Bytová kríza, ktorá sa na Slovensku ťahá už roky, predstavuje pre mnohých obyvateľov vážnu prekážku v zabezpečení si primeraného bývania. Hoci sa môže zdať, že Slovensko je jedno veľké stavenisko, bytov je stále málo. Podľa odborníkov na trhu chýba približne 500-tisíc bytov, čo komplikuje situáciu najmä pre mladých ľudí a rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť kúpu vlastnej nehnuteľnosti na hypotéku alebo vysoké komerčné nájomné. Práve pre nich je určené štátom podporované nájomné bývanie, ktoré má priniesť riešenie. Tento nový model dostupného bývania ponúka regulované nájomné a je určený pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
Prečo je štátom podporované bývanie potrebné?
Kým v západnej Európe tvoria nájomné byty 10 až 40 % celkového bytového fondu, na Slovensku vlastní svoje bývanie až 90 % obyvateľov. Táto realita podľa odborníkov brzdí mobilitu pracovnej sily, pretože ľudia sú menej ochotní sťahovať sa za lepšími pracovnými príležitosťami. Štátom podporované nájomné bývanie by malo priniesť vyššiu dostupnosť bývania pre tých, ktorí síce majú príjem, ale ten nepostačuje na schválenie hypotéky, prípadne by hypotéka pohltila väčšiu časť príjmu ich domácnosti. Nájomné v projekte štátom podporovaného nájomného bývania by malo byť lacnejšie v priemere o 62 % oproti splátke hypotéky.
Kto sa môže registrovať a aké sú podmienky?
Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) zverejnila na svojej stránke formulár, kde sa môžu záujemcovia o nájomné byty so štátnou podporou registrovať. Registrácia sa spustila od soboty 1. februára a už v prvých dňoch sa do poradovníka zapísalo približne tisíc záujemcov. Pre overenie si môžu záujemcovia vypočítať svoje možnosti v informatívnej kalkulačke dostupnej na webstránke agentúry.
Záujemca o nájomné bývanie musí spĺňať tieto základné podmienky:
- Vek minimálne 18 rokov.
- Trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku.
- Dostatočný príjem na pokrytie nájomného.
Naopak, registrácia nie je možná pre osoby, ktoré:
- Majú dlh voči verejnému sektoru (napríklad daňový úrad, sociálna či zdravotná poisťovňa).
- Sú v exekučnom konaní.
- Nespĺňajú minimálne alebo maximálne príjmové limity.
Ako sa počíta príjem pre účely žiadosti?
Pri posudzovaní nároku na nájomný byt sa berú do úvahu čisté príjmy všetkých členov domácnosti. Medzi akceptované príjmy patria:
- Mzda zo zamestnania.
- Príjmy z podnikania a prenájmu.
- Dávky, dôchodky, rodičovské príspevky.
- Štipendiá a dividendy.
- Materská.
- Príspevky na opatrovanie.
- Výživné na deti, ktoré budú členmi budúcej domácnosti.
- Prídavky na dieťa.
Príjem domácnosti musí byť dostatočný na pokrytie nájomného, ale nesmie presiahnuť osemnásobok životného minima. Vláda Roberta Fica na svojom stredajšom rokovaní upravila nariadenie o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. Z pripravených zmien vyplýva, že záujemcom o štátom podporované nájomné bývanie sa bude skoro pri všetkých príjmoch posudzovať 6-mesačné obdobie dosahovania a poberania jednotlivých príjmov ku dňu určeného Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania. Výnimkou budú iba prijaté dividendy, pri ktorých sa bude sledovať 12-mesačné obdobie.
Štátne nájomné: aká je jeho výška?
Maximálna výška nájomného v štátom podporovaných bytoch sa stanovuje tak, aby reflektovala ekonomickú situáciu v jednotlivých regiónoch a zabezpečila dostupnosť bývania pre rôzne príjmové skupiny.
Maximálna výška nájomného za 1 m² sa vypočíta podľa vzorca:Priemerná mesačná nominálna mzda v kraji × 35 % × Koeficient veľkosti bytu ÷ Priemerná výmera bytu
Vypočítaná suma predstavuje čisté nájomné, nezahŕňa však poplatky za energie a ďalšie služby spojené s bývaním (tzv. servisné poplatky).
Pre rôzne typy bytov sa používajú odlišné koeficienty, ktoré zabezpečujú férové rozdelenie nákladov podľa veľkosti bytu:
| Typ bytu | Koeficient veľkosti bytu | Priemerná výmera bytu (m²) |
|---|---|---|
| 1-izbový byt | 0,6 | 37 |
| 2-izbový byt | 1 | 48 |
| 3-izbový byt | 1,4 | 71 |
| 4-izbový byt | 1,7 | 85 |
Koeficienty sú nastavené tak, aby menšie byty boli cenovo dostupnejšie pre jednotlivcov a menšie domácnosti, zatiaľ čo väčšie byty majú úmerne vyššie nájomné, keďže sú primárne určené pre rodiny.
Výšku nájomného ovplyvňujú:
- Priemerná mesačná nominálna mzda v kraji: Vychádza z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR a odzrkadľuje ekonomickú situáciu regiónu.
- Pomer výdavkov na bývanie (35 %): Zabezpečuje, aby nájomné nepredstavovalo neúmernú finančnú záťaž pre domácnosti.
- Koeficient veľkosti bytu: Zohľadňuje veľkosť a využitie bytu podľa sociálno-ekonomických potrieb obyvateľov.
Maximálne nájomné podľa krajov (čisté nájomné v €)
| Kraj | 1-izbový byt | 2-izbový byt | 3-izbový byt | 4-izbový byt |
|---|---|---|---|---|
| Banskobystrický | 263 | 438 | 635 | 745 |
| Bratislavský | 368 | 613 | 889 | 1 042 |
| Košický | 276 | 460 | 667 | 782 |
| Nitriansky | 256 | 427 | 619 | 726 |
| Prešovský | 233 | 389 | 564 | 661 |
| Trenčiansky | 278 | 463 | 672 | 788 |
| Trnavský | 279 | 465 | 674 | 790 |
| Žilinský | 271 | 451 | 654 | 767 |
Uvedené sumy nezahŕňajú servisné poplatky za energie a služby spojené s užívaním bytu, ktoré sa vypočítavajú osobitne. Konečná výška nájmu môže byť preto vyššia.
Pre záujemcov o získanie štátom podporovaného nájomného bývania sú stanovené viaceré podmienky. Jednou z nich je aj napríklad minimálny príjem. Ten musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného na byt, o ktorý záujemca žiada, bez úhrad za energie a služby obvykle dodávané nájomcom v súvislosti s užívaním bytov v bytovom dome a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu. Napríklad v Bratislavskom kraji je pre štvorčlennú rodinu v prípade záujmu o trojizbový byt horná hranica čistého príjmu domácnosti stanovená na 5 722,8 eura. Dolná hranica čistého príjmu domácnosti je vo výške 1 604,35 eura a maximálne nájomné za tento byt 889 eur.
TERAZ TAKTO: “Štátom podporované nájomné byty budú témou roka,” myslí si Eva Lisová
Príspevok zamestnávateľa na nájomné
Zamestnávatelia môžu prispieť zamestnancom na nájomné v rámci štátom podporovaného bývania. Maximálny príspevok je 4 € na m² podlahovej plochy bytu, pričom horná hranica príspevku je 360 € mesačne. Finálna výška nájomného závisí od toho, či a v akej výške zamestnávateľ zamestnancovi na nájomný byt prispeje. Príspevok na nájomné je oslobodený od dane z príjmu pre zamestnanca a je daňovo uznateľným nákladom pre zamestnávateľa. S príspevkom zamestnávateľa by si zamestnanci mohli prenajať takýto byt aj s tým, že by platili len pár desiatok eur, alebo len poplatky za energie a služby. Napríklad jednoizbové byty by s maximálnym príspevkom zamestnávateľa mohli byť prenajaté prakticky zadarmo, nájomca by platil len za elektrinu.
Investičné plány a budúcnosť
Byty budú stavať zatiaľ dvaja zahraniční investori, poisťovňa Kooperativa a významný hráč na rakúskom trhu s nájomnými bytmi, spoločnosť WBG. Investičné zmluvy, ktoré schválila vláda SR v decembri minulého roka ako pilotný projekt, by mali priniesť na Slovensko spolu 9-tisíc nájomných bytov za približne 1,5 miliardy eur.
Sociálne bývanie a jeho špecifiká
Popri štátom podporovanom nájomnom bývaní existuje aj koncept sociálneho bývania, ktorý je primárne v réžii miest a obcí. Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon však definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť.
Základné podmienky nároku na obecný byt zahŕňajú príjem žiadateľa, ktorý by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima. Existujú však výnimky, kedy môže byť príjem až vo výške 4-násobku životného minima, napríklad pri osamelom rodičovi s nezaopatreným dieťaťom alebo ak člen domácnosti zabezpečuje verejnoprospešné služby.
Ďalšie kritériá stanovené obcou často zahŕňajú trvalý pobyt v danej samospráve, preukázanie schopnosti platiť nájomné a poplatky, ako aj posudzovanie bytovej núdze. Žiadosť o sociálny byt sa podáva na mestskom alebo obecnom úrade a je potrebné k nej priložiť relevantné dokumenty ako potvrdenia o príjme, doklad o bezdlžnosti a čestné vyhlásenie. Proces posudzovania žiadosti zahŕňa zaradenie do evidencie a následné prideľovanie bytov bytovou komisiou podľa stanovených kritérií. Doba čakania na sociálny byt môže byť pomerne dlhá.
V prípade rozvodu, ak žiadateľ býva v byte patriacom manželovi/ke, nemôže byť z neho bez ďalšieho vyhodený. Súd by v prípade návrhu na vypratanie nehnuteľnosti pravdepodobne určil povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie.
Získanie obecného bytu môže byť pre mnohých ľudí, ktorí sa nachádzajú v zložitej životnej situácii, veľkou pomocou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok na obecný byt, aké sú podmienky a ako postupovať pri žiadosti. V prípade, že sa žiadateľ ocitne v bytovej núdzi, môže zvážiť aj alternatívy ako štátom podporované nájomné bývanie, súkromné nájomné bývanie, alebo pomoc od rodiny a priateľov.