Vysoké ceny nehnuteľností a rovnako tak ťaživé sumy prenájmov, hlavne v Bratislave, nútia ľudí hľadať iné možnosti bývania. V zahraničí populárny trend, co-living, sa konečne začal objavovať aj na Slovensku. Zatiaľ ho vyhľadávajú skôr mladí, je totiž inou možnosťou namiesto nájomných bytov.
Iniciatíva „spoločného bývania“ vytvára výsledok, v ktorom „vyhráva každý“
princíp co-livingu: zdieľaná domácnosť s vlastným priestorom
Princíp co-livingu, teda zdieľaného bývania, funguje jednoducho. Prenajmete si zariadený byt, ktorý obývajú ďalší ľudia. Máte vlastnú izbu, no spoločne sa delíte o kúpeľňu a kuchyňu. Znie to ako študentské bývanie? Výhodou zdieľaných bytov je solídne vybavenie, nájomca doň nemusí nič investovať a výdavky rozrátava medzi všetkých členov posádky. Co-living rešpektuje súkromie, ale zároveň podporuje socializáciu. Prenajmete si zariadený byt, ktorý obývajú ďalší ľudia a získate prístup aj k plne vybaveným spoločným priestorom.
Ceny nehnuteľností na Slovensku rastú, čo sťažuje mladým ľuďom možnosť osamostatniť sa a zabezpečiť si vlastné bývanie. Podľa Eurostatu sa ceny rezidenčných nehnuteľností zvýšili v rokoch 2013 až 2022 o 88 %, zatiaľ čo priemerná mzda iba o 48 %. Táto nerovnováha vytvára obrovský tlak na trh s bývaním a núti hľadať alternatívne riešenia. Nárast cien nehnuteľností zhoršil dostupnosť bývania nielen na Slovensku. Situácia u nás však naozaj nie je ružová. Z 18 skúmaných krajín je na tom horšie jedine Česko. V dostupnosti bývania sme druhí najhorší v Európe. Vyplýva to z najnovšieho, augustového, prieskumu Property Index spoločnosti Deloitte. Pri porovnávaní európskych miest (sledoval sa pomer hrubého príjmu k cene za štvorcový meter bývania) je najdrahší Amsterdam. Na druhom mieste je Praha a na treťom sa umiestnila Bratislava.
Metropolka: Ikona Bratislavy s novou funkciou
Nedávno sa prvá lastovička objavila v ikone Bratislavy - budove Metropol na Americkom námestí. Pre co-living sa skôr rozhodujú ľudia, ktorí si chcú užiť bývanie so svojimi susedmi a vyhnúť sa tak anonymite individuálneho bývania, opisujú výhody zdieľaných apartmánov autori projektu BEEF Architekti. V bývalej “Metropolke” vzniklo 19 co-livingových apartmánov, pričom súčasťou sú aj spoločné priestory, rovnako tak zariadené - práve tým sa odlišuje od bežného bývania v podnájme. Zdieľané bývanie ponúka súkromný investor. Projekt podľa jeho autorov ukazuje, ako adekvátne využiť historické stavby a zrecyklovať ich pre potreby ľudí aj v súčasnosti. Okrem toho, takéto koncepty pracujú s plochou mesta, ktorá už je zastavaná a nevytvára novú výstavbu. Zdieľané bývanie prinieslo veľkú dávku flexibility, praktickosti aj rozvoj komunitného života.
Co-living v Metropolke má šesť podlaží, jeho srdcom je spoločenský priestor na druhom poschodí. S plochou 81 m2 sa delí na niekoľko častí, podľa použitia. Oddychová zóna je centrom diania, pričom ju dopĺňa kuchynka s jedálenským kútom a sedením. Apartmány ako také majú samostatné hygienické zázemie - kúpeľňu, toaletu aj kuchyňu na jeden byt. Nachádzajú sa na štyroch poschodiach Metropolky. Sumy nájmu sa líšia podľa orientácie bytu do átria alebo ulice, ale aj dĺžky prenájmu. Najväčšie byty stoja pri prenajatí na 2 až 3 mesiace 990 eur mesačne, pri ročnom nájme je cena nižšia, 840 eur za mesiac. „Konverzia budovy vracia do objektu bývanie a spoločenskú funkciu v modernom kontexte. Zmena funkcie Metropolu na bývanie je podľa nich aj zásluhou toho, že konštrukcia domu je veľmi flexibilne navrhnutá. Aj v tom je výhoda funkcionalizmu. Pôdorysy tak mohli upraviť bez ťažkých zásahov.
Budova Metropol: Funkcionalistický poklad s bohatou históriou
Budova Metropolu na Mickiewiczovej ulici je významným funkcionalistickým pokladom hlavného mesta. Podľa návrhu ikonického architekta Juraja Tvarožka v spolupráci s jeho bratom, obchodníkom Tomášom, bola postavená v roku 1928. Stavba dominujúca rohu ulíc zostáva dôležitou pripomienkou ako skúšaných osudov rodiny, tak architektúry 30. rokov minulého storočia. „Išlo o jeden z prvých slovenských developmentov v Bratislave od vzniku Československa po prvej svetovej vojne. Z bývania a kina s vyhlásenou kaviarňou, sa v roku 1996 stala banka, ktorá pôvodnú funkciu takmer celú vymazala. Fasáda je typicky pre toto obdobie rozdelená farebne, kedy je prízemie tmavé a podlažie nad ním svetlejšie s pravidelným, až matematickým usporiadaním okien. Jej vzhľad tak vychádza ako z jej využitia, tak z možností dostupnej plochy, ktorej sa plne prispôsobila. Má dve krídla, každé po šesť poschodí.
Pôvodne bol Metropol sídlom spolkov, bolo tu kino v prízemí, ktorého súčasťou bola hra na organe počas premietania nemých filmov, ale aj ateliér, kaviareň a niekoľko bytov. Práve kaviareň bola známa svojou dekoratívnou výzdobou z čias secesie. Neskôr sa stala v období II. svetovej vojny symbolom odboja proti Hitlerovi, aj ľudáckemu režimu. Rodina Tvarožkovcov sa spája s prvým odporom proti vzniku štátu, pod tlakom Hitlera. Ako bývalí vojaci, ktorí bojovali za Československo, napísali list nesúhlasu, pričom v Metropole tlačili letáky proti násilným udalostiam. Bratia spolu s budovou tiež boli priamou súčasťou SNP.
Družstevné bývanie: Alternatíva k vlastníctvu
Okrem co-livingu existuje aj koncept družstevného bývania, ktorý sa odlišuje od co-livingu formou vlastníctva. Zdieľané byty sa totiž nedajú odkúpiť. Byty družstva umožňujú ľuďom bývať bez hypotéky, čo je výhodou pre skupiny, ktorým nedajú úver. Predstavuje alternatívu aj k bežnej kúpe nehnuteľnosti cez hypotéku. Byt v tomto prípade totiž vlastní bytové družstvo, od ktorého ho jednotlivec postupne odkupuje. Obyvatelia sú jeho členmi a byt po kúpe, respektíve splatení, prejde do ich vlastníctva.
Pozrime sa na konkrétnom príklade: v ponuke je družstevný byt v Bratislave za cenu 200-tisíc eur. Záujemca by mal zaplatiť prvú splátku 20-tisíc eur, čo je zároveň vstupným poplatkom do družstva. Následne zaplatí 20% z ceny bytu, v tomto prípade ďalších 20-tisíc eur. Splácaním mesačnej splátky si obyvateľ byt postupne odkupuje do svojho vlastníctva a získava aj jeho dedenie. Na Slovensku sa družstevné bývanie iba rozbieha, pričom ho rieši hlavne súkromný sektor - developeri. Problémom je, že byty v centre či Starom Meste sú tak drahé, že veľakrát ani forma kúpy cez družstvo nie je pre mladých ľudí úplne reálna. V minulosti bol veľmi rozšírený model družstevných bytov. Podstata ich financovania spočívala v prihlásení sa za člena bytového družstva, v zložení členského podielu a v následnom získaní užívacieho práva na postavený a skolaudovaný byt. Táto koncepcia nie je v okolitých štátoch ani v súčasnosti výnimočná, známa je napríklad v Rakúsku. Na Slovensku sa neudržala a nevyužíva sa.
Nájomné bývanie: Flexibilita a dostupnosť
Nájomné bývanie je podľa finančného analytika spoločnosti Swiss Life Select Pavla Škriniara pre mladých najdostupnejšie a najrýchlejšie: „Podnájom má výhodu vo flexibilite - kým mladí ľudia nie sú viazaní na jednu lokalitu, bývanie môžu meniť súbežne s miestom zamestnania.“ Podľa Štefana Hronca, produktového špecialistu VÚB banky z oddelenia depozitá a investície, Slováci vo všeobecnosti radi vlastnia nehnuteľnosť a neobľubujú prenájmy. V prenajatej nehnuteľnosti žije len necelých 8 % našincov, čo nás podľa štatistík z roku 2022 radí na predposledné miesto v Európskej únii.
V čase zdieľanej ekonomiky už ľudia nepotrebujú vlastniť byt, potrebujú ho len mať k dispozícii, aby mohli bývať. Aby si každý z nás mohol v každej fáze svojho života zvoliť najvhodnejšie riešenie, musí mať k dispozícii rôzne alternatívy riešenia bytovej otázky. V mnohých krajinách je koncept nájomného bývania s dlhodobým stabilným nájmom veľmi úspešný, stal sa rovnocennou alternatívou bývania vo vlastnej nehnuteľnosti. Pri vysokých cenách nehnuteľností je tento spôsob zaujímavý najmä pre mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť, pre pracujúcich, ktorí potrebujú bývať blízko pracoviska, či pre seniorov, ktorí sa tak vedia dostať k dôstojnému bývaniu za rozumnú cenu. Dostupný Domov poskytuje vo svojich bytoch dlhodobý a stabilný nájom za dostupných podmienok. Štátom podporované nájomné bývanie je však u nás v nedohľadne, hoci zámer v parlamente schválili ešte pred dvomi rokmi. Pavel Škriniar vidí cestu podpory v podobe lacnejšieho nájmu, ak by bol vlastníkom bytu štát, alebo príspevku na bývanie v prípade, ak by bol vlastníkom súkromný subjekt. Nájomné bývanie je bežné v západných krajinách a podľa neho nie je dôvod ignorovať niečo, čo inde funguje.
Výzvy a príležitosti na trhu s bývaním
Pri výbere vlastného bývania sa mladí ľudia rozhodujú podľa viacerých faktorov. Jedným zo zásadných je lokalita. Na čo sa pri jej výbere zamerať? Kam to mladé rodiny najviac ťahá? Na aké formy pomoci majú aktuálne nárok? Podľa štatistík najmä mladé rodiny vyhľadávajú skôr život na vidieku alebo v ústraní od veľkých miest. „Až polovica prisťahovaných do zázemia Bratislavy v posledných dekádach je práve vo veku 25 až 34 rokov. Snívajú svoj sen o vlastnom domčeku a pozemku, ktorý si tu môžu dovoliť, hoci ani zázemie už nie je lacné,“ potvrdzuje profesor Branislav Bleha, demograf z Prírodovedeckej fakulty UK. Nie je to však jediný zaujímavý poznatok, pretože dominancia mladých ľudí presúvajúcich sa do veľkých miest a samotného hlavného mesta je ešte výraznejšia. Na ten naozajstný vidiek ďaleko od mesta s cieľom úplne sa odtrhnúť od mestského spôsobu života a dochádzania do mesta sa podľa neho sťahuje iba minimum ľudí. „Niet pochýb, že mnohé obce na Slovensku budú pustnúť demograficky i fyzicky. Očakávam zánik niektorých v takpovediac vymierajúcich oblastiach. Všetky okresy budú demograficky starnúť. To bude mať vplyv na trh bývania na národnej, regionálnej i lokálnej úrovni.
Z pohľadu developera Penty Real Estate, ktorá sa pripravuje na vstup na trh s bývaním pre mladých, je situácia v Bratislave katastrofálna. Chýbajú možnosti dostupnejšieho a zároveň relatívne kvalitného bývania pre mladých ľudí. Zlý stav v tejto oblasti dokladujú medzinárodné porovnania, z ktorých vychádza slovenská metropola ako jedna z najhorších zo všetkých hlavných miest v Európskej únii. Súkromní investori preto skúmajú možnosti alternatívnych rezidenčných produktov. V princípe nejde o novinku, aj v blízkom zahraničí predstavujú mladí ľudia zaujímavý segment klientely, pre ktorý vznikajú špecifické produkty. V Bratislave sa zatiaľ vyskytujú len opatrné náznaky. Teraz sa však na rázny vstup do tohto prostredia pripravuje developer Penta Real Estate. „Na Západe sa tomu hovorí aj co-living, teda niečo medzi internátom a ubytovaním pre mladých ľudí,“ približuje, vysvetľujúc, že spoločnosť uvažuje nad konceptom, ktorý je medzi internátom a hostelom. Pre tento účel majú byť vytvorené priestory v projekte Vajnorská. Ide o mohutný pripravovaný komplex v susedstve križovatky Vajnorskej a Odborárskej ulice v Novom Meste, na okraji zóny bývalého Istrochemu. Developer tu získal pozemky pred niekoľkými rokmi a zorganizoval súťaž, v ktorej sa presadila kancelária Bevk Perović Arhitekti. Pôjde o obrovský zámer, kde by mohlo vzniknúť minimálne 1,2-tisíc bytov. Ako sa ale ukazuje, Penta nebude všetky predávať - v zmysle vyššie popísaného konceptu časť bytov odkúpi investor, ktorý bude následne prevádzkovať bývanie pre mladých. „Následne s ním spolupracujeme pri výstavbe a pripravíme projekt budovy,“ dodáva Nevolník. Rezidenti budú platiť mesačný nájom, ktorý okrem bývania pokryje aj určité služby. Na základe podobných projektov v zahraničí to môže podľa Forbesu predstavovať posilňovňu, práčovňu, komunitnú terasu, recepciu, študovňu a i. Využitie konceptu PBSA (Purpose-Built Student Accommodation) a BTR (Built to rent) dáva v Bratislave veľký zmysel. V súčasnosti sa drvivá väčšina nových projektov zameriava na predaj bytov do osobného vlastníctva. Pre mnohých klientov je to nedostupný alebo neželaný model. Výraznejšiemu rozvoju tohto typu projektov doteraz bránilo viacero prekážok vrátane nízkeho počtu migrantov, neochoty bánk či investorov vstupovať do takýchto projektov alebo nízkej miery úrokových sadzieb, ktoré zvýhodňovali predaj. Za posledné roky sa ale situácia otočila. Penta Real Estate tak nemusí byť jediná, ktorá sa pustí do rozvoja bývania pre študentov a pre mladých ľudí. Napokon, co-livingový koncept už pripravuje Lucron v Neste. Iní investori si všímajú, že v dôsledku pripravovaných rekonštrukcií internátov v Bratislave budú stovky, možno tisíce študentov a študentiek nútené hľadať bývanie inde. Udržanie tejto skupiny klientov je v najvyššom záujme Bratislavy. Vysoká atraktivita škôl a miest pre študentov, ideálne aj zo zahraničia, je predpokladom k tomu, aby tu ostávali a podieľali sa na tvorbe ekonomických hodnôt. Finančne podvýživená Bratislava zatiaľ môže o vlastnej výstavbe takto špecificky zameraných schém zatiaľ len snívať.
Podpora štátu a budúcnosť bývania
Mladí ľudia na Slovensku majú niekoľko možností, ako získať podporu na vlastné bývanie. Jednou z nich je daňový bonus pri hypotéke pre mladých. „Daňový bonus môžu získať až do výšky 1 200 eur ročne na zaplatené úroky. Rastúce ceny nehnuteľností a stále zložitejšia cesta k úverom na bývanie nútia mnohých Slovákov hľadať iné formy bývania. Riešením sú nájomné byty. Na trhu je ich však stále nedostatok. Nových nehnuteľností je na Slovensku aktuálne ako šafranu a o nájomných bytoch ani nehovoriac. O nedostatočnej ponuke nehnuteľností hovorí aj fakt, že viac ako polovica mladých do 34 rokov stále býva v tzv.
Bývanie je základnou ľudskou potrebou, ktorej naplnenie je predpokladom pre dôstojný život. Je základom pre stabilné rodinné prostredie, ako aj pre možnosť sebarealizácie v oblasti vzdelávania či práce a podnikania. Nedostupnosť a nízka kvalita bývania tak vytvára prekážky, ktoré negatívne ovplyvňujú životné rozhodnutia a príležitosti ľudí. Bytová politika úzko súvisí s rozvojom miest, obcí a regiónov, ovplyvňuje mobilitu pracovnej sily aj dostupnosť zamestnancov a zamestnankýň určitých povolaní vo väčších mestách či udržanie iných na vidieku. Má vplyv na zakladanie mladých rodín, kvalitu života rodín sociálne a zdravotne znevýhodnených osôb či na dôstojné dožitie ľudí v seniorskom veku.
V rámci plánovaných reforiem sa uvažuje o urýchlení výstavby prostredníctvom zmien v stavebnom zákone, s dôrazom na zachovanie verejnej kontroly stavebných procesov. Prehodnotia sa schvaľovacie procesy vo výstavbe s cieľom ich zrýchlenia a zjednodušenia, so špeciálnym dôrazom na pružnejšiu výstavbu obecných nájomných bytov. Špecificky sa upravia podmienky pre obecné nájomné bývanie, aby bola výstavba ešte jednoduchšia, rýchlejšia a s dôrazom na kvalitu bývania. Podporí sa zvýšenie počtu obecných nájomných bytov vďaka viacerým zmenám vo fungovaní financovania výstavby zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Príspevok na výstavbu zo ŠFRB bude stanovený a pravidelne valorizovaný aj na základe regionálnych rozdielov cien výstavby nehnuteľností. Umožní sa výstavba spojených funkcií bývania a sociálnych služieb, na ktorú bude možné čerpať z fondu financovanie a špeciálne sa zvýhodnia tie prijímajúce subjekty, ktoré sa zaviažu vystavať stanovené percento nájomných bytov pre vybrané spoločensky potrebné profesie (učiteľstvo, zdravotnícky personál) na úrovni štátu. Vytvorí sa nový program financovania zo strany ŠFRB, ktorý umožní samosprávam nielen výstavbu obecných nájomných bytov, ale aj zakúpenie bytov z komerčného trhu. Stanovia sa aj flexibilnejšie pravidlá pre určovanie ceny nájmu bytu vo verejnom nájomnom sektore, resp. v nájomných bytoch postavených s príspevkom verejných prostriedkov tak, aby zohľadňoval meniace sa príjmy domácností, ako aj rastúce náklady na výstavbu a prevádzku bytov. Zvýši sa počet bytov v nájomnom bývaní miest a obcí vďaka zavedeniu povinnosti pre vlastníkov nehnuteľností pri odpredaji ponúknuť najprv túto nehnuteľnosť pre samosprávu a až potom pre komerčný trh. Umožní sa výstavba bytov pre bežných ľudí vďaka vzniku stavebných spoločenstiev. Fyzické osoby tak budú môcť na základe novelizácie obchodného zákonníka vytvoriť stavebné spoločenstvo, ktoré sa stane právnickou osobou a bude môcť realizovať spoločnú výstavbu, na ktorú bude možné získať financovanie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Podporia sa inovatívne formy bývania s dôrazom na komunitný rozmer, udržateľnosť, verejný priestor, kvalitu bývania, citlivé zohľadnenie sociálnych a generačných rozdielov vďaka zmenám v stavebných a plánovacích normách aj s dopadom na miestne plánovanie na úrovni samospráv. Vytvoria sa podmienky pre kombináciu financovania dostupného nájomného bývania z verejných aj súkromných (bankových) zdrojov. Zvýši sa počet obecných nájomných bytov vďaka poskytnutiu nevyužitého majetku štátu mestám a obciam za zvýhodnených podmienok s povinnosťou tvorby obecných nájomných bytov. Zvýši sa počet dostupných nájomných bytov vďaka realizácii nového národného projektu zameraného na vznik mestských nájomných agentúr. Projekt zafinancuje vznik a pilotnú prevádzku mestských nájomných agentúr na úrovni krajských miest, ktoré sa zamerajú na dlhodobý prenájom bytov v súkromnom vlastníctve za zvýhodnených podmienok. Zvýši sa objem obecného sociálneho nájomného bývania vďaka novelizácii zákona o miestnom poplatku za rozvoj, v ktorom po diskusii s krajskými mestami stanoví minimálny objem prostriedkov, ktoré musia krajské mestá ročne využiť na rozvoj nájomného bývania. Upraví sa výška poplatku za rozvoj pri výstavbe nájomných bytov s regulovaným nájmom, resp. Vyrieši sa dlhodobo neriešená bytová otázka nájomníkov v reštituovaných bytoch čakajúcich na náhradné byty od miest a obcí. Zvýši sa dotácia na výstavbu náhradných bytov tak, aby ju mestá a obce mohli realizovať v kombinácii s úverom zo ŠFRB. Zdostupní sa štátna pôžička na bývanie s nekomerčným úrokom vďaka ešte nižšiemu úroku a zvýšeniu maximálnej načerpanej sumy podľa cenových máp nehnuteľností, s možnosťou čerpať pôžičku aj pre združené skupiny fyzických osôb alebo stavebných spoločenstiev s cieľom podpory komunitného bývania. Reforma taktiež umožní čerpať pôžičku jednotlivým osobám alebo všetkým párom bez podmienky uzavretia manželstva a so splnením podmienky horného a dolného príjmu, ktorý bude nanovo stanovený aj pre jednotlivca. Zvýši sa aj doterajšia maximálna veková hranica pre získanie takejto pôžičky. Novou možnosťou bude získanie skupinovej pôžičky pre viaceré žiadajúce fyzické osoby v združenej žiadosti, alebo pre stavebné spoločenstvá, čo umožní rozvoj tzv. komunitného bývania.
Príspevok na úhradu nákladov na bývanie bude vyňatý zo systému pomoci v hmotnej núdzi tak, aby mohol byť poskytovaný širšiemu okruhu nízkopríjmových domácností. Cieľom je znížiť energetickú chudobu, zlepšiť finančnú dostupnosť bývania a vytvoriť adresný a rozpočtovo zodpovedný nástroj na boj proti energetickým krízam. Príspevok bude kompenzovať náklady na bývanie, ktoré presiahnu 30 % príjmu domácnosti. Podporí sa dostupnosť bývania vďaka pilotnému národnému projektu kontaktných centier pre bývanie na úrovni najväčších miest. Projekt podporí samosprávy pri vzniku a prevádzke kontaktných centier pre bývanie, ktoré obyvateľstvu poskytnú komplexné informácie o možnostiach vlastníckeho alebo verejného nájomného bývania. Zrealizujú sa akčné kroky v rámci Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovectva v rámci medzinárodných záväzkov SR ukončiť pouličné bezdomovectvo do roku 2030. Aktuálne platná koncepcia obsahuje všetky zásadné rámce smerujúce k systematickému ukončovaniu bezdomovectva. Iniciuje sa úprava legislatívy s cieľom legalizácie technicky vyhovujúcich existujúcich obydlí a vysporiadania pozemkov v marginalizovaných rómskych komunitách, čo je nevyhnutným krokom pre prípravu infraštruktúry a podporu projektov výstavby sociálneho nájomného bývania. Budú sa podporovať najmä také projekty, ktoré vedú k desegregácii ľudí z MRK vo všetkých obciach a mestách, ktoré disponujú možnosťami výstavby nájomného bývania v blízkosti intravilánu obce. Podporí sa vznik a rozvoj nábytkových bánk na princípe cirkulárnej ekonomiky, ktorých cieľom je pomôcť ľuďom zo zraniteľných skupín so zariadením bývania obzvlášť v meniacej sa životnej situácii (napr. Vďaka zmenám v stavebných a plánovacích normách sa podporia inovatívne formy bývania s dôrazom na komunitný rozmer, udržateľnosť, verejný priestor, kvalitu bývania, citlivé zohľadnenie sociálnych a generačných rozdielov.
Štát pre spokojné bývanie rodín robí iba veľmi málo, takmer nič. V Ekonomkách sa preto nespoliehame na štát. Situácia mladých ľudí je špecifická a potrebuje iné financovanie ako sú bežné ponuky bánk. Banky od klientov chcú, aby disponovali ideálne 20% vlastným kapitálom. Mladé rodiny platiace vysoké nájomné a bežné náklady nemali kedy našetriť tisícky eur. Aby financovanie fungovalo pre mladé rodiny, musí rodinný rozpočet zaťažiť čo najnižšou mesačnou splátkou. Optimalizovaným úverom dokážeme ušetriť veľa peňazí počas celej doby splácania. Priemerná úspora za 40 rokov je viac ako 40.000 eur. Len nízka splátka hypotéky nestačí. Dôležitá je celková mesačná záťaž, ktorú mladé rodiny musia platiť. Úplne zásadnou hodnotou programu Mladá rodina sú mimoriadne nízke prevádzkové náklady domu. Bez príplatku od nás dostanete dom s najvyšším štandardom - nízkoenergetický. Na vykurovanie sa bude používať tepelné čerpadlo. Priemerné mesačné náklady na energie tak v našich domoch sú cca 60 Eur/mesačne. Pokiaľ namiesto nájomného splácate hypotéku, splácate si svoj majetok. Čím vyššia bude hodnota tohto majetku, tým bohatší budete. V ES vieme, že je nesmierne dôležité, aby hodnota Vášho domu bola čo najvyššia. Postavíme Vám murovaný dom z najlepších materiálov, s obrovskou životnosťou a veľkou hodnotou. Za 40 rokov môže byť hodnota Vášho domu štyrikrát vyššia než sú dnešné náklady na obstaranie. Veľkú radosť Vám snáď urobí kuchynská linka ako darček. Program Mladá rodina je našim hlavným programom. Dohodli sme sa teda s dodávateľom tepelných čerpadiel, že každému klientovi tohto programu spoločne prispejeme na zariadenie domu. Dostupné bývanie pre mladých? Katastrofálna dostupnosť bývania v Bratislave postihuje rozličné skupiny obyvateľstva. K výrazne zasiahnutým patria aj študenti alebo mladí ľudia, ktorí zatiaľ nemajú prostriedky na kúpu alebo plnohodnotný prenájom.