Odborové organizácie na Slovensku vlastnia a spravujú rozsiahle majetky, no zároveň sa často vyhýbajú transparentnosti, či už ide o detaily ich finančného hospodárenia, alebo dokonca o základné údaje ako počet svojich členov. Tieto organizácie, ktoré sa prezentujú ako „ľudia práce“, majú priamy prístup k politickým kruhom a ovplyvňujú legislatívu, ktorá sa dotýka všetkých občanov. Najnovšie sa angažujú v iniciatívach ako referendum za strop dôchodkov, čím si upevňujú svoju pozíciu vo verejnom priestore. Napriek tomu ich vnútorné fungovanie, hierarchia, rozsah majetku, platy vrcholových predstaviteľov a presný počet členov ostávajú pre verejnosť už roky záhadou.
Majetok pracujúcich: Dedičstvo minulosti a súčasné vlastníctvo
Historicky, pred rokom 1989, každý pracujúci prispieval do pokladníc odborových organizácií. Revolučné odborové hnutie (ROH) systematicky vyberalo časť výplat od svojich členov. Po roku 1990 získali odbory značnú časť tohto majetku. V tomto kontexte je dedičstvo „odborárov“ istým typom verejného majetku, ktorý by mal byť prístupný verejnosti. Ďalším dôvodom, prečo by zástancovia práv pracujúcich nemali mať problém s transparentnosťou, je ich vplyv na tvorbu zákonov. Účasťou na rokovaniach s vládou ovplyvňujú legislatívu, ktorá sa netýka len ich členov, ale všetkých občanov.
Právo mlčať, ktoré si odbory často nárokujú, však oslabuje ich pozíciu v spoločnosti. Na získanie nových sympatizantov by mali odbory umožniť verejnosti nahliadnuť do svojho fungovania. Záujemcovia by sa tak mohli rozhodovať nielen podľa členských výhod, ale aj podľa toho, či konkrétny zväz nedostal „dar“ od firmy, kde pracujú. K argumentom pre transparentnosť patrí aj fakt, že žijeme v roku 2023 a transparentnosť by mali rešpektovať všetci, ktorí sa snažia ovplyvňovať životy občanov.
„Vzhľadom na významné postavenie vo verejnom priestore a s ohľadom na skutočnosť, že odbory reprezentujú záujmy tisícov zamestnancov, by bolo vhodné zverejňovať v čo možno najširšom rozsahu ciele, predmet činnosti či iné skutočnosti o fungovaní odborových zväzov, pričom najlepšie zdokumentovať tieto informácie dokážu práve výročné správy,“ myslí si právnik Transparency Slovensko Oliver Fescu. Naopak, ministerstvo práce nezverejňovanie informácií odbormi obhajuje. „Na porovnanie, ani zamestnávateľ nie je žiadnym spôsobom povinný poskytovať údaje o počte zamestnávaných zamestnancov,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva, čím vysvetlilo chránené a osobitné postavenie odborových zväzov.
Čo zostalo: Miliónové majetky a neochota informovať
V roku 1989 Revolučné odborové hnutie (ROH) nezaháľalo. Len na Slovensku predstavoval výber členských príspevkov sumu 2 miliardy 91 miliónov korún (takmer 70 miliónov eur ročne!). Dnes väčšina odborových zväzov, združených v Konfederácii odborových zväzov (KOZ), vyberá členské vo výške jedno alebo pol percenta z čistej mzdy. Napriek tomu, že ide o značné finančné prostriedky, ochota poskytnúť základné informácie o ich hospodárení je minimálna. Desiatka oslovených zväzov, vrátane KOZ, odpovedala zborovo: „Nemáme žiadnu zákonnú povinnosť zverejňovať výročnú správu ani ďalšie údaje.“ Ani odbory školstva a vedy, pôšt, verejnej správy a kultúry, ani najmocnejší a najbohatší člen KOZ, OZ KOVO, neprejavili záujem o transparentnosť.
Jedinou, ktorá naznačila, ako fungujú, bola hovorkyňa KOZ. Členské príspevky sa dajú približne vyrátať, no bez konkrétnych údajov o počte členov ide len o odhady. Odborový zväz pracovníkov v priemysle, OZ KOVO, pod vedením Emila Machynu, eviduje niečo medzi deklarovanými 70 tisícmi a skeptickými 20 tisícmi členov. Priemerné členské 6 eur a 25-tisíc riadnych členov (bez zliav) by znamenalo mesačný príjem vo výške 150-tisíc eur. Silné sú aj Moderné odbory v automobilke VW, kde šéf Zoroslav Smolinský ráta vyše 10-tisíc zamestnancov. Priemernom plate 1 800 eur by mesačný príjem týchto odborov mohol dosahovať 130-tisíc eur.
Dôvod neochoty zverejňovať finančné údaje je pragmatický: „Keby sme prezradili, koľko máme na účtoch, zamestnávateľ by vedel vyrátať, ako dlho nám štrajk vydrží. Urobil by si zásoby materiálu, produktov a pokojne by ho vyčkal. Nemôžeme vyložiť karty na stôl,“ vysvetlil jeden z funkcionárov OZ KOVO. Odborári sa zároveň bránia tvrdením, že členovia, ktorí tvoria zdroje, majú právo sa pýtať na ich použitie, zatiaľ čo nečlenom toto právo upierajú. Niektoré odbory zamestnávajú predákov priamo vo svojich centrálach. V dvoch spomínaných výrobných zväzoch sa platy profesionálnych odborárov, ktorí sa venujú výhradne starostlivosti o zamestnancov a boju za ich práva, pohybujú okolo 2-tisíc eur mesačne.
Záhadný fond a nehnuteľnosti: Sorea a Istropolis
Väčšinu nehnuteľností odborov spravuje Jednotný majetkový fond (JMF). Tento fond má pod palcom všetky nehnuteľnosti, ktoré patrili ROH. Šéfom fondu je neznámy Peter Pokorný, ďalším konateľom je dlhoročný šéf OZ KOVO Emil Machyna, ktorý má podľa informácií rozhodujúce slovo. JMF vlastní sieť hotelov Sorea so základným imaním 13,5 milióna eur. Táto spoločnosť prevádzkuje 11 zariadení s minuloročnými tržbami okolo 12 miliónov eur. Hoci sa presné detaily o hospodárení hotelov a predajoch v posledných rokoch nezverejňujú, účtovné uzávierky naznačujú určité zmeny.
V roku 2016 Sorea prestala prevádzkovať piešťanský hotel Sĺňava a tatranský Hrebienok. Zisk za rok 2016 bol 28 912 eur. JMF podniká aj s inými realitami. V Bratislave vlastní okrem hotela v Starom Meste štyri veľké budovy v centre. Na strednom Slovensku sú to podľa katastrálneho portálu tiež štyri lukratívne budovy, päť sme narátali na východe krajiny. Fond mnohé priestory prenajíma. V porovnaní s výpisom vlastnených nehnuteľností na jeho webe a aktuálnymi výpismi z katastra, niektoré odpredal, prevažne štátu, mestám alebo vyšším územným celkom. Najviac medializovaný obchod sa uskutočnil v roku 2017, kedy bol Dom odborov v Bratislave (Istropolis) predaný súkromnému developerovi. Cena predaja bola tajná a otázka, či bol predaj výhodný, ostáva nezodpovedaná.
Zlatou baňou pre odborové zväzy v regióne západ je národná kultúrna pamiatka zámok Topoľčianky, ktorý sa využíva na komerčné účely. Okrem neho v tomto regióne vlastní JMF päť ďalších budov. Odborári z radov školských zamestnancov, zdravotníctva a priemyslu sedia aj v predstavenstve a dozornej rade ďalšieho hotela pod taktovkou JMF - Flóra v Trenčianskych Tepliciach. Spomínané chatky, kam odborári posielajú svojich členov na oddych, sú v porovnaní s majetkami z obdobia pred Nežnou revolúciou len zanedbateľnou časťou.
Kto kontroluje odbory? Vnútorné spory a nejasné vlastníctvo
Podľa informácií od odborárskych funkcionárov, ktorí si želali anonymitu, má v JMF hlasovacie práva viacero zväzov. „Každý rok sa s tým majetkom niečo deje. Médiá informovali o predaji Domu odborov v Bratislave, ale to nie je len to. Ani základné organizácie jednotlivých zväzov nie sú o tom, čo sa predáva, informované,“ uviedol jeden z nich. Na otázku, či je nutné tajiť verejnosti aj fakty o predaji chát, hotelov a iných zariadení, odpovedal: „Informovanie nie je dostatočné ani voči členom. Ak zväz deklaruje, že smerom k nám je to v poriadku, nehovorí pravdu. Pre členov je veľká neznáma, čo sa stalo s majetkom, ktorý zostal po ROH. To, čo odbory nadobudli samostatne po rozdelení majetkov spred roka ’89, je len omrvinka.“
Kto teda kontroluje odbory? Ľudia z ich vnútra tvrdia, že odpoveď sa skrýva v stanovách a vlastných kontrolných mechanizmoch. Iný názor má bývalý funkcionár OZ KOVO a disident Zoroslav Smolinský: „Nikto,“ odpovedá stručne. „Mala by existovať nejaká inštitúcia schopná posúdiť silu odborových organizácií a objektivitu ich konania a správania,“ dodáva šéf Moderných odborov v automobilke VW. Smolinský tiež pripomína, že keď bol členom OZ KOVO, transparentnosť bola deravá aj smerom dovnútra. Keby boli známe presné počty členov, možno by sa zmenilo aj zloženie zastúpenia odborárov v rokovaniach s vládou.
„NEHRAJTE SA S NAMI…“: Slovensko hrozí akciou po „vykrúcaní rúk“ zo strany Ukrajiny | Zúri energetická vojna
Vojna o majetky: Spor Zoroslava Smolinského a Emila Machynu
Verejnosť sa o pomeroch vnútri odborov dozvie najčastejšie vtedy, keď dôjde k ťahaniciam o moc. Najviac informácií pochádza z nespokojnosti v jednom z najvplyvnejších zväzov, OZ KOVO. V roku 2016 sa vzbúril jeden z jeho organizačných celkov, ten v automobilke Volkswagen. Najväčší kritik šéfa OZ KOVO Emila Machynu, Zoroslav Smolinský, vtedy otvorene tvrdil, že v OZ KOVO neexistuje demokracia. Machyna mu kontroval, že despota je Smolinský.
Dnes Smolinský vyčíta odborárom, že mlčia, hoci by mali byť hlásnou trúbou zamestnancov. Po tom, ako Machyna zrušil Smolinského „základnú organizáciu“, založil Zoroslav Smolinský Moderné odbory. Dodnes sa sporia o finančné prostriedky, ktoré mali členovia OZ KOVO v bratislavskom Volkswagene na účtoch v čase konfliktu. Súdia sa aj o chatu v Klokočove, ktorej hodnota sa odhaduje na 600-tisíc eur. Smolinský tiež Machynovi vyčíta exkluzívne spojenectvo so stranou Smer.
V roku 2017, keď sa odbory v bratislavskom Volkswagene rozdelili, vznikli Moderné odbory VW pod vedením Zoroslava Smolinského. OZ KOVO obvinil Smolinského a podpredsedníčku Moderných odborov Jolanu Julkeovú z nehospodárneho nakladania s majetkom. Podozrenia sa týkali predovšetkým odborárskej chaty Gazdovský dvor v Klokočove. Podľa znaleckých posudkov mala byť chata postavená cez odborársku eseročku Verdura predražená o takmer 200 percent, teda o približne 280-tisíc eur. Celková cena stavby a pozemku mala byť podľa zmluvy o dielo 420-tisíc eur bez DPH, ale podľa znaleckých posudkov bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti len niečo vyše 140-tisíc eur.
„Máme vážne podozrenie, že nebolo všetko v poriadku,“ uviedol predseda OZ KOVO Emil Machyna na tlačovej besede. Podľa neho boli kúpna cena pozemku a stavby chaty predražené o stovky percent. Dôvodom podľa Machynu bolo, že vtedajšie vedenie odmietlo vydať účtovníctvo revíznej komisii. Okrem predraženej stavby spomína aj nákup luxusnej vírivky za 8 500 eur, ktorá stála mesačne 350 eur za elektrinu a bola pustená celý rok napriek tomu, že chata mala kapacitu 16 ľudí a bola využitá len na 10 percent v roku 2017.
Ďalším sporným bodom boli reklamné predmety - vankúše a deky s logom Moderných odborov, ktoré objednalo vedenie OZ KOVO Volkswagen ešte predtým, ako sa rozdelili. Išlo o sumu 178-tisíc eur, pričom prieskum trhu ukázal, že cena takéhoto balíčka sa pohybuje od 5 do 9 eur. „Ak mám takéto vážne podozrenia, je mojou povinnosťou podať žalobu a trestné oznámenie na kompetentné orgány a tie nech prešetria, ako sa v skutočnosti hospodárilo,“ vyhlásil odborársky predák.
Zoroslav Smolinský obvinenia odmietol a označil ich za „zúfalé útoky“ a výraz „osobnej frustrácie“ Emila Machynu. Tvrdí, že nehnuteľnosti boli zakúpené alebo postavené v súlade s uznesením najvyššieho orgánu odborovej organizácie, teda konferencie, ktorej sa zúčastnil aj Machyna a nevzniesol žiadne pripomienky. Všetky finančné operácie realizovala firma, ktorá dodnes vykonáva podobné služby aj pre OZ KOVO. Smolinský tiež poukázal na to, že majetok členov zhodnocovali, kým ich ľudia okolo Machynu neposlali do neriadenej likvidácie.
Žaloby a súdy: Dôsledky konfliktov v odboroch
Konflikt o majetky nie je jediný, ktorý sa s OZ KOVO vlečie. Emil Machyna podal trestné oznámenie aj v prípade konaní voči bývalým členom OZ KOVO. Peter Gregor upozornil na to, že zväz v roku 2013 prijal dary od spoločnosti Samsung. Kritici sa často divia, že odborári prijímajú dary od firiem, s ktorými by mali bojovať za lepšie podmienky. Gregor tvrdil, že kórejská firma si kupuje lojalitu „kovákov“. Machyna to odmietol a vysvetlil, že sa musel brániť voči osočovaniu.
Ďalším kritikom šéfa OZ KOVO bol Albín Kramár, ktorého odborová organizácia Calex Zlaté Moravce chcela v roku 2014 predať budovu v hodnote 300-tisíc eur. Nastal spor s centrálov vedenou Emilom Machynom, ktorá žiadala 52 percent z predajnej sumy. Machyna to vysvetlil ako dlhodobý spor a možný podvod. Albína Kramára čaká súd.
Nové verzus staré: Rozdelenie a hľadanie identity
Situácia nie je komplikovaná len v odboroch priemyslu. Zdá sa, že ani školským odborom sa nedarí získať nových členov. Tie, ktoré vedie Pavel Ondek, majú deklarovaných 50-tisíc členov, čo je o 5-tisíc menej ako pred piatimi rokmi. V roku 2012 niektorých učiteľov sklamalo jeho „zvláštne“ vyjednávanie o platoch a zastavenie štrajku, ktoré argumentoval nedostatkom financií na dopravu učiteľov. V reakcii na to stovky učiteľov prešli k „novým odborom“ pod vedením Ľudovíta Sebelédiho, ktoré však v roku 2018 hlásili len tisíc členov a sťažovali sa, že nie sú pozývané na rokovania s ministerstvom.
Delenie zažili aj zdravotníci počas kríz. Nespokojné sestry a pôrodné asistentky si založili vlastné Odbory sestier a pôrodných asistentiek pod vedením Moniky Kaveckej, čím sa osamostatnili od „klasického“ odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Lekári majú svoje modernejšie odbory, LOZ, ktoré vznikli v roku 1996 pod vedením Petra Visolajského. Tieto dva odborové zväzy sa občas pohádajú o zverejnenie počtov členov, a teda o svoju silu na trhu.
„Konkurencia je výborná,“ komentuje trend Smolinský. „Ľudia môžu porovnať, čo u nich funguje, nefunguje, čo sa darí a nedarí. Určite to má význam,“ fandí novovzniknutým organizáciám a dodáva, že odborárske prostredie je momentálne vo fáze, ktorá je rozhodujúca. „Buď vzniknú nové a staré zakapú, ak tam nie je progres, ochota, flexibilita a akčnosť.“
Poisťovňa, nie banka: Vnímanie členstva
Vplyvný OZ KOVO síce nepriamo priznáva odchod členov, ale ústami vyzývateľa Machynu z posledných volieb o miesto predsedu. „Odchádzajú nám členovia. Do dôchodku permanentne,“ hovorí s posmeškom Ján Gabonay zo SEZ Krompachy. Tvrdí, že odchody nepociťujú, ale jedným dychom priznáva, že je problém nalákať mladých. Aby sa situácia zmenila, treba mať podľa neho „témy a výsledky“.
„Na Slovensku chýba vnímanie odborov ako reťaze. Každý člen tvorí jedno ohnivko. Môže reťazi pomôcť v sile aj v oslabení. U nás nastáva mobilizácia ľudí až tesne pred dvanástou. Nemalo by to tak byť. Byť členom sa u nás berie ako banka - vložíte euro, časom vyberiete dve. Byť členom by malo byť poisťovňou - vložím euro a možno ho nevyberiem. Ale ak príde potopa, dostanem za to euro možno aj tri,“ vysvetľuje, že v odborárskom prostredí riešia atraktivitu členstva voči nečlenstvu už dlho.
Čo ďalej? Výzva k transparentnosti a modernizácii
Absolútna netransparentnosť okolo jednotného majetku, hrubé odhady počtov členov, príliš úzke väzby na politické strany, nepresvedčivý slovník starých funkcionárov, šéfovia, ktorí sa držia moci desiatky rokov, vnútorné spory a umlčovanie kritikov. Ak chcú odbory, aby sa po tridsiatich rokoch ich fungovania v demokratickom štáte vytratila ich povesť stroskotanej organizácie, majú čo robiť.
„Je chyba spoločnosti, že sa na odbory pozerá s historickým zaťažením, keď boli previazané s minulou komunistickou garnitúrou v čase totality. V zahraničí komunizmus nebol a odbory fungujú. Ak sme demokratická krajina, ktorá chce dobiehať rozvinuté kapitalistické krajiny, treba mať odbory. Nič lepšie ako zastupovanie zamestnancami v spolkoch sa zatiaľ nevymyslelo. Ak chceme čeliť globalizácii, lebo už aj silní zamestnávatelia sa spájajú, musíme mať odbory.“
Zoroslav Smolinský, ktorý sa v roku 2023 pridal na kandidátku Slovenskej národnej strany (SNS), zdôrazňuje, že jeho cieľom je posilniť sociálny dialóg a zabezpečiť istoty pre zamestnancov. S SNS sa mu podarilo presadiť vyplácanie 13. a 14. platov oslobodených od daní a odvodov, ako aj rekreačné poukazy. Jeho vstup do politiky signalizuje snahu o prepojenie odborového hnutia s politickou reprezentáciou s cieľom presadzovať sociálne práva zamestnancov.
Odborárske hnutie v kontexte slovenskej ekonomiky
Slovenská ekonomika prešla v posledných rokoch viacerými zmenami. Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) navrhovala zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku zo 435 eur na 492 eur, pričom sa odvolávala na pozitívny vývoj hospodárstva. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu marca 8,04 percenta, čo predstavuje pokles oproti februáru. Medziročný rast objemu nových objednávok v priemysle pokračoval aj vo februári, pričom nové objednávky dosiahli 4,431 mld. eur. Napriek týmto pozitívnym signálom, odborárske hnutie na Slovensku čelí výzvam súvisiacim s transparentnosťou, vnútornými konfliktmi a potrebou modernizácie svojich štruktúr a prístupov, aby si získalo dôveru verejnosti a efektívne zastupovalo záujmy pracujúcich v meniacom sa ekonomickom prostredí.
tags: #nehnutelnost #zoroslav #smolinsky