Pri akýchkoľvek stavebných prácach, či už ide o novostavbu, rekonštrukciu alebo len drobnú úpravu, nevyhnutne vzniká stavebný odpad. Správne nakladanie s týmto odpadom je kľúčové nielen z hľadiska legislatívy, ale aj pre ochranu životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov. Na úseku stavebného odpadu sú v Slovenskej republike zákonom určené právne predpisy o odpadoch, pričom hlavným dokumentom je zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Vzhľadom na to, že stavebný odpad tvorí značnú časť celkového množstva odpadov v spoločnosti, jeho likvidácia a možnosti ďalšieho využitia predstavujú v súčasnosti významnú tému v oblasti udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky.
Klasifikácia a recyklovateľnosť stavebného odpadu
Stavebný odpad, ktorý je možné recyklovať, zahŕňa všetky materiály zo vzniknutého stavebného odpadu, ktoré sú využiteľné. Kľúčové je správne vytriedenie odpadu už pri jeho vzniku, čo umožňuje jeho efektívne spracovanie a opätovné využitie.
Zemina: Stavebný odpad, ktorý je recyklovateľný, zahŕňa aj materiály pochádzajúce z výkopov, kde sa zvyčajne nachádzajú prírodné materiály ako piesok, štrk, íl, hliny, kamene a skaly. Ak tieto materiály nie sú znečistené, dajú sa ďalej využiť ako klasický materiál získaný ťažbou.
Stavebná sutina a zmiešaný minerálny odpad: Zmiešaný stavebný odpad predstavuje veľké percento odpadu, ktorý sa spracováva a zahŕňa rôzne stavebné materiály. Veľkú časť tvoria spojivá, materiály ako íl, asfalt a malta, ktoré slúžia na spájanie iných materiálov a tvorbu pevných konštrukcií. Poškodené alebo znehodnotené stavebné objekty môžu vytvárať zmiešaný stavebný odpad, ktorý je nevyhnutné dotriediť pre jeho recykláciu v stavebnom priemysle.
Tehly: Tehlové odpady tvoria samostatnú kategóriu stavebného odpadu a môžu byť drvené a využité ako tehlový recyklát. Tento recyklát sa ďalej používa na výrobu tehlobetónu, ktorý sa následne využije ako výplňové murivo, prísada do prefabrikovaných prvkov alebo na prípravu vibrolisovaných tvárnic. Okrem toho, zmiešaný tehlový recyklát sa dá použiť ako materiál na úpravu nestmelených povrchov vozoviek alebo do cementových mált.
Betón: Betónový odpad sa získava pri rôznych stavebných aktivitách, ako je napríklad búranie betónových ciest, výstavba ciest, kopanie výkopov pre inštaláciu sietí a podobne. Tento odpad sa následne spracúva na betónový recyklát, ktorý sa opätovne využíva na rôzne účely. Betónový recyklát môže byť použitý ako výplň do betónov, náhrada prírodného kameniva, alebo ako podkladový betón do ciest. Ďalej sa používa ako ochranná vrstva pre cestné komunikácie, ako aj pre železničné podložie.
Plasty a bitúmeny: Tieto odpadové materiály vznikajú najmä pri rekonštrukciách plochých striech a tvoria samostatnú kategóriu odpadu.
Nerecyklovateľný stavebný odpad a jeho riziká
Pri rekonštrukcii domu vzniká aj nerecyklovateľný stavebný odpad, ktorý v dôsledku svojej povahy a zloženia nemôže byť recyklovaný alebo spracovaný do iného výrobku. Nerecyklovateľný odpad tvorí značnú časť celkového objemu odpadu a jeho nesprávne odstránenie môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. Znečisťuje pôdu, vodu a ovzdušie, a môže spôsobiť aj zvýšené riziko úrazov na staveniskách.
Azbest: Azbestové materiály predstavujú významné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, a preto sa likvidácia týchto materiálov stáva zložitou úlohou, ktorú by mala vykonať odborná a špecializovaná firma. Materiály obsahujúce azbestové vlákna sú karcinogénne, a preto je nevyhnutné postupovať s nimi opatrne a zabezpečiť ich bezpečnú likvidáciu.
Sadrokartón: Po uložení na skládku sa sadrokartón rozkladá a uvoľňuje toxický plyn, sírovodík, čo ho robí nebezpečným odpadom.
Proces recyklácie stavebného odpadu
Recyklované materiály sa vyrábajú pomocou efektívneho procesu drvenia a triedenia stavebného odpadu na rôzne frakcie, ktoré sa následne používajú ako kvalitná náhrada prírodných materiálov v stavebníctve. Kvalitný recyklát sa vyrába pomocou troch základných technologických operácií - predtriedenie, drvenie a triedenie - a pri spracovaní stavebných odpadov obsahujúcich kovy sa používa aj magnetický separátor.
Recyklované materiály majú široké uplatnenie v stavebníctve, ako napríklad výroba zásypových materiálov, komunikácií, spevnených plôch, lesných ciest, protihlukových valov, úprav terénu a podobne. V praxi sa môžu stavať aj mobilné recyklačné linky, ktoré umožňujú spracovanie stavebného odpadu priamo na mieste jeho vzniku. Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním akreditovaných skúšok akreditovaným skúšobným laboratóriom, z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj z hľadiska ich použitia.
MIESTA PREČ - LB Plast - recyklácia PVC odpadu, okenných rámov
Legislatíva a povinnosti v nakladaní so stavebným odpadom
V roku 2022 bola schválená a nadobudla účinnosť novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje všetky záležitosti spojené so správou a nakladaním so stavebným odpadom. V nadväznosti na uvedenú novelu zákona bola v roku 2022 vydaná a nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií.
Zákon uvádza základné povinnosti týkajúce sa nakladania so stavebným odpadom:
- Stavebník má povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a likvidáciu stavebného odpadu.
- Povinnosť triediť stavebný odpad na stavenisku.
- Zabezpečiť jeho prepravu a odovzdanie na miesto určené na zhodnotenie alebo likvidáciu stavebného odpadu.
Keď ide o novostavby, príslušný stavebný úrad potrebuje mať informáciu, ako sa bude nakladať so stavebným odpadom. Od roku 2016 sa na zozname dokumentov potrebných ku kolaudácii nachádza aj potvrdenie o likvidácii stavebného odpadu, tzv. vážny lístok.
Novela zákona o odpadoch pre stavby nad 300 metrov štvorcových upravuje spôsob nakladania s odpadom tak, aby sa najmenej 70 % stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, recyklovalo.
Drobný stavebný odpad a jeho likvidácia
Odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukcii rodinného domu, je tzv. drobný stavebný odpad. Drobný stavebný odpad môžete vyviezť na zberný dvor. Služby likvidácie odpadu poskytuje takmer každé mesto. Od roku 2016 mestá a obce majú povinnosť zavedenia množstvového zberu pre drobný stavebný odpad. Existujú však obmedzenia týkajúce sa trvalého pobytu a maximálneho množstva odpadu. Ak niektorá obec takýto množstvový zber nezaviedla, je povinná zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber drobných stavebných odpadov v rozsahu do 1 m³ od jednej fyzickej osoby. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovuje minimálne a maximálne hodnoty poplatkov za poskytovanie tejto služby.
Praktické riešenia pri odvoze a likvidácii stavebného odpadu
Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť odvoz odpadu pri renovácii domu, je prenajať si veľkokapacitný kontajner, ktorý bude umiestnený priamo k nehnuteľnosti. Zodpovednosť za vyvezenie a správnu likvidáciu stavebného odpadu preberá špecializovaná firma alebo prevádzkovateľ skládky, od ktorého si kontajner zapožičiate. Je presne určené, čo do kontajnera na stavebný odpad patrí (stavebná sutina, tehly a murivo, malta a omietka, betón, sadrokartón, škridly, obkladový materiál, keramické toalety a umývadlá, ploché sklo a porcelán, zvyšky zeminy a kameniva), a čo nie (nebezpečný odpad, minerálna vlna, asfaltové pásy, podlahové krytiny na báze živíc, stavebné materiály s obsahom azbestu, materiály s obsahom ortuti, kvapalné odpady, napr. farby, rozpúšťadlá).
Firmy, ktoré sa zaoberajú odvozom stavebného odpadu, sa často zaoberajú aj odvozom objemných kusov nábytku. Patria sem postele všetkých druhov, TV police, rohové sedacie súpravy, komody, skrine, stoly a stoličky, kuchynské police a skrinky. Pracovníci firmy ponúkajú aj demontáž masívnych kusov nábytku. Pri likvidácii starého nábytku je najlepšie najať si vhodnú firmu, ktorá vyzbieraný odpad starostlivo zlikviduje, odnesie na vhodnú skládku alebo recyklačné stredisko. Starý nábytok je odpad, ktorý sa dá recyklovať.
Upratovanie po stavebných prácach
Po odstránení stavebného odpadu, ktorý vznikol renováciou, v priestore zostane množstvo nečistôt - prachu, škvŕn od farieb, lepidla alebo sadry, ako aj materiálov používaných v procese renovácie. Po prvej fáze upratovania, ktorá zahŕňa hrubé práce (odstránenie a odvoz objemných materiálov, častí okien a dverí, stavebného odpadu, kusov nábytku), nasleduje druhá fáza upratovania, ktorá zahŕňa odstránenie zakrývacích fólií a podobne, aby sa plocha pripravila na generálne upratovanie.
Pracovníci vybranej firmy posúdia situáciu a pripravia plochu. Skontrolujú steny, podlahy a iné povrchy a zvolia najlepší spôsob čistenia, resp. vhodné vybavenie a čistiace prostriedky. Podlahám sa venuje osobitná pozornosť a vo väčšine prípadov si vyžadujú strojové čistenie. Stroje používané na čistenie podláh zvyčajne kombinujú čistenie rotačnými kefami alebo kotúčmi s čistením vysokým tlakom a vodou. V závislosti od typu podlahovej krytiny sa prispôsobuje tlak, rýchlosť a ďalšie parametre čistiaceho stroja. Cena za upratovanie priestoru po stavebných prácach závisí od rozlohy priestoru, druhu a rozsahu prác, potrebnej techniky a počtu najatých pracovníkov. Cena môže byť vyjadrená za hodinu alebo za meter štvorcový. Generálne upratovanie po rekonštrukcii s vybavením je cca 10 EUR/hod. alebo 4 - 6 EUR/m².
Globálne trendy a pozícia Slovenska v recyklácii stavebného odpadu
Na svetovej úrovni rastie trend recyklácie a opätovného využitia stavebných materiálov. Jedným z najviac recyklovaných materiálov je betón, ktorý zostáva po demolácii alebo renovácii budov. Betónový odpad tvorí takmer polovicu z celkovej produkcie odpadu, ktorý vzniká pri výstavbe a búraní. V Európskej únii sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na recykláciu stavebných materiálov. Európska únia navrhuje použitie zdanenia na zníženie ekonomickej výhody skládok, aby sa vytvorila situácia, v ktorej sa recyklácia stane rozumnou voľbou z finančného hľadiska.
V recyklácii stavebného odpadu patrí Slovensko na predposlednom mieste v Európe. Na stavbách sa recykluje alebo znovu použije len niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod EÚ priemerom, ktorý je 82,2 %. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla. Ministerstvo životného prostredia SR predložilo do legislatívneho konania novelu zákona o odpadoch, ktorá počíta s opätovným použitím stavebného odpadu z demolácie ako náhradu za iné materiály, pričom cieľom je, aby sa aspoň 70 % takéhoto odpadu opätovne použilo. Investičné opatrenia pri obnove domov financovaných z Plánu obnovy musia byť v súlade s požiadavkou „výrazne nenarušiť environmentálne ciele“. To znamená, že pri rekonštrukcii domu by ste sa mali snažiť predchádzať vzniku stavebného a demolačného odpadu a tiež ho recyklovať.
Kľúčové bolo hlavne prijatie nového stavebného zákona, ktorý sčasti zlúčil stavebné a územné konanie. Tento zákon prináša nové výzvy a otázky týkajúce sa zodpovednosti projektanta za nesprávne definovanú bilanciu stavebného odpadu a riešenia situácií, keď na stavbe vznikne aj nebezpečný odpad, s ktorým projekt nepočítal. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR zdôrazňuje, že ak sa produkcia odpadu v praxi odchýli od bilancie, s ktorou rátal projektant, vždy to neznamená, že projekt treba prepisovať.
tags: #novostavba #stavebny #odpad