Hlavné kuchárky v školskej jedálni: Výzvy, odmeňovanie a legislatíva

Zabezpečenie kvalitného a cenovo dostupného stravovania v školských zariadeniach je kľúčovou súčasťou ich fungovania. Školy si svoje povinnosti v tejto oblasti plnia najmä prostredníctvom vlastných školských jedální. Napriek tomu, že rôzne spôsoby poskytovania príspevkov na stravu pre zamestnancov škôl patria aj v súčasnej dobe k veľmi aktuálnej téme, pozornosť si zaslúži aj postavenie a odmeňovanie samotných zamestnancov školskej jedálne, predovšetkým hlavných kuchárok. Tieto pracovníčky čelia množstvu výziev, od náročnej fyzickej práce až po komplexné legislatívne rámce týkajúce sa ich platového zaradenia.

Prevádzka a financovanie školských jedální: Rôzne modely

Prevažná časť škôl, školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne, zabezpečuje stravovanie priamo v nich. Len v ojedinelých prípadoch sa stravovanie zabezpečuje prostredníctvom stravných lístkov (gastrolístkov) alebo priamym finančným príspevkom zamestnancovi. Najbežnejšia je nepeňažná forma stravovania, kde si zamestnanec kupuje stravné lístky od zamestnávateľa (vedúcej školskej jedálne) za cenu nižšiu, ako je ich skutočná hodnota. Zo skutočnej hodnoty stravného lístka sa odpočítava príspevok zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce a prípadný príspevok zo sociálneho fondu. Peňažná forma príspevku je pre zamestnanca menej výhodná, pretože zamestnávateľ je povinný takýto peňažný príspevok zdaniť 19-percentnou sadzbou dane, aj keď ide o povinný príspevok podľa § 152 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Väčšina školských jedální funguje na princípe výberu preddavkov, čo znamená, že stravníci si svoju stravu musia predplatiť na mesiac vopred.

Veľkosť školy a s ňou spojené financie zohrávajú veľmi významnú úlohu pri zabezpečovaní prevádzky školskej jedálne, vrátane personálneho obsadenia a upratovania. V konkrétnej materskej škole sa môže stravovať 64 detí, v základnej škole 75 a k nim sa pridá 20 dospelých stravníkov. Vedúca školskej jedálne v takomto prípade vydáva najmenším stravníkom jedlo priamo v triede, zatiaľ čo ostatní sa na striedačku stravujú priamo v jedálni. Vo väčších školách, kde sa napríklad stravuje 300 stravníkov a pracujú tu 4 kuchárky, je situácia odlišná. Všetko si upratujú samé, avšak okrem samotnej jedálne. Veľké upratovanie realizujú predovšetkým počas letných mesiacov - perú záclony, umývajú okná, upratujú celkovo všetko, čo sa dá. Počas školského roka upratovačka umyje školskú jedáleň, ale ostatné je už v réžii kuchárok. Keď napríklad dieťa počas obeda niečo rozleje, kuchárka príde a poriadok urobí.

Náročnosť práce kuchárok a otázka upratovania

Je však správne, aby kuchárka, ktorá pracuje s potravinami, varí a vydáva obed, zároveň počas toho umývala podlahu? Kuchárky majú oveľa viac povinností, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V školskej jedálni, kde varia približne pre 170 stravníkov a majú aj výdajňu, odkiaľ prenášajú stravu na vozíkoch približne 200 metrov v snehu i v daždi, si všetko okrem jedálne upratujú samé. Okrem chodby, skladov a kuchyne si perú aj záclony, obrusy, pracovné odevy, utierky. Umývajú okná, v zime odhŕňajú z dvora sneh, vymetajú lístie, odnášajú odpadové nádoby na ulicu. Niekde je však k dispozícii upratovačka.

V inej školskej jedálni, kde sa denne varí 300 obedov, je upratovačka prítomná aj počas výdaja obedov od 11:30 do 14:00. Pohybuje sa po jedálni a utiera stoly. V prípade znečistenia ihneď umyje aj podlahu. Zvyšný čas upratuje ostatné priestory. V skutočnosti by však kuchárky mali byť primárne zodpovedné za varenie obeda a upratovačky za riadenie a údržbu priestorov, ktoré sú im pridelené. Upratovačka je zamestnancom školy alebo škôlky, prípadne môže patriť priamo pod starostu. Riaditeľ má objekt, v ktorom sa nachádza okrem priestorov školy aj jedálenská časť. Na všetky tieto štvorcové metre sa potom rozpočítajú pracovné sily upratovačky. Kuchárky by mali v plnom rozsahu zodpovedať za čistotu kuchyne a skladov. Ostatné veci, ako napríklad jedáleň, chodby, sociálne zariadenia či schodiská, má upratovať upratovačka. A čo na to samotné upratovačky? Mnohé z nich berú ako samozrejmosť, že upratujú priestory školskej jedálne a dokonca aj upracú po deťoch, ak niečo vylejú. Takto by to malo po správnosti fungovať, ale realita je mnohokrát iná.

Platové zaradenie hlavnej kuchárky: Zákony a prax

Zaradenie nepedagogických zamestnancov, ako je hlavná kuchárka v školskej jedálni, do správnej platovej triedy je dôležité pre spravodlivé ohodnotenie ich práce. Táto problematika sa riadi zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom článku je analyzovať situáciu hlavnej kuchárky, ktorá si rozšírila svoju odbornú kvalifikáciu a varí diétne jedlá pre žiakov so špeciálnymi stravovacími požiadavkami, a zvážiť možnosti jej zaradenia do vyššej platovej triedy alebo zvýšenia osobného príplatku.

Nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení sa zaraďujú do platovej triedy v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Toto zaradenie závisí od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce. Katalóg pracovných činností, ktorý je súčasťou tohto zákona, definuje jednotlivé činnosti a ich zaradenie do platových tried. Kuchárky v školských stravovacích zariadeniach sa podľa časti 01. Spoločné pracovné činnosti prílohy č. 2 katalógu zaraďujú do 2. až 4. platovej triedy. V prípade, že kuchárka vyrába najzložitejšie diétne jedlá podľa diétneho programu záväzného v školskom zariadení, môže byť zaradená do 5. platovej triedy.

Na vykonávanie pracovných činností zaradených do 2. platovej triedy nie je ustanovený kvalifikačný predpoklad, teda tieto činnosti môže vykonávať aj zamestnanec so základným vzdelaním. Na vykonávanie pracovných činností zaradených do 3. a 4. platovej triedy sa vyžaduje stredné vzdelanie, t. j. vyučenie v odbore, bez ohľadu na odbor vyučenia. Pre zaradenie do 5. platovej triedy sú stanovené ďalšie, špecifickejšie kvalifikačné predpoklady.

Možnosti zaradenia do 3. platovej triedy:Podľa katalógu pracovných činností existujú dve hlavné možnosti, ako by mohla byť hlavná kuchárka zaradená do 3. platovej triedy:

1. Spoločné pracovné činnosti: Ak jej pracovná náplň zahŕňa činnosti, ktoré zodpovedajú popisu v katalógu pre 3. platovú triedu v rámci spoločných pracovných činností, je možné ju preradiť.
2. Zmena pracovnej náplne: Príprava diétnych jedál môže byť dôvodom na zaradenie do vyššej platovej triedy, ak táto činnosť zodpovedá vyššej náročnosti a zodpovednosti, ako sa vyžaduje v 2. platovej triede. Je nutné preveriť, či príprava diétnych jedál pre dvanásť žiakov spĺňa podmienky pre zaradenie do 3. platovej triedy, ktoré sú definované v katalógu pracovných činností.

Alternatívne riešenie: Osobný príplatokAk nie je možné zaradiť hlavnú kuchárku do 3. platovej triedy, existuje možnosť zvýšiť jej osobný príplatok podľa § 10 zákona 553/2003 Z. z. Osobný príplatok je nenárokovateľná zložka mzdy, ktorú môže zamestnávateľ priznať zamestnancovi za kvalitné plnenie pracovných úloh, za dosiahnuté pracovné výsledky alebo za vykonávanie prác nad rámec bežných povinností. Vzhľadom na rozšírenú kvalifikáciu a prípravu diétnych jedál je možné priznať osobný príplatok, ktorý zohľadní zvýšenú zodpovednosť a odbornú spôsobilosť.

Dôvody pre zvýšenie mzdy a postup pri zmene

Dôvody pre zvýšenie mzdy hlavnej kuchárky:

• Rozšírenie kvalifikácie: Absolvovanie akreditovaného vzdelávania v odbore diétna kuchárka preukazuje snahu o zvyšovanie odbornej úrovne a kvality poskytovaných služieb.
• Špeciálne stravovacie požiadavky: Príprava diétnych jedál pre žiakov so zdravotnými obmedzeniami si vyžaduje špecifické znalosti a dodržiavanie prísnych hygienických a technologických postupov.
• Zvýšená zodpovednosť: Kuchárka je zodpovedná za správne zostavenie jedálnička a prípravu jedál, ktoré zodpovedajú zdravotnému stavu žiakov. Nesprávna strava môže mať negatívny dopad na ich zdravie.

Postup pri zmene zaradenia alebo zvýšení príplatku:

1. Analýza pracovnej náplne: Dôkladne analyzovať súčasnú pracovnú náplň hlavnej kuchárky a porovnať ju s katalógom pracovných činností, aby sa zistilo, či spĺňa kritériá pre vyššiu platovú triedu.
2. Konzultácia s právnikom/odborníkom: Konzultovať situáciu s právnikom alebo odborníkom na pracovné právo, aby sa zabezpečilo, že všetky kroky budú v súlade so zákonom.
3. Rozhodnutie zamestnávateľa: Na základe analýzy a konzultácie zamestnávateľ rozhodne, či je možné zaradiť hlavnú kuchárku do vyššej platovej triedy alebo jej zvýšiť osobný príplatok.

Je dôležité poznamenať, že informácie uvedené v pôvodnom zadaní neumožňujú konkrétne sa vyjadriť ku zaradeniu zamestnankyne do platovej triedy bez znalosti jej dosiahnutého vzdelania a presného rozsahu vykonávaných pracovných činností.

Výzvy pri náboroch a platy v školských jedálňach

Nedostatok zamestnancov v školských jedálňach je reálny problém. Okrem učiteľov sa školy potýkajú s nedostatkom aj iných nepedagogických zamestnancov, ako sú upratovačky či školníci. V mnohých školách sa darí zamestnancov nájsť len s ťažkosťami a tí, ktorí nastúpia, často v práci nevydržia dlho. Nízky plat nie je jediným problémom, často je totiž pod úrovňou minimálnej mzdy. Kuchárkam sa zvyčajne začína deň o šiestej ráno, čo závisí od pripravovaného jedálneho lístka a potreby posíl v kuchyni.

Na základnej škole na Mudroňovej ulici v Bratislave pripravujú kuchárky obed zhruba pre 550 stravníkov, nielen pre školákov, ale aj pre deti z okolitých škôlok. Teplota v kuchyni počas práce stúpa, horáky idú naplno a tri kotly pridávajú na horúčave. V lete môže byť pri sporákoch aj 38 stupňov Celzia. Po vyučovaní prichádzajú prví stravníci a s výdajom obeda práca v kuchyni nekončí. Kuchárky čaká upratovanie, čo je jeden z dôvodov, prečo je tak málo záujemcov o túto prácu. Na spomínanej škole sa od začiatku školského roka vystriedalo šesť kuchárov. Vedúca školskej jedálne poznamenala, že sa jej stáva dosť často, že zamestnanci pobudnú len dva-tri dni a potom zmiznú. Vrcholom bolo, keď kuchár prišiel, vyzliekol sa a odišiel s tým, že to robiť nebude.

Najhoršia situácia je v okolí Bratislavy. Náročná práca a najmä plat, ktorý sa pohybuje v priemere okolo 700 eur v hrubom, zatiaľ čo minimálna mzda je 750 eur, odrádzajú potenciálnych zamestnancov. Aktuálne je na portáli Edujobs zverejnených 44 pracovných ponúk pre kuchárov, no záujem je podpriemerný, pretože na jeden inzerát reaguje v priemere len päť ľudí. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy žiada od vlády navýšenie platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy o desať percent od 1. septembra. Minister školstva avizoval rokovania o platoch nepedagogických zamestnancov s cieľom vytvárať priaznivé podmienky pre ich prácu. Mestské časti sa pokúšajú motivovať zamestnancov škôl aj motivačnými bonusmi, napríklad vo výške 300 eur, ak to ich rozpočet dovoľuje.

Počet zamestnancov v školskej jedálni a kontrola kvality

Určenie adekvátneho počtu zamestnancov v školskej jedálni je kľúčové pre efektívne fungovanie. Zariadenie školského stravovania určuje počet prevádzkových zamestnancov podľa počtu prijatých stravníkov na odber hlavných jedál alebo doplnkových jedál pri jednozmennej alebo celodennej prevádzke. Odporúčaný počet prevádzkových zamestnancov pre školskú jedáleň je uvedený v prílohe č. 2 a 3 a pre výdajnú školskú jedáleň v prílohe č. 4. V prípade, že sa v jedálni stravuje 267 stravníkov a pracujú tu 1 vedúca a 1 hlavná kuchárka, pričom jedna zaučená kuchárka odchádza a plánuje sa prijať nová, je dôležité zvážiť potrebu ďalšieho personálu. Keďže jedna kuchárka, ktorá je navyše chorá a čaká na operáciu, je nedostatočná kapacita, najmä ak by ochorela alebo išla na operáciu, nemal by ju kto zastúpiť. Zvládnuť navariť aj jeden obed pre toľko stravníkov je už teraz veľmi náročné.

Kontrola kvality jedál v školských jedálňach zahŕňa viaceré aspekty:

• Dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr.
• Dodržiavanie výživovej hodnoty jedál a nápojov.
• Finančné zabezpečenie výroby jedál a nápojov.
• Dodržiavanie prevádzkového poriadku.
• Zabezpečenie doplnkového stravovania detí a žiakov.
• Osobná a prevádzková hygiena.
• Vedenie dokumentácie.
• Zabezpečenie celospoločenských programov.
• Materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.

O vykonanej kontrole sa vedie písomný záznam spolu s opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov.

Štruktúra jedálnych lístkov a zloženie pokrmov

Štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní sa líši v závislosti od prevádzky. Pri jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, a dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennej prevádzke jedálny lístok obsahuje štyri hlavné mäsové jedlá, dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové (najmä v pondelok), a druhá večera sa podáva podľa príslušných predpisov.

Obsahová štruktúra pokrmov je tiež špecifická:

• Hlavné jedlá z mäsa: Pripravujú sa z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr.
• Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa: Sú to zmesi mäsa s ryžou, mletými sójovými bôbmi alebo drvinou, ovsenými vločkami a zemiakmi.
• Hlavné jedlá zeleninové: Pripravujú sa zo zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.
• Múčne hlavné jedlá: Pripravujú sa z múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.

Výber základných potravín pre prípravu hlavných jedál závisí od výšky finančného limitu na nákup potravín, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

Všeobecné zásady pri zostavovaní jedálnych lístkov:

• Prívarky zo strukovín sa zaraďujú dvakrát mesačne.
• Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov.
• Múčne prílohy (knedľa, halušky, cestoviny) sa podávajú raz týždenne (pri celodennej prevádzke 2-3x, pri nepretržitej 4x).
• Zemiaky sa podávajú 2-3x týždenne (pri celodennej prevádzke 4x, pri nepretržitej 6x).
• Zelenina sa podáva denne, prednostne čerstvá, v rôznych formách (šaláty, oblohy).
• Časť múčnej prílohy sa nahrádza dusenou zeleninou.
• Hlavné jedlá z rýb sa podávajú jedenkrát týždenne (pri celodennej prevádzke dvakrát).
• Obilniny (krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica) sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa raz týždenne.
• Strukoviny sa podávajú 1-2x týždenne vo forme polievok, prívarkov a šalátov.
• Múčniky z ovocia, tvarohu a mlieka sa podávajú najviac 1-2x týždenne.
• Nápoj (voda, mlieko, čaj) sa podáva ku každému jedlu.
• Chlieb z celozrnnej múky alebo tmavé druhy chleba sa podávajú ako súčasť doplnkových jedál.
• Do jedálnych lístkov sa zaraďuje čerstvé mäso (hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie) a ryby. Údené mäso a výrobky z neho sa pre deti do 3 rokov nezaraďujú, pre starších najviac raz mesačne.
• Doplnkové jedlá obsahujú bielkovinu (okrem mlieka).
• Jedlá sa pripravujú na oleji, do hotových pokrmov sa pridáva maslo na zvýšenie biologickej hodnoty.

Materiálno-technické zabezpečenie zariadenia školského stravovania zahŕňa vybavenie, zoznam čistiacich prostriedkov a zoznam ochranných pracovných prostriedkov pre zamestnancov. Súčasťou môže byť aj počítačová technika s pripojením na internet.

tags: #mozu #byt #v #skolskej #jedalni #2