výcvik zvierat, na ktoré sa zákaz nevzťahuje. Zakazuje napríklad pri drezúre používať oheň alebo iný podnet, ktorý môže zvieraťu spôsobiť bolesť, ako aj používať látky, ktoré ovplyvňujú vnímanie zvieraťa. Drezúra tiež musí byť podľa vyhlášky prerušená, ak je zviera unavené alebo sa na ňom prejavia príznaky stresu.
Napriek tomu, že novela zákona o veterinárnej starostlivosti nadobudla účinnosť už 1. mája 2019, vyhláška s konkrétnymi detailmi a zoznamom zakázaných zvierat nebola do dnešného dňa zverejnená. To viedlo k tomu, že cirkusy a iné zariadenia naďalej pokračujú vo svojich tradičných programoch, vrátane drezúry zvierat, ktoré mali byť zakázané. Ako príklad sa uvádza český cirkus Aleš, ktorý ešte predáva vstupenky na september s prísľubom drezúry slonov, hoci tá mala byť od 1. septembra zakázaná.
Zákaz držby vybraných druhov divožijúcich zvierat
Okrem zákazu verejného vystupovania a výcviku zaviedla novela zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá platí od 1. marca 2022, aj zákaz držby vybraných druhov živých živočíchov na Slovensku. Tento zákaz sa týka najmä tigrov, leopardov, levov, jaguárov, rysov, púm, gepardov, medveďov a primátov, ako sú tamaríny, kosmáčiky, levíky či lemury. Konkrétne ide o živočíchy z rodov Panthera, Neofelis, Lynx, Acinonyx a Puma a ich krížencov, zvieratá z čeľade medveďovité (Ursidae) a exempláre z radu primáty (Primates).
Zakázané je nielen držanie týchto zvierat, ale aj ich odovzdanie do držby inej osobe alebo zariadeniu v Slovenskej republike. Zmena však nevyžaduje od chovateľov, aby sa zbavovali zvierat nadobudnutých pred účinnosťou tohto zákona. Držitelia si ich môžu ponechať na dožitie. Existujúce zariadenia teda nemusia zrušiť svoje chovy, zákon im umožňuje ponechať si svojich zverencov a ich mláďatá na dožitie.
Navyše, ani mláďatá narodené vo vlastnom chove držiteľa v prechodnom období od 1. februára 2022 do 31. októbra 2022 nie sú považované za držané v rozpore s týmto zákonom. Zavedením zákazu držby sa teda nepriamo zakázalo nadobúdanie exemplárov od iných držiteľov v SR či v zahraničí, ako aj rozmnožovanie, resp. nadobúdanie exemplárov vlastným odchovom od 1. novembra 2022.
Zákaz sa nevzťahuje na spomínané druhy živočíchov chovaných v zariadeniach, ktorých cieľom je ochrana, zachovanie a záchrana populácie daných druhov vo voľnej prírode.
Ohrozené druhy | Životné prostredie a ekológia | Biológia | FuseSchool
"Zviera nie je vec": Nový pohľad na právne postavenie zvierat
Dôležitou súčasťou legislatívnych zmien je aj posun v právnom postavení zvierat. Vďaka kampani známej ako "Zviera nie je vec", ktorá viedla k novelizácii zákona, sa už tieto tvory nepovažujú len za majetok. Novelou zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra, sa jasne určuje, že vyšetrovatelia majú riešiť týranie zvieraťa ako ublíženie živej a cítiacej bytosti, a nie ako majetkovú ujmu.
Zuzana Stanová, zvieracia ombudsmanka, vysvetľuje, že "Už bude celkom jasné, že nemajú riešiť majetkovú hodnotu, ale to, že sa ublížilo živej a cítiacej bytosti." Živou a cítiacou bytosťou sa rozumejú všetky stavovce. Usmrtiť zviera bude možné aj naďalej, ale iba "spôsobom, ktorý nespôsobuje trýznivú smrť." Zákon teda nijako zásadne nemení zákon o poľovníctve alebo deratizácii. Hovorca cechu deratizérov Zdeno Jaško potvrdil, že "Všetky odborné opatrenia firmy sú robené tak, aby nedošlo k týraniu zvierat, čo bolo aj predtým."
Medzi ďalšie novinky, ktoré zákon prináša, patrí napríklad povinné čipovanie. Pokiaľ niekto usmrtí zviera krutým spôsobom, podľa už platného zákona mu hrozí pobyt za mrežami namiesto priestupku.
Detaily o podmienkach chovu a držby zvierat
Okrem spomínaných zákazov vyhláška a súvisiace predpisy detailne upravujú aj podmienky pre chov a držbu rôznych druhov zvierat, ktoré nie sú priamo zakázané na vystúpenia alebo držbu. Tieto ustanovenia sa týkajú napríklad psov, mačiek, kôz, vtákov, plazov, obojživelníkov a okrasných rýb.
Psy:
- Pes uviazaný na reťazi musí mať dostatočne široký obojok s nastaviteľným obvodom. Hmotnosť reťaze musí byť prispôsobená veľkosti a hmotnosti psa, aby sa predišlo sťaženiu dýchania, zarezávaniu obojku do kože alebo poškodeniu zdravia.
- Ak je reťaz psa pripevnená pohyblivým spôsobom k vodiacemu lanku, pes musí mať možnosť pohybu pozdĺž lanka v dĺžke najmenej 5 metrov a do strany najmenej 2 metre v oboch smeroch.
- Spôsob upevnenia reťaze musí umožniť psovi pohyb na ploche minimálne definovanej v prílohe vyhlášky.
- Najmenšia voľná plocha koterca pre psa závisí od jeho veľkosti a počtu psov. Zahŕňa plochu umožňujúcu voľný pohyb, pričom plocha búdy a iných pevných prekážok sa do nej nepočíta.
- Výška koterca musí byť najmenej dvojnásobok výšky psa v kohútiku, minimálne však 1 meter.
- Pes chovaný vo vonkajšom koterci musí mať voľný prístup do uzatvorených priestorov alebo do vhodnej búdy.
Mačky a fretky:
- Musia mať zabezpečený prístup k vhodnému zariadeniu alebo materiálu na obrusovanie pazúrov a šplhanie, ako aj k nádobe s podstielkou na defekáciu a močenie.
- Obojok mačky a fretky musí byť dostatočne široký s nastaviteľným obvodom, aby sa predišlo sťaženiu dýchania a zarezávaniu do kože.
- U voľne sa pohybujúcich mačiek a fretiek možno použiť obojok len po dosiahnutí fyzickej dospelosti a musí byť vybavený bezpečnostným zapínaním, ktoré sa pri zachytení o prekážku odopne.
- Mačky a fretky chované vo voliére alebo klietke musia mať voľný prístup do vhodnej búdy.
- Voliéra alebo klietka musí poskytovať ochranu pred nepriaznivým počasím a musí byť vhodne odvodnená. Najmenšia výška voliéry alebo klietky je 2 metre. Plocha závisí od počtu zvierat a zodpovedá ploche uvedenej v prílohe vyhlášky.
Ostatné zvieratá:
- Podstielka: Podlaha chovného zariadenia sa pokrýva vhodnou podstielkou, prednostne prírodného pôvodu (seno, slama, hobliny).
- Obohatenie priestoru: Priestor v chovnom zariadení musí byť obohatený o štruktúry na ukrytie sa.
- Hlodavce a králiky: Minimálne požiadavky na priestor chovného zariadenia zodpovedajú ploche uvedenej v príslušných tabuľkách prílohy vyhlášky.
- Vtáky: Chovajú sa vo vhodných sociálnych skupinách zodpovedajúcich etologickým potrebám druhu. Klietka alebo voliéra a ich časti musia byť vhodné pre daný druh. Bidlá musia byť z vhodného materiálu a umiestnené tak, aby neprekážali pri lietaní a umožňovali prirodzenú polohu sedenia. Pri individuálnom chove musia byť v klietke najmenej dve bidlá. Minimálne požiadavky na priestor klietky závisia od dĺžky tela vtáka.
- Plazy a obojživelníky: V teráriu sa im musí vytvoriť prostredie obohatené o rastliny, konáre, kmene a úkryty. Musia mať stály prístup k čerstvej vode. Terárium musí byť vybavené osvetlením (denným svetlom a výhrevnou žiarovkou, s výnimkou nočných druhov) a v závislosti od druhu aj UVA a UVB žiarením.
- Okrasné ryby: Veľkosť, tvar a umiestnenie akvária musia zohľadňovať fyziologické potreby druhov, ich veľkosť a počet. Množstvo, kvalita, teplota a hĺbka vody sa upravujú a udržiavajú podľa druhov rýb.
Dodatočné požiadavky a registrácie
Vyhláška tiež definuje požiadavky na prevádzkový poriadok chovných zariadení, ktorý musí byť dostupný pre personál a umožňovať zaznamenávanie údajov. Strediská na zhromažďovanie spoločenských zvierat vedú záznamy o každom držanom zvieraťi a uchovávajú ich najmenej tri roky.
Pre činnosti ako odchyt túlavých zvierat, prevádzkovanie útulkov pre zvieratá či karanténnych staníc sú stanovené podmienky odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a vzdelania osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú. Tieto subjekty musia spĺňať špecifické požiadavky a viesť príslušné záznamy.
Zákon tiež stanovuje požiadavky na identifikáciu zvierat, ako aj postupy pri ich odchyte a umiestnení do útulkov alebo karanténnych staníc. V útulkoch je za určitých podmienok umožnený sociálny kontakt zvierat s verejnosťou.
Existujúce chovné zariadenia, karanténne stanice a útulky pre zvieratá mali povinnosť prispôsobiť svoje pomery požiadavkám vyhlášky do 31. decembra 2020. Staré osvedčenia na odchyt túlavých zvierat strácajú platnosť postupne, pričom najneskôr do 1. septembra 2021 pre osvedčenia vydané do 31. augusta 2015 a do piatich rokov od ich vydania pre osvedčenia vydané od 1. septembra 2015.
Celkovo tieto legislatívne zmeny predstavujú významný krok k zlepšeniu životných podmienok zvierat na Slovensku a k zmene vnímania ich právneho statusu v spoločnosti.