Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje špecifický majetkový režim, ktorý automaticky vzniká uzatvorením manželstva a zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas jeho trvania, pokiaľ nie je zákonom alebo dohodou vylúčený. Po zániku manželstva, či už rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné alebo smrťou jedného z manželov, je nevyhnutné tento majetok vyporiadať. Kľúčovou súčasťou tohto procesu, najmä pri nehnuteľnostiach, je podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý formalizuje zmeny vlastníckych práv. Tento proces však nie je vždy jednoduchý a môže prinášať aplikačné problémy, najmä pokiaľ ide o dodržanie zákonných lehôt a náležitostí.
Zánik a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká automaticky uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva oboma manželmi alebo jedným z nich, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj majetku, ktorý slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Zánik manželstva, teda právoplatnosťou rozsudku o rozvode, vyhlásením manželstva za neplatné alebo smrťou jedného z manželov, zároveň spôsobuje zánik BSM. Po zániku BSM je potrebné majetok vyporiadať. Občiansky zákonník preferuje dohodu medzi bývalými manželmi. Ak dohoda nie je možná, majetok sa vyporiada súdnou cestou.
Dohoda o vyporiadaní BSM
Dohoda o vyporiadaní BSM je v podstate zmluva, v ktorej sa bývalí manželia dohodnú na rozdelení spoločného majetku. Táto dohoda musí spĺňať určité náležitosti a je potrebné ju podať na kataster nehnuteľností, aby nadobudla vecnoprávne účinky. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právnym úkonom, na ktorý treba aplikovať § 34 Občianskeho zákonníka. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza však až vkladom do katastra. Návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a aj samotná dohoda o vyporiadaní preto musia okrem písomnej formy, všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj náležitosti podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z.
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je bežnou súčasťou praxe advokátskych kancelárií, notárskych úradov a v neposlednom rade aj správnych orgánov na úseku katastra. Z uvedeného preto vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva.
Súdne vyporiadanie BSM
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, môže ktorýkoľvek z nich podať na súd návrh na vyporiadanie BSM. Vyporiadanie súdom je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok a trovy advokáta. Súdny poplatok je pritom vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku. Tento súdny poplatok v zásade platí každý z bývalých manželov. Súdne konania zároveň trvajú vždy niekoľko rokov.
Zákonná domnienka vyporiadania BSM
Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k dohode alebo podaniu návrhu na súdne vyporiadanie, nastupuje zákonná domnienka vyporiadania. Podľa tejto domnienky sa hnuteľné veci považujú za vlastníctvo toho z manželov, ktorý ich pre svoju potrebu alebo potrebu rodiny výlučne užíva. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom oboch bývalých manželov, pričom ich podiely sú rovnaké. Ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom.
Návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností
Na to, aby dohoda o vyporiadaní BSM nadobudla vecnoprávne účinky, je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Tento návrh sa podáva na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Konanie o návrhu na vklad je plne ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že nikdy nemôže začať z podnetu správneho orgánu (ex offo), ale vždy môže začať výlučne len na základe podaného návrhu na vklad účastníkom právneho úkonu. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Náležitosti návrhu na vklad
Návrh na vklad musí obsahovať nasledovné náležitosti:
- Označenie navrhovateľa: Meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu (u fyzických osôb) alebo názov, sídlo a identifikačné číslo (u právnických osôb).
- Označenie právneho úkonu: Predmet, miesto a čas uzavretia dohody.
- Identifikácia nehnuteľnosti: Podľa listu vlastníctva (katastrálne územie, parcelné číslo, druh pozemku, výmera, súpisné číslo domu, číslo bytu alebo nebytového priestoru, veľkosť spoluvlastníckeho podielu).
- Osvedčené podpisy: Podpisy prevodcov vlastníckeho práva (bývalých manželov) musia byť osvedčené.
Prílohy k návrhu na vklad
K návrhu na vklad je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:
- Dohoda o vyporiadaní BSM v dvoch vyhotoveniach.
- Rozsudok o rozvode manželstva s doložkou právoplatnosti (v prípade rozvodu).
- Vyhlásenie správcu bytového domu (ak ide o byt).
- Doklad o zaplatení správneho poplatku.
Kľúčové aspekty a potenciálne problémy
Trojročná lehota na podanie návrhu na vklad
Zákonná lehota troch rokov po zániku manželstva je zásadného významu. Otázkou zásadného významu sa stala lehota troch rokov po zániku manželstva. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom.
Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody. Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť.
Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
V komentovanom článku sa autor odvolával na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/66/2018 zo dňa 16. Krajský súd v Žiline v rozsudku,[23] ktorým rozhodol o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o zamietnutí návrhu na vklad sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z pohľadu prekluzívnej lehoty 3 rokov, t. j. či v danej lehote stačí predmetnú dohodu uzavrieť, alebo je nutné podať aj návrhu na vklad dohody v tejto lehote. Krajský súd v Žiline mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná a tým, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť, sa príliš nezaoberá. Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad.
Účinky dohody a potreba vkladu do katastra
Dohoda je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podpis dohody bývalými manželmi je vlastne „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je v uvedenom prípade vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno hovoriť o nadobudnutí vecnoprávnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v spojení s § 30 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje, kto je účastníkom právneho úkonu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Pre začatie konania o návrhu na vklad je postačujúce, aby bol návrh podaný aspoň jedným z účastníkov konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný ktorýmkoľvek účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania.
Úmrtie jedného z účastníkov dohody
Čo však v prípade, ak účastník tejto dohody medzičasom zomrel? V súvislosti s týmto problémom sa vynára otázka spôsobilosti osoby mať práva a povinnosti. Občiansky zákonník v § 7 ustanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zaniká. V tomto kontexte sa objavuje aj otázka dedičských práv. V prípade úmrtia jedného z manželov sa BSM stáva predmetom dedičského konania. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola síce uzatvorená v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote, avšak návrh na vklad bol podaný až po uplynutí tejto prekluzívnej zákonom stanovenej lehoty a po úmrtí jedného z účastníkov dohody. Keďže dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaväzuje len jej účastníkov, t. j. bývalých manželov, maloleté dieťa zomretého účastníka sa v tejto súvislosti nepovažuje za účastníka právneho úkonu - návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Navyše, s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Na základe uvedeného je preto možné sa domnievať, že v uvedenom prípade mal byť tento právny úkon schválený súdom, pretože ho urobil maloletý (v zastúpení svojou matkou). Okrajovo je možné ešte uviesť, že maloletých právnych nástupcov po zomrelom účastníkovi dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bolo v predmetnom konaní viac.
Neplatnosť právneho úkonu a zamietnutie návrhu na vklad
V prípade, ak návrh na vklad nebol podaný účastníkom právneho úkonu (ani jedným z bývalých manželov), neboli splnené podmienky na vklad v spojení aj s ďalšími nedostatkami konania. Predmetný právny úkon bol vyhodnotený ako absolútne neplatný a v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona správny orgán na úseku katastra vydal rozhodnutie, ktorým návrh na vklad na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zamietol.
Právne dôsledky a judikatúra
Správny orgán na úseku katastra v uvedenom prípade neskúma eventuálne finančné vyrovnanie bývalých manželov, skúma iba to, či predmetná dohoda spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a ďalej v konaní postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Obsahom samotnej dohody, ako aj návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku, z čoho vyplýva, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako ½ k celku. Závisí to od vôle zmluvných strán a účastníkov tohto právneho úkonu. Rovnako nie je vylúčené, že nehnuteľnosť nadobudne iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny alebo iný zákon neustanovuje inak. Na konanie o návrhu na vklad sa preto subsidiárne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto pohľadu je návrh na vklad podaním podľa § 19 Správneho poriadku, no zároveň aj právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka.
V prípade, ak by sa v začatom súdnom konaní nepokračovalo, prípadne by došlo k jeho ukončeniu inak ako vydaním meritórneho rozhodnutia, t. j. konanie by bolo napr. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, má sa za to, že sa vraciame na začiatok. Na vzniknutú situáciu vzhliadame, ako keby ani vôbec nenastala a ku konaniu vôbec nedošlo.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v spojení s § 30 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje, kto je účastníkom právneho úkonu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. V prípade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je účastníkom tohto právneho úkonu - návrhu na vklad účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t. j. jeden z bývalých manželov.
V prípade existencie dohody o vyporiadaní BSM nie je dôvod podávať návrh na vyporiadanie BSM súdom, za predpokladu, že dohoda sa týka celého majetku: „existencia platnej dohody o vyporiadaní BSM bráni vyhovenčiu návrhu na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, a teda ako platná dohoda o vyporiadaní BSM, tak i prípadné súdne rozhodnutie takú dohodu nahrádzajúce sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2016, sp. značka: 6 Cdo 2/2016).
Rozšírenie a zúženie BSM
Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM. Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala. Pri rozšírení alebo zúžení BSM môže byť ich predmetom len majetok, ktorý manželia ešte len idú nadobudnúť. „Dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM sa môže týkať aj konkrétneho majetku, napríklad konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú manželia alebo jeden z nich plánujú kúpiť a nechcú, prípadne chcú, aby patrila do BSM. Dôležité je dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM uzavrieť predtým, ako takúto nehnuteľnosť kúpia. Dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžeme uzavrieť totiž len k majetku, ktorý ešte manželia nenadobudli,“ objasňuje JUDr.
Iným príkladom na rozšírenie BSM môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil. Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich. Ak si manželia vezmú hypotéku spoločne, banka ich zapíše ako spoludlžníkov. Obaja teda rovnako zodpovedajú za splácanie úveru a nehnuteľnosť sa stáva spoločným majetkom v BSM. Ak sa manželia dohodnú na zúžení BSM, je možné, aby bol úver aj nadobudnutá nehnuteľnosť iba vo vlastníctve jedného z nich.
Zhrnutie dôležitých právnych aspektov
- Písomná forma dohody: Dohoda o vyporiadaní BSM nemusí byť písomná, pokiaľ nie je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť. Ak je však predmetom nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú formu a podpisy musia byť osvedčené.
- Účinky dohody: Vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní BSM nastávajú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.
- Lehota na podanie návrhu na vklad: Hoci dohoda môže byť uzatvorená aj po uplynutí trojročnej lehoty, jej vecnoprávne účinky spojené s prevodom nehnuteľnosti nastanú až vkladom do katastra. Rozhodujúca je preto v tomto kontexte lehota na podanie návrhu na vklad.
- Úmrtie účastníka: V prípade úmrtia jedného z účastníkov dohody sa otázka vyporiadania komplikuje a môže si vyžadovať súhlas súdu alebo sa stáva predmetom dedičského konania.
- Dispozičná zásada: Konanie o návrhu na vklad sa začína výlučne na základe návrhu účastníka, nie ex offo.
Dodržiavanie týchto zásad a náležitostí je kľúčové pre úspešné a bezproblémové vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä v súvislosti s nehnuteľným majetkom. V prípade nejasností alebo zložitých situácií sa odporúča vyhľadať odbornú právnu pomoc.
tags: #navrhr #na #vklad #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov