V podnikaní sa často stretávame so situáciou, kedy sú náklady zaúčtované v účtovníctve, ale ich skutočná úhrada nastane až v nasledujúcom účtovnom období. Toto sa týka aj nájomného, kde je dôležité správne určiť základ dane pri vypĺňaní daňového priznania. Nie všetky náklady, ktoré účtujeme počas roka, sú automaticky aj daňovo uznaným nákladom. Kľúčové je zistiť, či sa jedná o náklady, ktoré sú daňovým výdavkom až po ich skutočnom zaplatení.
Výdavky daňovo uznané až po zaplatení
Zákon o dani z príjmov definuje v § 17 ods. 19 konkrétne typy nákladov, ktoré sa stávajú daňovým výdavkom až po ich úhrade. Medzi tieto náklady patrí aj nájomné. Toto ustanovenie sa vzťahuje na prenájom hnuteľných aj nehnuteľných vecí. V prípade, ak nájomné vstupuje do obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, podmienka zaplatenia je kľúčová.
Špecificky, výdavky na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, ako aj nehnuteľnosti, sa uplatňujú v daňových výdavkoch podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov až po zaplatení. Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Nájomné za december a jeho daňová uznateľnosť
Dôležitým aspektom je správne načasovanie platby nájomného, najmä ku koncu zdaňovacieho roka. Ak chceme mať nájomné za december v daňových nákladoch daného roka, je nevyhnutné ho zaplatiť najneskôr do 31. decembra príslušného roka. V opačnom prípade, ak platba prebehne až v januári nasledujúceho roka, stáva sa nájomné daňovým nákladom až v tom zdaňovacom období, kedy bola úhrada realizovaná.
Príklad: Spoločnosť, platiteľ DPH, si od iného platiteľa DPH prenajímala počas roka zváračské zariadenie. K 31. 12. 2025 spoločnosť nezaplatila dohodnuté nájomné za mesiac december 2025 v celkovej sume 448 eur, ktoré mala zaúčtované v nákladoch. Úhrada bola zrealizovaná až v januári 2026. Nájomné zaúčtované na účte 518 je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100 daňového priznania právnických osôb (DPPO). Keďže nezaplatené nájomné nie je daňovým nákladom v roku 2025, je potrebné zvýšiť základ dane o sumu 448 eur.
Programy na vedenie účtovníctva, ako napríklad Podvojné účtovníctvo OMEGA, pri správnom nastavení dokážu automaticky vykonať toto zvýšenie základu dane v DPPO. Pre správne fungovanie je možné v menu Číselník - Účtový rozvrh vytvoriť nový analytický účet k účtu 518, napr. 518.900, a označiť ho ako "Nedaňový".
V roku 2026, keď bolo toto nájomné zaplatené, stáva sa daňovým výdavkom. V DPPO za rok 2026 je potom možné vykonať zníženie základu dane. Suma 448 eur (alebo jej ekvivalent v prípade inej sumy) sa uvedie ako položka znižujúca výsledok hospodárenia v príslušnom riadku daňového priznania.
Nájomné platené fyzickým osobám vs. právnickým osobám
Pri fyzických osobách, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je situácia s nájomným odlišná v závislosti od toho, komu platia.
Otázka č. 3: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva uzatvoril v januári 2024 nájomnú zmluvu s fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2024 až 2028). Nájomné bolo dohodnuté v sume 300 eur mesačne. V roku 2024 nájomca zaúčtoval nájomné na účte 518 - ostatné služby v sume 3 600 eur, pričom toto nájomné zaplatí až v roku 2025. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov nájomné vo výške 3 600 eur, ktoré aj v roku 2025 zaplatí.
Riešenie: Keďže nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2024 je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu 3 600 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2024 a nebola zaplatená. Ak daňovník toto nájomné zaúčtované v nákladoch roku 2024 zaplatí v roku 2025, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025. Nájomné na rok 2025 zaúčtované do nákladov v roku 2025 bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2025, nakoľko bude aj v roku 2025 zaplatené.
Otázka č. 4: Nájomca (fyzická osoba) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva uzatvoril v januári 2024 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou na prenájom kancelárskych priestorov na 5 rokov (na roky 2024 až 2028). Nájomné bolo dohodnuté v sume 300 eur mesačne. V roku 2024 zaúčtoval nájomné na účte 518 - ostatné služby v sume 3 600 eur, pričom toto nájomné zaplatí až v roku 2025. V roku 2025 zaúčtuje do nákladov predpis nájomného za rok 2025 vo výške 3 600 eur, ktoré aj v roku 2025 zaplatí.
Riešenie: Keďže nájomné je daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo nájomné zaplatené, za rok 2024 je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu 3 600 eur, ktorá bola zaúčtovaná v nákladoch v roku 2024 a nebola zaplatená. Ak daňovník toto nájomné za rok 2024 zaúčtované v nákladoch v roku 2024 zaplatí v roku 2025, môže si tento výdavok uplatniť v zdaňovacom období 2025 cez položky znižujúce základ dane v daňovom priznaní za rok 2025. Nájomné na rok 2025 zaúčtované do nákladov v roku 2025 bude daňovým výdavkom v zdaňovacom období 2025, nakoľko bude aj v roku 2025 zaplatené.
V tomto prípade, aj keď nájomca platí právnickej osobe, princíp daňovej uznateľnosti nákladov až po zaplatení platí aj naďalej, ak sa jedná o typ nákladu definovaný v § 17 ods. 19 ZDP. Rozdiel oproti platbe fyzickej osobe spočíva v tom, že pri platbách právnickej osobe sa niekedy (v závislosti od konkrétnej situácie a charakteru platby) nevyžaduje tak striktné časové rozlišovanie, ak nie sú naplnené podmienky § 17 ods. 19 ZDP. Avšak v kontexte nájomného, ktoré je explicitne spomenuté v § 17 ods. 19 písm. b), platí princíp "daňový výdavok až po zaplatení" aj pri platbách právnickým osobám.
účtovníctvo 04 predmet účtovníctva a účtovné prípady
Limitácia nájomného pri osobných automobiloch
Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. 1. 2015 došlo k limitovaniu nájomného v daňových výdavkoch týkajúceho sa osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac podľa § 17 ods. 35. Uvedené sa vzťahuje na nájomné platené na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci, teda na tzv. operatívny lízing.
Všeobecné ustanovenia nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
Občiansky zákonník v § 663 definuje nájomnú zmluvu ako takú, kde prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec na dočasné užívanie alebo z nej brať úžitky.
- Povinnosti prenajímateľa: Prenechať vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a na svoje náklady ju udržiavať (§ 664).
- Práva a povinnosti nájomcu: Užívať vec spôsobom určeným v zmluve, starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Môže vykonávať zmeny na veci len so súhlasom prenajímateľa (§ 665, § 667, § 670).
- Nájomné: Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak obvyklé nájomné (§ 671). Pri väčšine nájmov sa platí mesačne pozadu.
Operatívny lízing a jeho účtovanie
Operatívny lízing, teda prenájom, sa v zmysle postupov účtovania v PÚ zobrazí v nákladoch bežného účtovného obdobia prostredníctvom účtu 518 - Ostatné služby. Pri tomto type prenájmu zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ. Nájomca nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať. Toto je zásadný rozdiel oproti finančnému lízingu.
V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Ak fyzická osoba účtujúca v jednoduchom účtovníctve zaplatí právnickej osobe nájomné, zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.
Úprava základu dane pri odkúpení prenajatého majetku
V prípade operatívneho lízingu, ak nájomca po skončení nájmu odkúpi prenajatú vec, je potrebné testovať, či kúpna cena nie je nižšia ako zostatková cena majetku u prenajímateľa. Toto sa rieši podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Cieľom je zamedziť situácii, kedy by nájomca uplatňoval vyššie náklady prostredníctvom nájomného do daňových výdavkov, ako by mohol uplatniť prostredníctvom odpisov. V prípade potreby úpravy základu dane sa základ dane zvýši, ale zároveň sa zvýši aj vstupná cena odkúpeného majetku, čím sa dosiahne neutrálny daňový efekt.
Príklad: Spoločnosť mala v operatívnom lízingu tlačiareň, ktorú mal prenajímateľ evidovanú v drobnom majetku (obstarávacia cena menej ako 1 700 €). Po skončení zmluvy ide nájomca odkúpiť tlačiareň. Vzhľadom na to, že drobný hmotný majetok sa z hľadiska ZDP nepovažuje za odpisovaný majetok, nie je možné určiť jeho daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že ak nájomca po skončení operatívneho lízingu odkúpi drobný dlhodobý majetok, nevzniká mu povinnosť upravovať základ dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.
Je dôležité zdôrazniť, že zákon o dani z príjmov neupravuje postup úpravy základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. a) až f) v prípade čiastočnej úhrady záväzku prislúchajúceho k nákladu, ktorý je daňovým výdavkom až po zaplatení. Spoločnosť z uhradenej sumy započíta na úhradu nájomného v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sumu zodpovedajúcu nájomnému a na úhradu DPH príslušnú sumu.
Správne pochopenie a aplikácia pravidiel týkajúcich sa daňovej uznateľnosti nákladov, najmä pri nájomnom, je kľúčové pre minimalizáciu daňových rizík a zabezpečenie korektného daňového priznania. V prípade nejasností je vždy vhodné konzultovať situáciu s daňovým poradcom.