Samota je stav, keď sme sami so sebou, so svojím ja. Každý z nás sa z času na čas ocitne sám. Hoci sme ako ľudia spoločenské bytosti, ktoré potrebujú ľudskú spoločnosť, a socializácia je dôležitou súčasťou nášho života a psychického zdravia, je dôležité naučiť sa byť spokojný sám so sebou, aby sme mohli žiť plnohodnotný život. Tento čas, ktorý trávime osamote, môže byť vzácny a môžeme ho využiť na starostlivosť o svoju dušu aj telo. Samota po strate milovanej osoby je prirodzene spojená s prežívaním smútku, najmä v noci. Pri smútení je dôležité dopriať si čas na vyrovnanie sa so stratou, ale nenechať sa samotou pohltiť a nezanevrieť na blízkych či záľuby.
Rozdiel medzi samotou a osamelosťou
Medzi samotou a osamelosťou je veľký rozdiel. Samota je väčšinou vlastné rozhodnutie, alebo k nej dochádza pod vplyvom negatívnych okolností v živote. Osamelosť je stav, keď sa cítime sami, nepochopení, respektíve bez niekoho, kto by nám bol podporou a povzbudením. Mnohí ľudia sa cítia osamelo aj v partnerskom vzťahu, čo je veľmi smutné a náročné a nemalo by to tak byť.
Byť sám nemusí znamenať osamelosť. Hoci existuje množstvo výskumov, ktoré poukazujú na psychologické nevýhody osamelosti a sociálnej izolácie, stále viac dôkazov naznačuje, že určité množstvo kvalitného času osamote je rozhodujúce pre pohodu. Tento výskum naznačuje, že niektoré veci je lepšie robiť sami bez rozptyľovania, názorov alebo vplyvov iných ľudí. Aj keď sa ľudia niekedy obávajú ústrania, výskum ukázal, že veľa ľudí skutočne vyhľadáva a preferuje samotu. Túžba po čase osamote je ale silne ovplyvnená celkovou osobnosťou jedinca. Vaše preferencie pre samotu zohrávajú úlohu pri určovaní, či byť osamote má pozitívny alebo negatívny vplyv na vašu pohodu. Tam, kde extroverti často nemajú radi byť sami, to introverti naopak uprednostňujú. Je dôležité si uvedomiť, že byť sám a pociťovať osamelosť sú dve veľmi odlišné veci. Osamelosť znamená byť izolovaný napriek túžbe po sociálnych kontaktoch, pričom byť sám znamená nájsť si čas pre seba medzi pravidelnými sociálnymi interakciami.
Pozitívne aspekty samoty: Investícia do seba
Samotu môžeme vnímať pozitívne aj negatívne. Keď si doprajeme čas pre seba, svoju pohodu a individuálne záľuby, môže byť samota vnímaná pozitívne. Naopak, ak ju vnímame ako osamelosť, teda ako absenciu blízkeho človeka, môže byť negatívna a zraňujúca. Ak však vnímame samotu ako prospešný čas pre seba a na svoju psychohygienu, môže nám zlepšiť vnútornú pohodu a priniesť psychický odpočinok od stresu a nepríjemných pocitov. Čas strávený osamote môžeme investovať do seba čítaním obohacujúcej knihy, počúvaním obľúbenej hudby alebo relaxáciou v príjemnom a pokojnom prostredí. Niekedy je samota v prírode presne to, čo potrebujeme na spomalenie, stíšenie sa a plnohodnotné prežívanie života. Mnohí z nás si pobyt v prírode doprajú iba počas dovolenky, no je dôležité pravidelne sa dobíjať pozitívnou energiou aj počas náročného pracovného týždňa.
Výskum naznačuje, že nájdenie vecí, ktoré môžete robiť sami, má skutočné výhody. Robiť veci sami vám umožňuje užívať si činnosti, ktoré máte radi, vlastným tempom a vlastným spôsobom. Prostredníctvom aktivít, ktoré praktizujete osamote sa o sebe dozviete viac a rozviniete svoje záľuby a skúsenosti. Samota v zmysle času na seba a vlastnú psychohygienu môže mať blahodarný vplyv na našu psychiku, môže nám poskytnúť zastavenie sa v živote a dodať nám pohodu a pokoj, ktoré potrebujeme.
Príznaky potreby času osamote
Samota je niečo, čo všetci v rôznej miere potrebujeme - niektorí ľudia potrebujú viac času osamote, aby sa dobili, a to je v poriadku. Čas osamote nám umožňuje zbaviť sa všetkých bremien, ktoré nesieme, a uvoľniť sa. Zodpovednosti a sociálne očakávania môžu byť vyčerpávajúce. Tu sú niektoré z najbežnejších príznakov, že potrebujete čas osamote:
- Začínajú vás dráždiť malé veci, ktoré by ste zvyčajne neriešili.
- Ste unavení aj keď máte dostatok spánku.
- Cítite sa preťažení a máte problémy so sústredením.
- Ľutujete svoje plány, na ktoré by ste sa za normálnych okolností tešili.
Jedným z hlavných znakov toho, že potrebujete čas osamote, je náladovosť. Samota ponúka možnosť oddýchnuť si a načerpať nové sily bez akýchkoľvek očakávaní od ostatných. Nedávny výskum publikovaný v časopise Sage Journals zistil, že samota uvádza nervový systém do stavu „nízkeho vzrušenia“, čo nám umožňuje cítiť sa pokojne a bez problémov.
naučiť sa užívať si čas osamote.
Kedy sa samota stáva nebezpečnou?
Samota môže byť prospešná pre naše duševné zdravie, pokiaľ jej nie je priveľa. Nakoľko sme ako ľudia spoločenské bytosti, je veľmi dôležité, aby sme mali okolo seba blízkych ľudí, s ktorými môžeme zdieľať svoje radosti aj starosti, s ktorými trávime spoločný čas, a pri ktorých sa môžeme uvoľniť a byť sami sebou. Pokiaľ však obmedzujeme spoločenské kontakty, vyhýbame sa priateľom a známym, a trávime priveľa času sami, môžeme sa skôr či neskôr cítiť osamelí a pocit osamelosti môže prerásť až do depresie, čo je vážne duševné ochorenie.
Človek je tvor spoločenský a je dokázané, že dlhodobá izolácia mu nesvedčí. Môže sa prejaviť zníženou sociálnou obratnosťou, zmenou spôsobu myslenia i zmenšením kapacity mozku. Nejsú tu však len negatíva. Zdravá samota je potrebná preto, že podporuje soběstačnost. Neil Ansell, autor knihy Deep Country: Five Years in the Welsh Hills, žil v 80. rokoch vo squate v Londýne s dvadsiatimi ďalšími ľuďmi, kým mu nebola učinená ponuka, ktorú nemohol odmietnuť. Jednalo sa o chatu uprostred waleskej divočiny s ročným nájomným pouhých 100 libier. Scénické pohľady na nočnú oblohu posiatu kobercom hviezd, na malebné kopce a na pár havranov namiesto susedov boli vykúpené extrémnou izoláciou. Ansell napriek tomu kývol a strávil päť rokov na horskom statku, vzdialenom niekoľko kilometrov od najbližšej dediny. „Zvykol som si na to byť sám a spomínam, že keď som sa jedného dňa vydal do dediny nakúpiť, v obchode mi málem praskl sluch zo zvuku môjho hlasu,“ spomína Ansell. „Uvedomil som si, že som dva týdny nepromluvil ani slovo.“ Pred návratom do civilizácie sa Ansell samotou úplne prispôsobil a sociálny svet ho po návrate poněkud šokoval. Obťiažne mu pripadalo najmä hovorenie, a hoci sám seba nepovažuje za asociála, pomerne dosť s tým bojoval.
Výskum amerických vedcov z roku 2009 ukázal, že hoci majú osamelí ľudia príležitosti sa stretávať s inými ľuďmi, izolácia pokrivuje ich vnímanie reality, čo zhoršuje ich schopnosť s ostatnými normálne komunikovať. Pravidelná interakcia s ostatnými nás učí zdravú sebadôveru a pomáha nám presne interpretovať zámery ostatných, čo vytvára pozitívnejšie sociálne skúsenosti. Znepokojivé je, že tento proces je bežne automatický, takže prebieha bez toho, aby sme si ho vôbec uvedomovali, ale izolácia schopnosť interakcie s okolím narušuje. A ani toho si vlastne nejako zásadne nemusíme všimnúť. Vedeckí pracovníci sa navyše domnievajú, že podobne môže na deti pôsobiť dlhodobé dištančné vzdelávanie, ktoré sa vďaka kovidovej pandémii stáva novou realitou. Škola totiž predstavuje prostredie, kde sa deti učia komunikovať s rovesníkmi, čítať v ich reakciách a odpovedať na ne adekvátnym spôsobom. Deti, ktoré nemajú súrodencov, rovnako ako tie, ktoré nechodievajú do školy a sú vzdelávané doma, mávajú v dospelosti problémy so začlenením do spoločnosti a nie sú zďaleka také obratné ako jedinci, ktorí vyrastali vo veľkej rodine alebo chodili do školy.
Metódy vyrovnania sa so samotou
So samotou sa najlepšie vyrovnáme tým, že ju prijmeme ako súčasť života, ale nenecháme sa ňou pohltiť. Ak sme sami po rozchode alebo rozvode a chýba nám bývalý partner, je prirodzené cítiť smútok. Smútok je emócia, ktorú si netreba zakazovať. Okrem smútku a samoty je však dôležité udržiavať kontakt s ľuďmi, ktorých máme radi, a stretávať sa s priateľmi a rodinou, aby sme, napriek pocitu samoty, neboli osamelí.
Je dôležité mať niekoho blízkeho, s kým môžeme zdieľať svoje prežívanie. Ak nikoho takého vo svojom okolí nemáme alebo nám podpora blízkych nestačí, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra. Ideálna je kombinácia oboch prístupov, aspoň zo začiatku.
Päť rokov o samote prospelo Neillu Ansellovi, ktorý o tom napísal knihu, a podľa toho, čo hovorí, z tohto obdobia svojho života ťaží v podstate až do dnešných dní. Dôležité pre neho pritom bolo, že nevedel, ako dlho to celé potrvá, takže sa neupínal ku koncu a sústredil sa na priebeh tak, aby ho čo najlepšie zvládol. To je prístup, ktorým by sme sa mohli inšpirovať. Vnímajme čas, ktorý musíme tráviť o samote, ako príležitosť k poznávaniu seba samého.
Vplyv samoty na ľudskú psychiku a fyzické zdravie
Osamelosť môže prinášať rôzne psychosomatické problémy, keďže telesné a duševné zdravie sú úzko prepojené. Častým problémom spojeným s prežívaním samoty sú problémy so spánkom. Spánok je veľmi dôležitý pre naše psychické aj fyzické zdravie, a ak máme s ním problémy, je potrebné preskúmať príčiny a postarať sa o seba, aby sme si mohli opäť dopriať zdravý spánok. Ak sa problémy so spánkom nezlepšujú, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Naopak, osamelosť alebo až sociálna izolácia môže pôsobiť na ľudskú psychiku skľučujúco, depresívne až ničivo. Nezanedbateľným zistením aj z praxe školskej psychologičky je fakt, že pubertiaci, ktorí sa cítia osamelo, nepochopení, bez priateľov či pochopenia blízkej rodiny, mávajú častokrát sebapoškodzujúce tendencie, alebo môžu mať sklony k závislostiam.
Odborníci vyzdvihujú prednosti sociálnej prepojenosti; je spojená s lepšou imunitou, zvýšenou odolnosťou voči stresu a ešte dlhším životom. Byť sám sa na druhej strane až príliš často rovná osamelosti. Výskum naznačuje, že sociálna izolácia a osamelosť zvyšujú riziko srdcových chorôb, obezity, úzkosti, depresie, Alzheimerovej choroby, vysokého krvného tlaku a dokonca aj predčasnej smrti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak prežívanie samoty sprevádzajú pocity osamelosti, úzkosti, depresie alebo sociálnej izolácie, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra. V ideálnom prípade je na začiatku vhodná kombinácia oboch odborníkov, aby ste sa mohli čo najskôr cítiť lepšie.
Strach zo samoty vás môže uvrhnúť do nesprávnej náruče. Autofóbia, čiže strach zo samoty, trápi obrovské množstvo ľudí. Človek sa cíti bezmocný, sám a bez nádeje.
Samota ako slobodná voľba a spoločenské vnímanie
Život o samote je slobodná voľba každého človeka a nikto by ju teda nemal odsudzovať. Napriek tomu sa stále môžeme stretnúť s predsudkami konzervatívnej spoločnosti, prostredníctvom ktorých je toto rozhodnutie spochybňované. Šťastní singl ľudia sú tak často nálepkovaní ako „divní“, „podozriví“, „sebeckí“ alebo „neprispôsobiví“, pričom zo strany okolia stačí len málo - a to pochopenie.
Propadli ste singl trendu aj vy sami alebo niekto vo vašom okolí? Potom si určite uvedomujete, ako veľmi je takýto život o samote nezávislý. Môžete robiť prakticky čokoľvek, bez toho, aby ste museli vytvárať kompromisy a na niekoho sa ohliadať. A ak máte okolo seba iných ľudí, ktorí vás podporujú, javí sa takýto život takmer ako dokonalý. Aj singl ľudia ale môžu pociťovať občas nejaký ten deficit. Ešte v minulom storočí by sa iste javil život o samote ako veľmi zvláštny, pretože spoločenskou „normou“ bola svadba a následné založenie rodiny. Ľudia sa skôr vrhali do manželských zväzkov už v mladom veku a nikomu to nepripadalo divné. Podivíni mohli byť naopak tí, čo zostávali sami, nesezdaní a bezdetní. 21. storočie ale pohľad spoločnosti radikálne zmenilo, a tak sa medzi nami vyskytujú čoraz viac ľudia zameraní na kariéru alebo cestovanie po svete. Brány nezávislosti či sebarealizácie sa skrátka otvorili dokorán a chce ich teda využiť čo najviac (nielen) mladých ľudí.
Existuje nespočet benefitov, ktoré sa spájajú so životom o samote:
- Nezávislosť a sloboda: Život o samote poskytuje jedinečnú možnosť naprostej nezávislosti. Môžete rozhodovať o svojom čase, peniazoch a životných prioritách podľa svojich predstáv.
- Väčší priestor pre sebazdokonaľovanie: Bez partnera máte viac času na osobný rozvoj. Môžete sa venovať koníčkom, vzdelávaniu, športu alebo čomukoľvek, čo vás napĺňa.
- Menšia emočná záťaž: Partnerské vzťahy môžu byť krásne, ale často aj náročné a plné kompromisov. Život o samote eliminuje konflikty a zložitosti, ktoré môžu plynúť z partnerských vzťahov.
- Finančná kontrola: Keď žijete sami, máte plnú kontrolu nad svojimi financiami. Nemusíte sa obzerať na spoločné výdavky a kompromisy ohľadom rozpočtu.
Život o samote však môže skrývať aj niektoré negatíva, ktoré je potrebné si uvedomovať:
- Osamelosť: Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že samostatnosť a sloboda majú iba výhody, dlhodobá samota môže byť psychicky náročná.
- Nedostatok emocionálnej podpory: V živote nastávajú okamihy, keď človek potrebuje povzbudenie, podeliť sa o radosti aj starosti.
- Spoločenský tlak: Napriek tomu, že život o samote je stále populárnejší, spoločnosť často očakáva, že ľudia budú žiť v páre alebo zakladať rodiny. Tí, ktorí sa rozhodnú pre život bez partnera, môžu čeliť tlaku zo strany rodiny, priateľov alebo dokonca spolupracovníkov.
- Absencia intimity: Intímna blízkosť je dôležitou súčasťou života. Pre mnohých ľudí je vzťah synonymom pre zdieľanie hlbokej emocionálnej aj fyzickej blízkosti, čo je v živote o samote ťažšie nájsť.
Život o samote má svoje nezpochybniteľné výhody, ale aj nevýhody. Je to voľba, ktorá je odvodená od priorít a osobnostného nastavenia každého človeka. Niektorí ľudia si skrátka radi užívajú slobodu a priestor pre seberozvoj a iní zase túžia po blízkosti a emocionálnom naplnení, ktoré im partnerský život môže ponúknuť.