V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz intenzívnejšie diskutuje o dostupnosti bývania a hľadajú sa nové formy, ako zabezpečiť adekvátne bývanie pre čo najširší okruh obyvateľov. Tradičná slovenská preferenca vlastného bývania, často spojená s túžbou po zakorenení a pocitom istoty, naráža na realitu rastúcich cien nehnuteľností a obmedzenú dostupnosť hypotekárnych úverov. V tomto kontexte sa čoraz viac pozornosti venuje nájomnému bývaniu, ktoré v západnej Európe tvorí významnú časť bytového fondu a je vnímané ako prirodzená a často aj preferovaná možnosť bývania, najmä pre mladých ľudí. S cieľom oživiť tento segment a sprístupniť bývanie pre mnohých, sa na Slovensku objavujú iniciatívy zamerané na rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania.
Nový model nájomného bývania: Cieľová skupina a princípy
Hnutie Sme rodina predložilo návrh zákona o nájomnom bývaní, ktorý by mal spustiť úplne novú kategóriu bývania na Slovensku. Je dôležité zdôrazniť, že tento návrh nie je primárne určený pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ale skôr pre relatívne solventných ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nechcú vlastniť byt. Môže ísť o jednotlivcov, ktorí si nechcú alebo nemôžu zobrať hypotekárny úver, ale zároveň majú dostatočné príjmy na pravidelné mesačné platby. Predkladatelia návrhu zdôrazňujú, že cieľom je poskytnúť alternatívu k tradičnému vlastníctvu, ktorá by mohla byť atraktívna pre širšiu skupinu obyvateľstva.
Výška nájomného v tomto novom modeli by mala byť stanovená na úrovni približne 300 eur mesačne za štandardný dvojizbový byt, plus energie a ďalšie služby spojené s užívaním bytu. Kľúčovým prvkom tohto návrhu je, že ide o regulované nájomné, ktoré by sa nemenilo po dobu 25 rokov. Táto stabilita nájomného je navrhnutá tak, aby poskytla istotu nájomníkom a zároveň zabezpečila návratnosť investície pre investorov.
Návratnosť investície a stabilné podnikateľské prostredie
Podľa predkladateľa zákona, Štefana Holého (Sme rodina), analýzy dokazujú, že za 25 rokov sa peniaze investorovi vrátia, ak štát garantuje stabilné podnikateľské prostredie. To znamená, že štát by mal vytvoriť podmienky, ktoré minimalizujú riziko pre súkromných investorov a zabezpečia im predvídateľné prostredie na dlhodobé investovanie do bytovej výstavby. Nájomcovia budú chránení štátnou reguláciou nájmu, ktorá im zabezpečí, že nájomné sa po celý čas nebude zvyšovať, s výnimkou zohľadnenia inflácie. Návratnosť by mala investorom zabezpečiť práve zložka nájomné.
Napriek tomu, že návrh prešiel v parlamente do druhého čítania, niektorí poslanci k nemu majú výhrady. Politickí partneri a ekonómovia upozorňujú na potenciálne riziká pre štátny rozpočet, ktoré by mohlo takéto masívne štátne zapojenie do bytovej výstavby priniesť. V súčasnosti sa prepočty rizík konzultujú s Ministerstvom financií, ktoré sa k návrhu zatiaľ nevyjadruje.
Nájomné bývanie na Slovensku: Pohľad na realitný trh a tradície
Nájomné byty na Slovensku zatiaľ nezohrávajú hlavnú úlohu v realitných debatách, ktoré sú často ovplyvnené krízou a jej dopadmi na ceny nehnuteľností. Tradičná slovenská mentalita preferuje vlastné bývanie, ktoré je vnímané ako symbol stability a úspechu. Táto preferencia je historicky daná, čiastočne aj vplyvom privatizácie bytov v 90. rokoch, kedy sa štátne a družstevné byty premenili na byty v osobnom vlastníctve. V dôsledku toho podiel nájomných bytov na Slovensku predstavuje len približne 4 % z celkového počtu bytov, zatiaľ čo v západnej Európe sa tento podiel pohybuje od 20 % do 60 %.
Hoci Slováci tradične preferujú vlastné bývanie, nájomné byty predstavujú dôležitú alternatívu, najmä pre mladých ľudí a sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Práve preto si téma nájomného bývania, vrátane špecifík v mestách ako Poprad, zaslúži väčšiu pozornosť.
Situácia v zahraničí: Inšpirácia pre Slovensko?
V bohatších krajinách sveta nie je bývanie vo vlastnom synonymom dobrého sociálneho statusu. V západnej Európe, napríklad v Nemecku a Veľkej Británii, tvoria nájomné byty až polovicu z celkového počtu bytov. Mladí ľudia si často nechcú komplikovať život splácaním hypoték a preferujú mobilitu, cestovanie a užívanie si života. Vlastnenie nehnuteľnosti nemusí automaticky znamenať bohatý stav spoločnosti; paradoxne, podiel vlastnenia nehnuteľnosti sa často zvyšuje s chudobou krajiny. Najviac nájomných bytov je v Nemecku a Rakúsku, naopak, v Rumunsku je v osobnom vlastníctve takmer 100 % bytov. Popularita nájomných bytov na západe je spôsobená vyššou podporou štátu a samosprávy a mentalitou naklonenou mobilite práce. Štátna a samosprávna podpora, vrátane rôznych foriem dotácií a daňových úľav pre investorov aj nájomníkov, zohráva kľúčovú úlohu v podpore rozvoja nájomného bývania.
Nájomné byty v Poprade: Realita a výzvy
Situácia v Poprade, rovnako ako v mnohých iných slovenských mestách, má iné črty ako v "starej" časti EÚ. Vlastné bývanie je tu stále vnímané ako prirodzený jav a najväčšia investícia v živote. Nájomné byty sú často vnímané skôr ako "sociálne bývanie" pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, čo predstavuje rozdiel oproti krajinám, kde sú dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti.
Podľa Ing. Petra Kostelničáka, vedúceho organizačného odboru mesta Poprad, je situácia v oblasti prideľovania komunálnych bytov dlhodobo nepriaznivá. Dopyt po pridelení nájomného bývania v Poprade je veľký, pričom samospráva eviduje 420 žiadostí o nájomné byty. Priebežne sa uvoľňujú iba tie byty, ktoré boli postavené s podporou finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Čakacia doba na pridelenie bytu po zaradení do poradovníka sa pohybuje okolo 1,5 až dvoch rokov. V poslednom období mesto Poprad postavilo a odovzdalo do užívania 30 nových jednoizbových sociálnych bytov na Levočskej ulici.
Podmienky pre získanie nájomného bytu v Poprade
Nájomné byty v Poprade sú primárne chápané ako byty pre sociálne slabšie skupiny obyvateľov. Žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí byť písomná, datovaná, odôvodnená a vlastnoručne podpísaná, pričom musí obsahovať meno, priezvisko a adresu trvalého bydliska žiadateľa. Mestský úrad žiadosť zaeviduje a postúpi bytovému oddeleniu.
Kľúčové podmienky pre získanie nájomného bytu v Poprade zahŕňajú:
- Príjem žiadateľa: Príjem žiadateľa nesmie presiahnuť trojnásobok životného minima platného k 31. decembru predchádzajúceho roka. Pre predstavu, hodnoty životného minima za uplynulý rok boli: 185,19 EUR mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu, 129,18 EUR mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 84,52 EUR mesačne pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. Mesačný príjem posudzovanej rodiny zároveň nesmie byť nižší ako životné minimum navýšené o 83 EUR.
- Vlastníctvo nehnuteľnosti: Žiadateľ nesmie byť vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti.
- Doba nájomnej zmluvy: Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, ktorá neprevyšuje tri roky. Pri bytoch s nižším štandardom je táto doba obmedzená na jeden rok.
Prenájom bytu
Sociálne služby v Poprade: Komplexná podpora pre seniorov a zraniteľných skupín
Okrem bývania poskytuje mesto Poprad aj široké spektrum sociálnych služieb, ktoré majú za cieľ riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu občanov. Centrum sociálnych služieb v Poprade (CSS) je zamerané na pomoc fyzickým osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, prípadne potrebujú sociálnu službu z iných vážnych dôvodov, ako je osamelosť, strata partnera alebo strata bývania.
Proces získania sociálnych služieb začína podaním žiadosti o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu v obci miestne príslušnej podľa trvalého pobytu. K žiadosti je potrebné priložiť doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave, nie starší ako šesť mesiacov. Po vykonaní sociálneho šetrenia a vypracovaní zdravotníckeho posudku vydá príslušný orgán rozhodnutie o odkázanosti na požadovanú sociálnu službu, v ktorom je určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby od I. do VI.
Podmienky pre prijatie do CSS:
- Minimálny stupeň odkázanosti: Pre sociálnu službu denného stacionára a zariadenia opatrovateľskej služby je potrebný minimálny II. stupeň odkázanosti. Pre poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov je stanovený minimálny IV. stupeň odkázanosti.
- Zdravotný stav: Do CSS nemôže byť prijatá fyzická osoba, ktorej zdravotný stav si vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
- Potrebné doklady: Pri nástupe do CSS je prijímateľ sociálnej služby povinný predložiť platný občiansky preukaz, osobné doklady (rodný list), zdravotnú kartu (resp. výpis zo zdravotnej karty), preukaz poistenca a zoznam cenných vecí.
Podmienky poskytovania sociálnych služieb, výška a spôsob úhrady za sociálne služby sú upravené v "Zmluve o poskytovaní sociálnej služby", ktorá je následne s fyzickou osobou uzavretá. CSS určuje výšku úhrady v súlade s platným Všeobecne záväzným nariadením Mesta Poprad č. 5/2010 o úhradách, spôsobe určenia a platenia úhrad za poskytovanie sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Poprad, a to na základe stupňa odkázanosti stanoveného v právoplatnom rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu.
Iniciatívy mesta Poprad v oblasti bývania: Nákup bytov a výstavba
Mesto Poprad aktívne hľadá riešenia na zlepšenie dostupnosti bývania. Primátor mesta Anton Danko informoval o plánoch na nákup nájomných bytov pre Popradčanov v hodnote troch miliónov eur. Mesto pôvodne predalo svoj 15-percentný podiel v spoločnosti Aquapark Poprad za túto sumu s cieľom použiť získané prostriedky na kúpu nájomných bytov. Zákulisné informácie naznačujú, že primátor by najradšej nakúpil byty na novovznikajúcom sídlisku medzi Juhom III a obcou Spišská Teplica (Juh IV). Samospráva rokuje o kúpe bytov s firmou GMT Projekt.
Mestský poslanec František Majerský však vyjadril názor, že mesto by malo vypísať transparentný tender s jasne definovanými podmienkami, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a spravodlivá súťaž. Firma GMT Projekt už v roku 2016 uzatvorila s mestom zmluvu o nájme pozemku a zaviazala sa k výstavbe bytov, ktoré budú spĺňať kritériá nájomných bytov bežného štandardu definované Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB). Po ukončení výstavby mala firma tieto byty ponúknuť mestu Poprad na odkúpenie.
Okrem toho, v mestskej časti Matejovce a na sídlisku Juh IV počíta mesto s výstavbou viac ako 60 bytových jednotiek. Na projektovú prípravu týchto zámerov mestskí poslanci odsúhlasili 150-tisíc eur z Mestského fondu rozvoja bývania. Zámerom plánovanej výstavby v Matejovciach je rozšíriť možnosti sociálneho bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľov, najmä rómsku komunitu.
Aktuálna situácia na realitnom trhu v Poprade: Nedostatok a dlhé čakacie lehoty
Konateľ jednej z popradských realitných kancelárií, Miroslav Antoška, konštatuje, že v Poprade je v súčasnosti nedostatok dobrých a kvalitných nehnuteľností. Z krátkodobého hľadiska sa dopyt po kúpe nehnuteľnosti mierne zvýšil, naopak, po prenájmoch sa mierne znížil. Napriek snahám mesta a existujúcim projektom, situácia na trhu s nájomným bývaním v Poprade čelí výzvam.
Štátom podporované nájomné bývanie: Pilotné projekty a ich realita
V čase, keď Slovensko zažíva krízu bývania a štát by mal podávať obyvateľom pomocnú ruku, projekty štátom podporovaného nájomného bývania narážajú na prekážky. Štátna agentúra, ktorá má realizovať tieto projekty, doteraz dokončila len jeden projekt v Bratislave, kde je necelá stovka bytov, a aj tie sú poväčšine prázdne. Toto kontrastuje s mestskými bytmi po celom Slovensku, ktoré takýto problém nemajú.
Prvý nájomný bytový dom na Muchovom námestí v bratislavskej Petržalke, ktorý bol skolaudovaný v apríli minulého roka, sú mestské, nie štátne byty. Premiér Robert Fico (Smer) síce nedávno s nadšením predstavil štátne byty v Ovocných sadoch českému premiérovi Andrejovi Babišovi, no vyše stovka bytov na Ivanskej ceste, ktoré sú pilotným projektom Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB), sa nedá označiť za úspešný. V apríli minulého roka agentúra ohlásila veľké prideľovanie bytov, no k dnešnému dňu, podľa informácií denníka SME, tam býva len jedna zdravotná sestra. AŠPNB potvrdila, že z celkového počtu 102 bytov je obsadených len 25.
"V rámci prvej fázy projektu Agentúra obsadzovala len 68 bytov. Časť záujemcov, ktorí splnili kritériá, je v procese obhliadok bytov alebo v štádiu podpisovania nájomných zmlúv. Záujem práve o Ovocné sady je podľa dát agentúry silný, evidujú 762 žiadostí - na sotva 70 bytov. Tieto však musia prideľovať podľa systému: 10 percent z počtu sú sociálne byty, 40 percent sú určené zamestnancom štátu a až to, čo zostane, rozdelí agentúra bežným ľuďom, ktorí nezarábajú príliš veľa a spĺňajú aj ďalšie kritériá. To je dôvod, prečo väčšina ľudí netuší, že existuje možnosť nájomného bytu - nie sú totiž reálne dostupné," uvádza sa v správe.
Prideľovanie štátnych bytov je zdĺhavý proces, ktorý brzdí najmä papierovanie. Zapojený je nielen záujemca o bývanie, ale aj jeho zamestnávateľ a verejná správa, ktorá overuje príjem a dlhy uchádzača voči krajine. Agentúra musí všetky podklady doručovať vytlačené a čakať, kým uplynie lehota a úrady sa vyjadria. "Systém zjednoduší interný proces overovania záujemcov a taktiež odbremení záujemcov od predkladania väčšiny potrebných potvrdení. Agentúra zefektívni a skráti proces predchádzajúci uzatvoreniu nájomnej zmluvy, keďže bude pracovať a posudzovať dáta záujemcov v digitálnej a nie papierovej podobe," ozrejmila hovorkyňa agentúry.
Problémom je, že ceny nájomného týchto bytov nie sú oproti trhu výrazne nižšie, pokiaľ nemáte príspevok od zamestnávateľa. Vlani bola suma za prenájom štátneho jednoizbového bytu v Bratislavskom kraji na úrovni 390 eur - zamestnávateľ prispel 157 eur. Pokiaľ ale príspevok žiadateľ nemá, oplatí sa mu priplatiť za byt bližšie k centru mesta. Výška prenájmu v Ovocných sadoch tak nepôsobí adekvátne. Jednoizbový byt si môžete prenajať aj za 550 eur mesačne a vyhnete sa niekoľkotýždňovým patáliám so schvaľovaním cez agentúru.
"Stretli sme sa odmietnutím podpísať nájomnú zmluvu kvôli očakávaniam nižšieho nájmu. Ľudia si zamieňali pojem „štátom podporované“ za „sociálne“ byty. No je tu aj množstvo obyvateľov, ktorí podľa čísel už nezapadajú do kategórie sociálne slabších. Pre nich môže byť štátny nájom neraz jediný, aký si môžu dovoliť. Celkovo ale lokalita bytov v Ovocných sadoch pri letisku nie je práve vyhľadávaná. Agentúra vníma zónu Ivanskej cesty ako primerane vybavenú, no pripustila, že sa stále rozvíja. Obchody a služby sú na pešo dostupné do 25 minút, s MHD asi za päť. „Z hľadiska napojenia na mestskú hromadnú dopravu rezort vníma polohu lokality Ovocné sady ako konkurencieschopnú v porovnaní s inými rozvojovými územiami. Lokalita sa nachádza priamo na trase linky 61, ktorá zabezpečuje priame spojenie medzi letiskom M.R. Štefánika a Hlavnou stanicou v Bratislave."
Projekt Ovocné sady je zatiaľ jediným fungujúcim príkladom štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku. Keďže štátne byty fungujú skôr ako regulácia trhového nájmu (hoci zatiaľ skôr pre potrebné profesie) a ľudia za ne reálne platia, majú aj iný štandard. Spravuje ich štát, no postavil ich investor - preto musia byť byty v jednej bytovke a majú dané požiadavky na vybavenie aj kvalitu. Musia totiž vydržať 25 rokov, aby sa z nich vrátil investorom zisk. „Je to dlhodobé riešenie dostupnosti bývania, cieľom je zabezpečiť obyvateľom štandardný nájom. Štátne bývanie má stimulovať vznik nových bytov a nezameriavať sa len na ich prekupovanie na trhu. Tempo výstavby štátnych bytov sa však dá prirovnať k nule, je rovnako pomalé ako administratíva agentúry. „Pôvodné politické sľuby sú, samozrejme, nereálne. Systém sa rozbieha ostatný rok, nastavuje sa legislatíva a interné procesy, zároveň prebiehajú intenzívne rokovania s investičnými partnermi, tie plánujeme schváliť v priebehu najbližších týždňov. Tiež máme avizované nahlásenie projektov v Žiline a Bratislave v najbližších mesiacoch a následne ďalšie projekty počas roka,” dodal s nádejou hovorca štátnej agentúry Tüdöš. Pri bratislavskom projekte sa myslí na získanie bytových domov Rosenhaus, ktorých investorom je Hestia.
Mestské nájomné byty: Efektívnejšia alternatíva?
Zatiaľ čo štátne nájomné byty stoja ľadom pre dlhé schvaľovanie, tie mestské sú málokedy prázdne. Mestá naprieč Slovenskom prideľujú byty prioritne sociálne znevýhodneným skupinám a zamestnancom dôležitým pre chod mesta - ako sú učitelia, zdravotníci, administratívni pracovníci či ľudia v údržbe. Výhodou mestských bytov je aj to, že nie sú tak oklieštené pravidlami štandardu ako tie štátne.
- Bratislava: Má 978 mestských bytov na takmer pol milióna obyvateľov. Obsadených je 800 z nich, na ďalšie čaká v priemere sedem rokov vyše tritisíc ľudí. Uchádzač musí mať trvalý pobyt v Bratislave, nevlastniť nehnuteľnosť a byť v bytovej núdzi, respektíve nemôže mať trvalé bývanie. Zároveň musí preukázať, že dokáže platiť nájomné a jeho zárobok nepresiahne päťnásobok životného minima. O byty však žiadajú aj jednorodičia alebo seniori, ktorí zostali sami. Nehnuteľnosti sa prenajímajú lacnejšie, ako trhové byty - zhruba o 20 percent, preto ich nemožno vnímať ako čisto sociálne bývanie, obyvatelia za ne platia stále dosť vysokú sumu.
- Prešov: Má podobný systém ako bratislavské mestské bývanie. Žiadateľ si môže vybrať lokalitu, kde chce bývať, aj či mu byt vyhovuje - mesto umožňuje aj výmenu bytu za iný vo vlastníctve mesta. Aktuálne má mesto s 82-tisíc obyvateľmi 533 bytov a 323 uchádzačov, pričom na pridelenie sa čakalo 3 - 4 roky. "V rámci poradovníka nie je možné predbehnúť sa. Zároveň však mesto má vyčlenené byty aj pre ľudí v ťažkej životnej situácii."
- Košice: Disponujú najväčším počtom mestských bytov - 990 a k tomu 221 nehnuteľností so zmiešaným vlastníctvom. "Obsadené sú takmer všetky. Počet voľných bytov sa dynamicky mení a to v prípade, ak nájomník zomrie, odíde do zariadenia sociálnych služieb alebo si nájde vlastné bývanie. Len šesť bytov, ktoré sú vhodné na budúce pridelenie, je dlhšiu dobu voľných." Podľa slov magistrátu neuprednostňujú nikoho, no žiadateľov rozdeľujú podľa toho, či potrebujú kompenzačný, štartovací, bezbariérový alebo seniorský byt. Musia mať taký príjem, aby boli schopní platiť platby za užívanie bytu a zároveň je stanovená maximálna výška príjmu. Kým byt pridelia, čakajú záujemcovia 2 - 4 roky, podľa toho, ako sa uvoľnia.
- Košice - Špecifický projekt: Poltucet malometrážnych hybridných bytov vo vlastníctve mesta poslúži šľachetnému účelu. Svoj nový domov v nich nájdu ľudia a rodiny v núdzi, ktorých finančná situácia im nedovoľuje zaobstarať, resp. prenajať si vlastné bývanie. Doposiaľ neobývateľné nájomné byty sa po rekonštrukcii stanú na najbližších 15 rokov útočiskom pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Osamelé matky alebo otcovia tak vďaka vlastnému bývaniu môžu zostať žiť spolu. Byty s výmerou 19 - 22 m2 sa nachádzajú v mestských častiach Sever a Západ. Spoločnosť Úsmev ako dar ich na vlastné náklady zrekonštruuje a v spolupráci s mestom ich prenajmú ľuďom s trvalým pobytom v Košiciach, ktorí sú ohrozené stratou bývania. "V šiestich mestských malometrážnych nájomných sociálnych bytoch im pripravíme nový domov. Nevieme si predstaviť, čo musia prežívať matky a otcovia samoživitelia, keď strácajú svoju strechu nad hlavou v tejto náročnej dobe. My im dáme bezpečie, pokoj, domov a život bez strachu." Mesto Košice týmto spôsobom pomoci predchádza vzniku bezdomovectva. Zároveň sa zhodnocuje aj mestský majetok. Všetky tieto byty sa nachádzajú v nevyhovujúcom až dezolátnom stave a boli dlhodobo neobývateľné. V sobotu sa začne s kompletnou rekonštrukciou prvého z nich, ďalšie sa budú v priebehu nasledujúcich mesiacov. Košický primátor zdôraznil, že mesto už dlhodobo pomáha sociálne odkázaným rodinám. Vyzdvihol aj aktivity Úsmevu ako dar a pripomenul, že uplynulý rok im mesto prenajalo v budove bývalej materskej školy v Pereši štyri byty. "Za našich predchodcov mnohé mestské byty chátrali. Dal som verejný prísľub, že mestské byty predávať nebudeme a naopak sa o nich budeme starať a zveľadovať. Postupne ich rekonštruujeme. Vďaka tomu ich dokážeme ponúknuť tým, ktorí nemali toľko šťastia ako máme my. Úsmev ako dar už ukázal, že to majú dobre zorganizované a vie s našim majetkom starostlivo nakladať. Za posledných päť rokov bolo v MČ Západ, Nad jazerom, Dargovských hrdinov, Sever, Juh daných do užívania 41 bytov v domoch so zmiešaným vlastníctvom, 14 z nich bolo v rokoch 2020 a 2033 prenajatých Nadácii Dedo v rámci projektu Housing first. V súčasnosti vlastní mesto 409 bytov, z ktorých je 11 neobývaných."
- Spišská Nová Ves: Mesto vlastní 409 bytov, z ktorých je 11 neobývaných. K dnešnému dňu samospráva eviduje 38 žiadostí, pričom ide prevažne o žiadosti občanov v dôchodkovom veku, prípadne iných žiadateľov. Mesto podľa nej nemá možnosť vyhovieť každému žiadateľovi o mestský nájomný byt. V súlade s platným všeobecne záväzným nariadením o podmienkach prenajímania mestských bytov v Spišskej Novej Vsi je žiadateľ evidovaný v zozname čakateľov na byt dva roky. V tomto a nasledujúcom roku sa spišskonovoveská samospráva masívne byty stavať nechystá. Konkrétnym väčším projektom mesta a súkromného investora je zmena územného plánu v lokalite hnedej zóny nedostavaného mäsokombinátu na Markušovskej ceste, kde v nevyužitej priemyselnej zóne môže vzniknúť polyfunkčno-obytná zóna. "Pracovný názov je satelitné bývanie Brusník s cca 600 bytmi a rozsiahlou vybavenosťou na šiestich hektároch, podľa princípov filozofie tzv. smart cities. Schválenie zmeny územného plánu očakávame v 1. štvrťroku."
Realitný trh v Spišskej Novej Vsi: Stabilita cien a preferencie kupujúcich
Ceny bytov v Spišskej Novej Vsi a okolí sa stabilizovali, už dlhšie obdobie nekolísali smerom hore, ani smerom dole. "Dopyt je podľa nás väčší ako ponuka, ľudia majú záujem o byty, reagujú na ponuku a majú svoje požiadavky. Občas sa však stáva, že ich postupne zmenia, napr. pri prehliadkach zistia, že namiesto dvojizbového bytu si radšej kúpia väčší trojizbový, pri ktorom sa cena až tak nelíši," priblížila situáciu na súkromnom trhu realitná maklérka Monika Tauberová.
Podľa nej je v Spišskej Novej Vsi väčší záujem o staršie byty, buď v pôvodnom stave, alebo čiastočne prerobené, ktoré sú lacnejšie. Vo všeobecnosti je však v Spišskej Novej Vsi väčší záujem o kúpu bytu, ako o prenájom nehnuteľnosti. "Nájom riešia ľudia v nejakej krajnej situácii, napr. mladé rodiny, ktoré nezískajú hypotéku od banky, prípadne ľudia, ktorí pracujú v zahraničí. Celkovo však musím povedať, že je dosť málo bytov ponúkaných na prenájom," konštatovala Tauberová.
Nájomné dvojizbového bytu aj s nákladmi na energiu sa v metropole Spiša pohybuje od 280 do 350 eur. Cena za štvorcový meter (m2) novostavby sa v Spišskej Novej Vsi pohybuje od 900 do 1100 eur. Najväčší záujem je o byty v centre a v okolí, napr. ulice Zimná, Letná, Banícka, Rázusova, príp. Moravská a Koceľová. Sídliská Mier a Tarča, zároveň aj obec Smižany sú taktiež dosť vyhľadávané.
Zatiaľ čo štátne nájomné bývanie na Slovensku čelí počiatočným problémom a zdĺhavým administratívnym procesom, mestské nájomné byty predstavujú funkčnejšie a rýchlejšie riešenie pre mnohé mestá. Iniciatívy ako tá v Poprade, zamerané na nákup a výstavbu nájomných bytov, spolu s podporou zo strany štátu a samosprávy, môžu v budúcnosti prispieť k zlepšeniu dostupnosti bývania pre širší okruh obyvateľov, pričom je dôležité zohľadniť aj potreby menej solventných skupín obyvateľstva.