Zvýšená telesná teplota: Príčiny, meranie a úľava

Zvýšená telesná teplota a horúčka sú stavy, s ktorými sa už stretol takmer každý z nás. Telesná teplota organizmu označuje prirodzenú teplotu, pri ktorej optimálne funguje. Je veľmi citlivým indikátorom, ktorý odráža zdravie človeka. Naša telesná teplota je regulovaná štruktúrou mozgu nazývanou hypotalamus. Ak hypotalamus vyhodnotí, že je telesná teplota príliš nízka, zabezpečí, aby si telo uchovávalo a vytváralo viac tepla. Telesná teplota je ovplyvnená aj pohlavím, vekom, telesnou aktivitou, časťou dňa a u žien menštruačným cyklom. Zvýšená teplota a horúčka však nie sú nevyhnutne zlý signál. Telesnú teplotu meriame na rôznych častiach tela. Na trhu dostaneme rôzne druhy teplomerov, od klasických sklenených cez digitálne až po infračervené. Dbať treba na dostatočný príjem tekutín - to je obzvlášť dôležité u malých detí, ktoré sú náchylnejšie na dehydratáciu. Teplotu môžeme zrážať použitím studených zábalov a vlažných kúpeľov. Pri vyššej teplote môžeme siahnuť po liekoch proti horúčke (antipyretiká). Ak zvýšená teplota alebo horúčka pretrvávajú, treba navštíviť obvodného lekára. Telesná teplota môže značiť chronický únavový syndróm, bežné prechladnutie alebo chrípku. Akékoľvek vírusové či bakteriálne ochorenie nie len dýchacích ciest. Prítomná je aj pri zápaloch v rôznych častiach tela. Aké sú možné príčiny zvýšenej teploty, ako ju znížiť a kedy vyhľadať lekára?

Čo je to zvýšená telesná teplota?

Zvýšenie telesnej teploty v rozmedzí 37 - 38 °C sa nazýva subfebrilná (podhorúčková) teplota. O horúčke (odborne febris) hovoríme vtedy, keď dochádza k zvýšeniu telesnej teploty nad 38°C. Zvýšená teplota je obranný mechanizmus tela, ktorý pomáha bojovať proti patogénom zvyšovaním teploty, čím sa znižuje schopnosť baktérií a vírusov množiť sa. Človek s teplotou môže pociťovať chvenie, pocit únavy, bolesti hlavy a iné pridružené symptómy. Zimnica je stav, keď sa človek trasie, alebo chveje a cíti chlad, hoci jeho telesná teplota môže byť zvýšená. Zimnica môže alebo nemusí byť sprevádzaná horúčkou.

Pri teplotách nad 40 °C už hovoríme o hyperpyrexii, čo predstavuje vážne prehriatie organizmu. Teplota nad 42 °C môže byť smrteľná. Zvýšená teplota sa vyskytuje u viacerých druhov ochorení. Od bežného prechladnutia, vírusového ochorenia dýchacích ciest, až po niektoré infekčné a zápalové ochorenia. Veľakrát ju sprevádzajú aj iné symptómy, a vtedy by sa malo zvážiť odborné vyšetrenie u lekára. Pokiaľ ide len o krátkodobý stav, nie je treba urgentné vyšetrenie. Subfebrília sa dá odsledovať aj v domácom prostredí. A vyšetrenie sa zvažuje podľa výskytu pridružených príznakov. Veľakrát je možné, že sa najprv vyskytne ako symptóm nejakej choroby zvýšenie telesnej teploty. Neskôr, v prípade, ak nie je táto choroba dostatočne liečená, prerastie telesná teplota až do horúčky.

Pri rôznych infekčných a zápalových ochoreniach horných alebo dolných dýchacích ciest sa objavuje zvýšená telesná teplota spolu s inými príznakmi. Väčšinou ide o kašeľ, zahlienenie, nádchu, bolesť hrdla. K zvyšovaniu telesnej teploty sa typicky pridružuje aj:

• triaška, teda zimnica, ktorou sa telo snaží o zvýšenie telesnej teploty
• únava
• slabosť
• nechutenstvo
• bolesť tela, a to hlavne svalov, kĺbov
• bolesť hlavy

Niektoré tieto problémy, napríklad bežné prechladnutie, sa dajú zvládnuť aj bez ošetrenia u všeobecného lekára. Ale pokiaľ symptómy neustupujú dlhšiu dobu, je nevyhnutné ísť na vyšetrenie. Viaceré formy, napríklad tuberkulóza alebo zápal pľúc, môžu prejsť do chronického štádia. V tom prípade už vážne ohrozujú zdravie človeka a organizmu. Preto je lepšie zvýšenú teplotu, ak sú prítomné aj iné príznaky, nepodceniť.

Príčiny zvýšenej telesnej teploty

Telesná teplota stúpa aj pri únave, a to hlavne v prípade, ak je spojená s nekonkrétnymi symptómami. Najčastejšie s únavou, miernymi bolesťami hlavy, svalov alebo kĺbov. V tomto prípade môže ísť aj o chronický únavový syndróm. Najlepšie je odpočinúť si a dopriať si pokojový režim. Nevykonávať namáhavé činnosti a vyhýbať sa stresu. Pokiaľ sa dá, človek by mal zvoľniť aj v pracovnej oblasti a venovať sa oddychu a regenerácii síl. Po určitom čase môžu tieto príznaky postupne odznieť. Ďalej je potrebné spomenúť aj dlhodobý a nadmerný stres a psychické vypätie.

Infekčné príčiny

Častou príčinou zvýšenej telesnej teploty až horúčky sú vírusové a bakteriálne ochorenia. Infekcie patogénmi (baktérie, vírusy, parazity) spôsobujú zvýšenie teploty. Patria sem hlavne respiračné ochorenia, ako je chrípka, angína či Covid-19. Zvýšenie telesnej teploty je charakteristické pre rôzne infekčné ochorenia dýchacích ciest, napríklad pri:

• chrípke
• zápale pľúc
• zápale nosohltanu
• angíne, teda tonzilitíde
• zápale dutín a vedľajších nosových dutín
• tuberkulóze
• nachladnutí
• zápale priedušiek

Aj pri mnohých iných infekčných ochoreniach sa prejavuje zvýšená telesná teplota. Ide napríklad o príušnice, rubeolu, infekčnú endokarditídu, osýpky, tetanus, detskú obrnu alebo salmonelózu, žltačku, lymskú boreliózu. Aj enterobióza, ľudovo nazývaná mrle, sa môže prejaviť zvýšením telesnej teploty, a rovnako je to aj v prípade vší. Časté sú aj typické detské ochorenia, ktoré postihujú deti v mladom veku alebo v období po narodení. V niektorých prípadoch môžu postihovať aj dospelých, a to vtedy, ak počas detstva neprekonali niektoré z bežných infekčných ochorení a nevytvorili si naň protilátky. Všeobecne platí, že pri viacerých ochoreniach infekčného charakteru, bez ohľadu na ich typ a lokalizáciu, je prítomná vyššia telesná teplota, neskôr aj horúčka. Je to tak napríklad pri kvapavke, kvasinkovej infekcii, chlamýdiovej infekcii alebo aj pri syfilise, teda aj pri pohlavne prenosných ochoreniach. Prípadne ak je človek nakazený vírusom HIV a má ochorenie AIDS. V tomto prípade ide o získanú imunitnú nedostatočnosť. Človek je náchylný na akékoľvek infekčné či zápalové ochorenie. Treba vždy okrem zvýšenej teploty pozorovať aj iné symptómy alebo zmeny na zdravotnom stave človeka. A podľa toho vyhľadať príslušné lekárske ošetrenie a odborníka. Prvou voľbou je praktický lekár pre deti alebo dospelých. On vie následne odporučiť ostatné vyšetrenia.

Onkologické ochorenia

Veľmi často sa ako jeden z príznakov uvádza zvýšená telesná teplota aj pri rakovinových a nádorových ochoreniach rôzneho typu. Tieto nádory môžu vzniknúť kdekoľvek v ľudskom tele. Niekedy nejde o súvislú zvýšenú teplotu, ale o obdobia, keď je bez vonkajšej príčiny vyššia a inokedy zase nižšia. Treba preto pozorovať aj iné príznaky, ktoré sú charakteristické pre konkrétnu chorobu. Prípadne ísť na vyšetrenie. Lekár vykoná rôzne krvné laboratórne alebo zobrazovacie vyšetrenia. Zvýšená telesná teplota je napríklad aj pri rakovine kostí, rakovine krvi, ktorá je známa pod názvom leukémia, rakovine hrtanu, rakovine štítnej žľazy, rakovine pečene, ale aj pri nádoroch na hrubom čreve, v ústnej dutine, pankrease, žalúdku, pažeráku, ale aj pri rakovine pľúc a pri iných nádorových ochoreniach. A to či ide o benígne, čiže nezhubné nádory alebo aj o ich malígnu formu, keď sú nádory zhubné a dá sa teda hovoriť o rakovinovom ochorení v pravom zmysle.

Iné zápalové ochorenia

Veľmi časté je zvýšenie telesnej teploty aj pri zápaloch. Napríklad pri zápale vaječníkov, žíl, prsnej žľazy, zvukovodu alebo stredného ucha. Tiež pri zápale slepého čreva, maternice, močových ciest, hrtanu, obličiek, pri zápale myokardu, čiže srdcovej svaloviny, perikardu, čiže srdcovej blany. Aj pri zápaloch hrubého čreva, žlčníka, ale napríklad aj pri žlčníkových kameňoch. Všeobecne sa rôzne zápaly v tráviacej, vylučovacej, cievnej a pohlavnej sústave prejavujú zvýšením teploty. Veľakrát sa vyskytuje zvýšená teplota aj pri ochoreniach, ktoré sa navonok prejavujú úplne inými symptómami. Ide len o sekundárny príznak tejto choroby. Častokrát sa vyskytne až v neskoršom štádiu vývoja. Je to tak napríklad pri artritíde, zápche, opare alebo pásovom opare. Aj pri Crohnovej chorobe. Lekár vie na základe odberu krvi, moču alebo podľa iných príznakov či vyšetrení (RTG, USG) určiť možnú príčinu. Vo všeobecnosti reaguje telo zvýšenou telesnou teplotou na prítomnosť nejakého parazita, zápalu, infekcie alebo na zmenu zdravotného stavu. Tá nemusí byť na úvod hneď viditeľná, avšak prebieha vo vnútri organizmu.

Súhrn možných príčin zvýšenej telesnej teploty

Príčiny zvýšenej telesnej teploty môžu zahŕňať:

• Infekcie: Vírusové (chrípka, prechladnutie) alebo bakteriálne (angína, zápal pľúc).
• Zápalové ochorenia: Reumatické ochorenia, autoimunitné poruchy.
• Úpal alebo prehriatie organizmu: Dôsledok dlhodobého pobytu v horúcom prostredí alebo nadmernej fyzickej aktivity.
• Reakcia na očkovanie: Zvýšená teplota je bežnou reakciou po niektorých očkovaniach.
• Chronické ochorenia: Napríklad rakovina alebo ochorenia štítnej žľazy.
• Hormonálne zmeny: Najmä počas ovulácie alebo menopauzy.
• Stres a emocionálne napätie: Môže viesť k miernemu zvýšeniu teploty.
• Alergické reakcie: Niektoré alergie môžu spôsobiť mierne zvýšenie teploty.
• Lieky: Niektoré lieky môžu mať vedľajší účinok zvýšenej telesnej teploty.

Meranie telesnej teploty

Správne a presné nameranie telesnej hodnoty je dôležité pre následný postup v liečbe horúčky. V dnešnej dobe sú dostupné viaceré typy teplomerov (digitálne, laserové, dilatačné) podľa miesta použitia (čelové, axilárne, orálne, rektálne, ušné). Výber teplomeru a miesta merania teploty sa líši v jednotlivých vekových kategóriách. Meranie na čele - nie je veľmi presné, skôr orientačné. Zlatým štandardom pri meraní telesnej teploty je meranie pomocou termočlánku v pľúcnej tepne. Týmto meraním sa dá zistiť najsmerodatnejšia hodnota - teplota jadra ľudského tela. Používa sa však len u kriticky chorých pacientov. Bežne sa meria teplota na rôznych miestach tela, pričom pre každé miesto merania sú hranice normálnej teploty trochu odlišné: horná hranica normálnej teploty v podpazuší je známych 37,0 °C, na ušnom bubienku 37,4 °C, v ústach 37,6 °C, v konečníku 37,8 °C (a horná hranica teploty jadra ľudského tela sa udáva na 37,9 °C), k tomu ešte každý prístroj má svoju vlastnú chybu merania. Táto však býva oproti chybe merania, ktorá vzniká nesprávnym postupom merania, vcelku zanedbateľná. Najčastejšie zdroje chýb sú meranie teploty zvukovodu namiesto ušného bubienka, meranie na nesprávnom mieste úst (alebo po vypití chladného alebo naopak horúceho nápoja), vypadnutý teplomer z podpazušia, príliš krátke meranie.

Bežná telesná teplota sa môže mierne líšiť v závislosti od viacerých faktorov vrátane veku, všeobecného zdravia, fyzickej aktivity, prostredia a podobne. U dospelých sa vo všeobecnosti pohybuje medzi 36,1 °C až 36,9 °C, zatiaľ čo u detí medzi 36,6 °C až 37,3 °C. Ráno býva spravidla najnižšia, s pribúdajúcimi hodinami jemne stúpa, pričom vrcholí neskoro popoludní alebo podvečer. Takto môže kolísať až v horizonte +/- 2 °C.

Čo nám telo hovorí zvýšenou teplotou? Odhliadnuc od „neškodných“ dôvodov, napríklad náročnej fyzickej aktivity, teplého počasia či oblečenia, pôsobenia slnečného žiarenia, silných emócií alebo hormonálnych zmien (napríklad pri ovulácii), vo väčšine iných prípadov ide o obrannú reakciu tela. Keď organizmus zaznamená vírusy, baktérie či iné patogény, imunitný systém uvoľňuje látky nazývané pyrogény. Tie pôsobí na hypotalamus v mozgu, ktorý zvýši telesnú teplotu. Tým pomáha správnej funkcii imunitného systému, spomaľuje rast patogénov a urýchľuje proces liečby. O zvýšenej telesnej teplote (subfebrilita) hovoríme zvyčajne vtedy, ak sa pohybuje medzi 37,0 °C až 37,9 °C. Nad touto hranicou už ide o horúčku (febrilita), ktorú môžeme rozdeliť na tri kategórie: mierna (pyrexia) - do 38,8 °C, stredná (hyperpyrexia) - od 38,8 °C do 39,9 °C, ťažká (hypertermia) - nad 40 °C.

Ako a kedy znižovať telesnú teplotu?

Jednoducho opísané, telesná teplota sa zvyšuje, lebo sa telo snaží bojovať proti cudzorodému mikroorganizmu. To sa mu lepšie darí, ak je telesná teplota do hodnoty 38 stupňov Celzia. Aj preto sa liečba telesnej teploty, jej znižovanie, odporúča až nad 38 stupňov Celzia, teda v prípade horúčky. Lieky, ktoré sa podávajú proti horúčke, sa volajú antipyretiká. Tieto lieky majú často kombinovaný účinok a okrem zníženia telesnej teploty tlmia aj bolesť. Majú aj analgetický účinok. Existujú aj iné kombinované lieky, kde sa nachádza viacero účinných látok, ktoré sú určené na viac symptómov. Tie majú za úlohu znížiť telesnú teplotu, utlmiť bolesť, následne stimulovať organizmus alebo aj uvoľniť dýchacie cesty. Avšak, toto je symptomatická liečba, lieči sa príznak a nie príčina. Avšak, najrýchlejším spôsobom zníženia telesnej teploty je fyzikálne zníženie. To znamená, že sa na telo aplikujú zábaly. Alebo sa človek môže vysprchovať alebo vykúpať vo vlažnom kúpeli. Dôležitý je pitný režim, hydratácia, eliminácia fyzickej námahy a dostatok regenerácie - fyzickej i psychickej.

Horúčka patrí medzi prirodzené obranné mechanizmy ľudského organizmu. Naše telo pomocou nej bojuje voči rôznym mikroorganizmom a tak je dobré “nezmariť jeho úsilie” a teda neznižovať horúčku fyzikálne ani liekmi, pokiaľ nie je vyššia ako 38,1°C. V dnešnej dobe sa už neodporúča dospelých ani deti ochladzovať zábalmi. Ak má pacient vysoké horúčky, na ktoré nezaberajú podané lieky, vhodnejšia je rýchla sprcha vlažnou vodou, alebo studené obklady na čelo. Pri znižovaní horúčky sa podávajú lieky nazývané antipyretiká. Pôsobia proti symptómom horúčky a patria sem lieky s obsahom paracetamolu (Paralen, Panadol), ibuprofénu (Ibalgin, Nurofen,..) či kyseliny acetylsalicylovej (Acylpirín).

U dospelých treba horúčku znížiť pri teplote vyššej ako 38,5 stupňa Celzia. Horúčku u dospelých je potrebné znižovať, ak je teplota vyššia ako 38,5 stupňa Celzia. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR upozorňuje, že počas užívania liekov sa napríklad nemôžu skracovať časové intervaly, prekračovať maximálne denné dávky či užívať lieky dlhšie, ako je odporúčané. Ak sa stav po troch dňoch nezlepší, je potrebné navštíviť lekára. Ťažkosti s dýchaním, modré pery, halucinácie… Ľudia by sa podľa rezortu zdravotníctva mali obrátiť na svojho lekára, ak horúčka trvá dlhšie ako tri dni a trpia poruchou imunity alebo je horúčka vyššia ako 38,5 stupňa Celzia a patria medzi starších pacientov, tehotné ženy, pacientov s ochorením srdca, ciev a pľúc alebo pacientov s epilepsiou alebo demenciou. Spresnilo, že ak sa napríklad vyskytne horúčka nad 40 stupňov Celzia, ťažkosti s dýchaním, modré pery či halucinácie, zmätenosť, otupenosť a kŕče, tak je potrebné navštíviť pohotovosť. „Nad 40 stupňov Celzia predstavuje vysokú záťaž pre organizmus," upozornil rezort. Zároveň horúčka môže zhoršiť existujúce ochorenie, spôsobuje dehydratáciu či zrýchľuje činnosť srdca a dýchania. Jej znížením sa dospelý pacient zbaví nepohodlia a bolesti. Tiež sa predchádza škodlivým účinkom horúčky na organizmus. Znižovať sa dá podľa MZ pomocou lieku s obsahom paracetamolu, ktorý zmierňuje bolesť. „Užívať každých štyri až šesť hodín 500 miligramov, maximálne 4000 miligramov denne," odporučilo. Podotklo, že lieky sú nevhodné pre pacientov s poškodenou pečeňou a alkoholikov. Lieky s protizápalovým účinkom Protizápalový účinok majú lieky s obsahom ibuprofénu alebo kyseliny acetylsalicylovej. „Ak vám teplota neklesne ani po štyroch hodinách od podania lieku, nezvyšujte dávku. Užite liek s iným liečivom," spresnil rezort.

Horúčka je telesná teplota nad 38 °C. Príčinou horúčky môže byť každé ochorenie, spojené so zápalovou reakciou - infekčné choroby, nádory, autoimúnne choroby, endokrinné choroby. Horúčka môže byť spôsobená aj poškodením termoregulačného centra v hypotalame, napríklad následkom úrazu, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru. Vo všetkých týchto prípadoch je zvýšenie telesnej teploty následkom aktivity termoregulačného centra. Telesná teplota pod 38 °C sa označuje ako subfebrília, nad 40 °C ako hyperpyrexia. Zvýšenie telesnej teploty zariadi termoregulačné centrum v hypotalame na základe viacerých podnetov. Hlavnú úlohu majú látky produkované niektorými typmi buniek - cytokíny, napr. IL-1, IL-6 a TNF-α (endogénne pyrogény). Reťazec chemických signálov končí na prostaglandíne PGE2, ktorý riadi syntézu cAMP (cyklického adenozínmonofosfátu) v gliálnych bunkách hypotalamu a tento cAMP priamo nastavuje teplotu. V reťazci špecifických bielkovín je zapojený aj enzým COX2 (cyklooxygenáza), cez ktorého inhibíciu fungujú antipyretiká a antiflogistiká - lieky potláčajúce horúčku a zápalovú reakciu. Mechanizmy, ktorými sa zvyšuje telesná teplota, spočívajú jednak v obmedzení výdaja tepla z organizmu, jednak v jeho zvýšenej produkcii, v čom je najúčinnejšia svalová aktivita - pohyb alebo triaška. K zníženiu telesnej teploty slúži hlavne zvýšený výdaj tepla intenzívnejšie prekrvenou pokožkou a potením - odparovaním potu z povrchu tela. Termoregulačné centrum je u väčšiny ľudí nastavené na teplotu 36,5 - 37 °C. Od jeho nastavenia záleží, akú teplotu jedinec vníma ako „normálnu“ a pri akej cíti nepohodu a zapája regulačné mechanizmy.

Zvýšená telesná teplota a tehotenstvo

Hormonálne zmeny v tehotenstve zvyšujú bazálnu teplotu. Telesná teplota zmeraná v pošve, teda bazálna, môže byť ráno zvýšená aj o niekoľko desatín stupňa Celzia. Obvykle od hodnoty 36,7 až do 37,3 °C. Bazálna teplota sa zvyšuje aj v období ovulácie. Mierne zvýšenie telesnej teploty môže byť jedným z neistých znakov tehotenstva. Okrem toho sa môže pridružiť únava, slabosť, ranná nevoľnosť, vracanie. Pravdepodobnosť zvyšuje vynechanie menštruácie a pozitívny tehotenský test. Avšak, ako istý príznak tehotenstva je zachytenie embrya alebo plodu na USG vyšetrení.

Najčastejšie otázky a odpovede o zvýšenej teplote

Aká teplota sa považuje za zvýšenú?Zvýšená telesná teplota sa zvyčajne pohybuje nad 37 °C a horúčka sa definuje nad 38 °C.

Ako dlho môže trvať zvýšená telesná teplota?Bežne sa môže pohybovať od niekoľkých hodín po niekoľko dní, v závislosti od príčiny.

Kedy je potrebné navštíviť lekára?Ak teplota prekračuje 39 °C alebo pretrváva viac ako tri dni, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.

Aké sú príčiny zvýšenej telesnej teploty?Etiológia je rôznorodá. Môžu to byť infekcie, zápalové ochorenia, autoimúnne poruchy, úpal, reakcia na očkovanie či nadmerná únava.

Ako môžem znížiť teplotu doma?Pomôže dostatočná hydratácia, odpočinok, voľne predajné antipyretiká a chladné obklady.

Aké riziká môže predstavovať pretrvávajúca vysoká teplota?Môže viesť k dehydratácii, kŕčom, alebo iným komplikáciám, najmä u detí a starších ľudí.

Môže sa zvýšená telesná teplota vyskytnúť aj pri alergii?Áno, niektoré alergické reakcie môžu spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale zvyčajne nie je tak vysoká ako pri infekciách.

Prečo je dôležité piť veľa tekutín pri zvýšenej teplote?Tekutiny pomáhajú predchádzať dehydratácii, ktorá môže byť dôsledkom nadmerného potenia a straty vody pri horúčke.

Je normálne, že sa telesná teplota počas dňa mení?Áno, telesná teplota môže kolísať počas dňa v závislosti od fyzickej aktivity, príjmu potravy a vonkajších podmienok, pričom je často najnižšia ráno a najvyššia večer.

Čo pomáha na teplotu u detí a dospelých?

Všetky zásady znižovania telesnej teploty u detí platia aj u dospelých. Mimoriadne dôležitý je dostatočný pitný režim a odpočinok, to znamená neriskovať zhoršenie stavu v práci či fyzickou aktivitou. Aj tu však platí, že tieto opatrenia sú najúčinnejšie pri mierne zvýšenej telesnej teplote. Akonáhle dôjde k výskytu horúčky nad 38,8 °C, je potrebné konzultovať svoj zdravotný stav so všeobecným lekárom. Predovšetkým vtedy, ak teplota neklesá ani po podaní liekov proti horúčke či po ďalších spôsoboch jej znižovania. Vo všeobecnosti platí, že ak horúčka trvá aj po treťom dni, je najvyšší čas na návštevu lekára.

Pri deťoch do 3 mesiacov je potrebné teplotu ihneď konzultovať s lekárom, keďže ich imunitný systém ešte nie je vyvinutý natoľko, aby si poradil aj s miernymi infekciami. Pri teplotách do 38 °C bojuje telo s choroboplodnými zárodkami samo. Ak v takomto prípade ihneď nasadíme lieky na zníženie teploty (tzv. antipyrotiká, alebo napríklad lieky proti bolesti), môžeme túto prirodzenú obranyschopnosť utlmiť. Medikamentózna liečba má zmysel až pri teplotách nad 38 °C. Dieťa je potrebné obliecť do ľahkého, priedušného odevu, ktorý pomáha efektívnejšie odvádzať teplo. To isté platí pri voľbe prikrývky, ktorá nesmie byť príliš ťažká či hrubá. Čelo, krk, hrudník a zápästia dieťaťa je možné chladiť látkou namočenou vo vlažnej vode. Nie je rozumné používať ľad či veľmi studenú vodu, pretože môže spôsobiť triašku, ktorá vedie k ďalšiemu zvyšovaniu teploty. Pri teplotách nad 38 °C, respektíve teplotách, ktoré sa neznížia ani po 24 hodinách, je najrozumnejším krokom konzultácia s lekárom a nasadenie liekov znižujúcich horúčku (napríklad voľnopredajné lieky na báze paracetamolu či ibuprofenu). Nevyhnutné je dôsledne dodržiavať jednak odporúčania lekára a taktiež neprekračovať stanovenú dennú dávku v príbalovom letáku.

Zvýšená telesná teplota nie je vždy signálom zdravotných problémov. Je však nevyhnutné posudzovať jej možné príčiny a prítomnosť iných symptómov.

tags: #najvyssia #teplota #aka #moze #byt