Náhrada škody pri nájme pozemkov Slovenským pozemkovým fondom a pohľad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Slovenský pozemkový fond (SPF) ako správca štátneho poľnohospodárskeho majetku a pozemkov s neznámymi vlastníkmi sa v rámci svojej činnosti neraz ocitá v situáciách, ktoré môžu viesť k vzniku škody. Problematika náhrady škody v kontexte nájomných vzťahov, najmä pokiaľ ide o pozemky v správe SPF, je komplexná a často sa dostáva do pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok, aspektov a súdnej praxe relevantnej pre uplatnenie nároku na náhradu škody v týchto špecifických prípadoch, s osobitným dôrazom na judikatúru NS SR.

Slovenský pozemkový fond a jeho mandát

Slovenský pozemkový fond je právnická osoba, ktorá koná vo verejnom záujme. Jeho primárnou úlohou, v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (zákon o pôde) a iných relevantných predpisov, je správa poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Okrem toho fond spravuje a nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, napriek tomu, že je zrejmé, že každý pozemok vlastníka mal. Táto rozsiahla zodpovednosť zahŕňa aj uzatváranie nájomných zmlúv k pozemkom, ktoré spravuje.

V posledných rokoch sa objavili aj informácie o organizačných zmenách v rámci SPF. Napríklad, k 1. júnu 2021 bola dokončená zmena organizačnej štruktúry SPF, pričom boli zrušené všetky regionálne odbory. Kompetencie regionálnych odborov prevzali centrá špecializujúce sa na konkrétny typ agendy. Tieto zmeny môžu mať vplyv na efektivitu a transparentnosť procesov fondu.

Vznik nároku na náhradu škody

Na to, aby vznikol nárok na náhradu škody voči SPF, musia byť splnené základné predpoklady občianskeho práva. Tieto zahŕňajú:

• Existencia škody: Musí reálne dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu majetku, alebo k inému majetkovému či nemajetkovému ujme. Škoda môže mať podobu ušlého zisku, straty na vstupe, poškodenia veci, či iných foriem majetkovej ujmy.
• Príčinná súvislosť: Medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím SPF a vzniknutou škodou musí existovať priama a preukázateľná príčinná súvislosť.
• Protiprávnosť: Konanie alebo nekonanie SPF, ktoré viedlo k vzniku škody, musí byť v rozpore so zákonom alebo inou právnou normou.
• Zavinenie: Vo väčšine prípadov sa vyžaduje zavinenie na strane SPF, t. j. že škodu spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k náhrade škody a nájomným vzťahom

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal prípadmi náhrady škody v kontexte nájomných vzťahov, kde jednou zo strán bol Slovenský pozemkový fond. V týchto rozhodnutiach NS SR konzistentne zdôrazňuje potrebu dôsledného preukázania všetkých podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

Kľúčové aspekty zdôrazňované NS SR:

• Dôkazné bremeno: Súdne orgány vyžadujú od žalobcu dôkladné preukázanie všetkých zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. To zahŕňa nielen existenciu škody, ale aj presné vymedzenie jej rozsahu, preukázanie protiprávnosti konania SPF a existencie príčinnej súvislosti.
• Povinnosť SPF spravovať majetok s náležitou starostlivosťou: NS SR opakovane pripomína, že SPF je povinný spravovať štátny majetok s náležitou odbornosťou, efektívnosťou a v súlade so zákonom. V prípade porušenia tejto povinnosti, ktoré má za následok vznik škody, je SPF povinný túto škodu nahradiť.
• Špecifické situácie:
  • Duplicitný nájom: V prípadoch, kedy dôjde k duplicitnému nájmu tej istej nehnuteľnosti, môže SPF niesť zodpovednosť za škodu vzniknutú nájomcom. NS SR sa zaoberal aj otázkou, či si SPF má ponechať odplatu za užívanie - nájomné - ak bola nehnuteľnosť duplicitne prenajatá, pričom takáto skutočnosť môže byť považovaná za zásah do vlastníckeho práva.
  • Ušlý zisk: NS SR vo svojej judikatúre definuje ušlý zisk ako kategóriu škody, ktorá vychádza z predpokladaného bežného chodu vecí. Zároveň však zdôrazňuje, že tento nárok závisí od konkrétnych okolností posudzovanej veci. Ušlý zisk musí byť pre poškodeného nástrojom, ako dosiahnuť to, o čo v dôsledku protiprávnej udalosti prišiel, a nie nástrojom na dosiahnutie zisku, ktorý by mu z objektívnych dôvodov nevznikol.
  • Reštitučné náhrady a nájomné: V kontexte reštitučných náhrad môže vzniknúť otázka nároku na nájomné z pozemkov, za ktoré bola poskytnutá náhrada. NS SR v jednom z prípadov rozhodol, že oprávnená osoba nemá právny nárok na nájomné z pozemkov, za ktoré jej bola poskytnutá reštitučná náhrada.

Príklady z praxe a kontrolné zistenia

Analýza prípadov a kontrolných zistení odhaľuje konkrétne nedostatky v činnosti SPF, ktoré môžu viesť k sporom o náhradu škody.

• Nedostatočná príprava zmlúv: Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v SPF pripravované nedôsledne a nesystematicky. Dĺžka vybavenia žiadostí o nájom sa pohybovala od dvoch mesiacov až po sedem rokov, čo naznačuje netransparentné postupy a potenciálne korupčné správanie.
• Nesprávne nakladanie s majetkom: Kontrolóri NKÚ zistili množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré SPF spravuje. Fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov katastra nehnuteľností, kde sú pritom významné nezrovnalosti.
• Externé právne služby: V oblasti využívania externých právnych služieb boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. SPF zaplatil advokátskym kanceláriám milióny eur, pričom niektoré odmeny boli vyplatené v rozpore so zákonom. Niekedy dochádzalo k častým zmenám právnych zástupcov v prebiehajúcich sporoch, čo viedlo k nehospodárnemu míňaniu finančných prostriedkov.
• Prieťahy v konaní: Dôsledkom neefektívneho vybavovania žiadostí a prieťahov v konaniach zo strany správnych orgánov, vrátane SPF, môže byť negatívny dopad na oprávnené osoby a potenciálne aj vznik nároku na náhradu škody z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní.

Dôsledky pre prax

Zistenia kontrolórov NKÚ, ako aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, poukazujú na potrebu zvýšenia transparentnosti, efektívnosti a dodržiavania právnych predpisov v činnosti Slovenského pozemkového fondu. Zlepšenie interných procesov, dôslednejšia kontrola pri uzatváraní zmlúv a efektívnejšie nakladanie s majetkom štátu sú kľúčové pre minimalizáciu rizika vzniku sporov o náhradu škody.

V súvislosti s problematikou náhrady škody pri nájme pozemkov, kde je jednou zo strán Slovenský pozemkový fond, je nevyhnutné dôsledne posudzovať každý prípad individuálne. Vždy je potrebné zohľadniť špecifické okolnosti, aplikovateľné právne predpisy a predovšetkým relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátane postavenia a činnosti SPF, je často označovaná za neprehľadnú a roztrieštenú, čo len podčiarkuje potrebu citlivého prístupu pri riešení akýchkoľvek právnych nárokov týkajúcich sa správy pôdy.

Finančné aspekty a príjmy SPF

Príjmy Slovenského pozemkového fondu, ako aj iných subjektov spravujúcich majetok, sú rôznorodé. Medzi hlavné kategórie patria:

• Príjmy z majetku: Sem patrí najmä nájomné z prenajatých pozemkov, ktoré sú kľúčovým zdrojom príjmov SPF.
• Daňové príjmy: Aj keď SPF nie je primárne daňovým subjektom, jeho činnosť môže generovať rôzne daňové príjmy v rámci širšieho ekonomického kontextu.
• Poplatky a iné príjmy: Mohlo by ísť o správne poplatky súvisiace s úkonmi SPF, či iné administratívne poplatky.
• Príjmy za poskytované služby: V rámci svojej činnosti môže SPF poskytovať aj rôzne služby, ktoré sú spoplatnené.

Výdavky SPF sú rovnako diverzifikované a zahŕňajú náklady na správu majetku, platy zamestnancov, prevádzkové náklady, ale aj náklady spojené s právnymi službami a prípadnými súdnymi spormi. Zistenia NKÚ poukázali na nehospodárne vynakladanie prostriedkov, najmä v oblasti externých právnych služieb, kde došlo k vyplateniu značných súm, ktoré neboli vždy v súlade s právnymi predpismi.

Dôležitosť transparentnosti a efektívnosti

Celkovo možno konštatovať, že oblasť náhrady škody v súvislosti s nájomnými vzťahmi a Slovenským pozemkovým fondom je komplexná a vyžaduje si dôkladné poznanie relevantnej legislatívy a judikatúry. Zistenia kontrolných orgánov a súdna prax poukazujú na potrebu neustáleho zlepšovania procesov, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť, efektívnosť a hospodárnosť pri správe štátneho majetku. Tým sa nielen predchádza vzniku škôd, ale zároveň sa posilňuje dôvera verejnosti v inštitúcie spravujúce verejné prostriedky. Dôsledná aplikácia zásad zákonnosti a riadnej správy majetku je kľúčová pre ochranu verejného záujmu a zabezpečenie spravodlivého postupu voči všetkým zúčastneným stranám.

tags: #nahrada #skody #najom #slovensky #pozemkovy #fond