Žiť v bytovom dome predovšetkým znamená, že sa jeho obyvatelia nutne musia prispôsobiť jeho pravidlám, byť ohľaduplní k svojim susedom a riadiť sa dôležitým pravidlom „nerob druhým to, čo nechceš, aby robili oni tebe“. V bytovom dome môžu súčasne bývať desiatky rodín, čo je pochopiteľne náročné z hľadiska tolerancie a prispôsobenia sa. Susedov od seba delí častokrát iba tenká neodhlučnená stena, čo má za následok mnoho sporov. Niekomu môže vadiť dupot detí, inému hlučná hudba či fajčenie na balkóne. Iní susedia sa zasa zbavujú nepotrebných vecí ich odkladaním v spoločných priestoroch bytového domu, či už ide o menšie rastliny, bicykle, kočíky, botníky alebo väčšie skrine. Je nutné, aby si obyvatelia bytových domov uvedomili, že spoločné priestory neslúžia na odkladanie nepotrebných vecí a navyše väčšina z nich (napr. chodby) slúžia ako únikové cesty.

Tento článok sa podrobne venuje problematike využívania spoločných priestorov v bytových domoch, so zameraním na otázku parkovania motocyklov, ale aj iných predmetov. Okrem toho sa dotýka aj súvisiacich tém ako sú susedské vzťahy, právne predpisy upravujúce život v bytových domoch a dodržiavanie domového poriadku.
Spoločné priestory - Vaša vizitka aj zodpovednosť
Spoločné priestory v bytových domoch nepatria nikomu jednotlivo, ale všetkým vlastníkom bytov spoločne. Mnoho majiteľov bytov si však túto skutočnosť neuvedomuje, čo je dôvodom mnohých sporov. Spoločné priestory v bytových domoch sú jedným z najčastejších zdrojov sporov medzi susedmi. Pod pojmom spoločné časti domu sa rozumejú tie časti, ktoré sú spoločne užívané všetkými vlastníkmi. K týmto častiam domu patrí napríklad schodisko, spoločné chodby, spoločné terasy, povaly, záhrada, ale aj obvodové múry, strecha, vodorovné, zvislé nosné a izolačné konštrukcie a základy domu. Podľa zákona patria sem aj zariadenia, ktoré sú spoločne využívané a slúžia len danému domu. Ide napríklad o výťahy, komíny, vodovodné, plynové, kanalizačné, elektrické a iné prípojky. K spoločným zariadeniam patria aj práčovne, kočikárne alebo kotolne spolu s technologickými zariadeniami.
Ak využívate spoločné priestory a ste ich spoluvlastníkom, týka sa vás povinnosť v podobe údržby týchto priestorov a tiež povinné hradenie príspevku na údržbu či prípadné opravy. Spoločné priestory sú aj vašou vizitkou. Určite ste si pri vstupe do obchodných centier, nemocníc či verejných budov všimli, že sa tam nachádzajú čistiace rohože. Tieto rohože slúžia na to, aby boli vnútorné priestory pri veľkom pohybe ľudí čo najmenej znečistené. Rohože sú dostatočne ťažké a ich spodná strana je vyrobená tak, aby dokonale držala na podlahe. Stačí, aby po nich človek prešiel, a väčšina nečistôt, ako je piesok, kamene či blato, zostane na rohoži. Umiestnenie čistiacej rohože na správne miesto vyrieši mnoho problémov. Rohož totiž neslúži len ako ochrana pred znečistením spoločných priestorov v bytovom dome, ale aj ako protišmyková podložka.

Práva a povinnosti vlastníkov spoločných priestorov
S právami úzko súvisia aj povinnosti, ktoré musí každý vlastník bytu dodržiavať. Tieto povinnosti nie sú len formálnou záležitosťou, ale majú priamy vplyv na bezpečnosť, funkčnosť a hodnotu celého bytového domu.
Práva vlastníkov týkajúce sa spoločných priestorov:
- Základné právo užívania: Každý vlastník bytu má právo užívať spoločné priestory v rozsahu obvyklom pre všetkých obyvateľov domu.
- Právo na informácie: Vlastníci majú zároveň právo na úplné informácie o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločných priestorov. Môžu nahliadať do dokumentácie týkajúcej sa správy, získavať informácie o plánovaných opravách a modernizáciách a kontrolovať čerpanie fondu prevádzky, údržby a opráv.
- Právo spolurozhodovať: Jedným z najdôležitejších práv je možnosť spolurozhodovať o podstatných otázkach týkajúcich sa spoločných priestorov. Vlastníci rozhodujú o opravách a modernizáciách, pravidlách využívania týchto priestorov, prenájme tretím osobám a zriadení nových spoločných zariadení.
Povinnosti vlastníkov týkajúce sa spoločných priestorov:
- Financovanie prevádzky a údržby: Mesačné príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv (FPÚO) nie sú dobrovoľné, ale predstavujú zákonnú povinnosť každého vlastníka bytu. Z fondu sa financuje pravidelná údržba spoločných priestorov, revízie technických zariadení, opravy a modernizácie, ako aj upratovanie a osvetlenie spoločných častí.
- Rešpektovanie práv ostatných: Vlastníci sú povinní rešpektovať práva ostatných spoluvlastníkov. To znamená neobmedzovať prístup ostatných do spoločných priestorov, nepoškodzovať spoločný majetok, dodržiavať protipožiarne predpisy a rešpektovať rozhodnutia spoločenstva vlastníkov.
- Dodržiavanie ohlasovacej povinnosti: Pri akýchkoľvek zásahoch do spoločných priestorov platí prísna ohlasovacia povinnosť. Vlastník musí požiadať o súhlas spoločenstvo vlastníkov, predložiť statický posudok pri stavebných úpravách a dodržiavať stavebný zákon a súvisiace predpisy.
Parkovanie motocyklov a iných predmetov v spoločných priestoroch: Kde končí tolerancia?
Jedným z najčastejších problémov, ktoré sa vyskytujú v bytových domoch, je neoprávnené využívanie spoločných priestorov jednotlivými vlastníkmi. Typickým príkladom je odkladanie bicyklov, kočíkov, botníkov, skríň, ale aj motocyklov v chodbách, pivničných priestoroch či na medziposchodiach. Takéto konanie má viacero negatívnych dôsledkov.
Po prvé, takéto predmety v únikových cestách (chodby, schodiská) porušujú bezpečnostné nariadenia. V prípade požiaru alebo inej núdzovej situácie môžu brániť rýchlej evakuácii osôb, čím priamo ohrozujú ich životy a zdravie. Okrem toho, ak sú tieto predmety horľavé, môžu prispieť k šíreniu požiaru a produkcii toxických splodín.
Po druhé, odkladanie vecí v spoločných priestoroch často spôsobuje nepríjemnosti ostatným susedom. Môže ísť o obmedzenie priechodu, zníženie estetickej hodnoty spoločných priestorov, ale aj o šírenie zápachu z odpadkov alebo iných nevhodných materiálov. Chodby v bytových domoch často nie sú dostatočne vetrané, a tak sa intenzívny zápach z odpadkov drží aj dlho po tom, ako smeti vlastník vynesie.
Platenie parkovania v Košiciach
Čo hovorí legislatíva a domový poriadok?
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 9 ods. 4) uvádza, že správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Bezpečnosť únikovej cesty v bytovom dome musí byť zachovaná v zmysle § 51 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z. z.
Najefektívnejším spôsobom, ako donútiť neprispôsobivého suseda upustiť od nevhodného konania, ak nepomôže susedský dohovor ani upozornenie správcu, je inštitút domového poriadku. Domový poriadok, ktorý je akýmsi súborom pravidiel, ktoré musia obyvatelia bytového domu dodržiavať, by mal byť schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov na schôdzi alebo zhromaždení. Tým sa stáva pre každého záväzným. Do domového poriadku je možné aplikovať aj primerané sankcie za jeho nedodržiavanie, a tak vlastník, ktorý nekoná v súlade s poriadkom, môže byť sankcionovaný finančnou pokutou, ktorá bude pripísaná na fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov daného bytového domu.
Zanechávanie odpadkov a iných predmetov na chodbe môže mať nepríjemnú dohru pre všetkých vlastníkov v bytovom dome v podobe pokuty, ktorá bytovému domu hrozí, ak únikové cesty nie sú trvalo voľné, sú zapratané horľavým materiálom (napr. kočíky, skrine) alebo inak nespĺňajú požiadavky legislatívy.

Čo robiť v prípade neprispôsobivého suseda?
Ak váš sused nereflektuje na slušné upozornenia, či už svojich susedov alebo aj správcu, na zdržanie sa nevhodného správania, existuje niekoľko možností. Správca alebo predseda spoločenstva zodpovedá za bezpečnosť spoločných častí a zariadení. V prípade neodpratania vecí vlastníkom ani po výzve tak môže urobiť on sám. Správca alebo predseda by sa mal vlastníkovi pokúsiť vysvetliť, prečo je dôležité nechať únikové cesty voľné a prečo ich nesmie zapratávať osobnými vecami.
Konkrétne príklady problémov a ich riešenia:
- Parkovanie motocyklov vo výklenkoch: Pokiaľ ide o samotné výklenky pod panelákmi, je potrebné zistiť, či priestor výklenku je v súkromnom vlastníctve (súčasť bytového domu) alebo ide o chodník. Vo väčšine prípadov ide o vlastníctvo súkromných osôb. Ak s takýmto parkovaním nesúhlasia, mali by si daný priestor zabezpečiť. O porušenie zákona o cestnej premávke by išlo len vtedy, ak by sa do priestoru výklenku vodič dostal jazdou motocykla po chodníku. Ak je priestor výklenku definovaný ako chodník, parkovanie motocyklov na ňom upravuje zákon o cestnej premávke.
- Skladovanie pneumatík v pivniciach alebo garážach: Parkovanie skútra je možné v priestoroch na to určených, ktoré definuje projekt požiarnej ochrany pre daný objekt. Pokiaľ je skúter parkovaný v súkromnej pivnici, je to rozhodnutie a zodpovednosť vlastníka. Skladovanie pneumatík v spoločných garážových staniach, aj v skrini, je problematické, pretože zvyšuje požiarne zaťaženie priestoru. Súkromná, ohradená pivnica je priestor, do ktorého nemá technik požiarnej ochrany vstupovať a nemôže ho posudzovať. Ak vlastník skladuje vo svojej súkromnej a ohradené pivnici pneumatiky, strešný box a pod., nevidí sa v tom problém, je to na zodpovednosti vlastníka, aby neohrozil ostatných susedov a aby skladované veci neboli nebezpečné pre šírenie požiaru.
- Uzamknuté priechody v pivniciach: Uzamknuté priechody pivníc je potrebné porovnať so stavebnou dokumentáciou. Ak boli pivnice pôvodne projektované ako priechodzie, ich uzamknutie bez súhlasu stavebného úradu nie je možné.
- Ukladanie vecí pred pivničnými kobkami: Každý priestor má v zmysle projektovej dokumentácie svoju funkciu. Ak je priestor pred pivnicami klasifikovaný ako chodba alebo priestor slúžiaci na komunikáciu osôb, nemožno tam skladovať veci.
- Používanie kočikárne: Do kočikárne patria okrem detských kočíkov a invalidných vozíkov najmä bicykle, detské kolobežky, trojkolky. Nie však mopedy a motorky.

Iné susedské problémy a ich riešenia
Okrem problémov s odkladaním vecí sa v bytových domoch často vyskytujú aj iné susedské spory, ktoré môžu znepríjemňovať život všetkým obyvateľom.
- Hluk: Hoci nočný pokoj platí medzi 22. hodinou a 6. hodinou rannou, existuje aj tzv. večerný pokoj, ktorý platí od 19. do 22. hodiny. Počas týchto období by sa mali obyvatelia vyvarovať nadmerného hluku.
- Zápach z varenia: Ak sa z bytu šíri odpudzujúci zápach z varenia, môže to byť nepríjemné pre susedov. V takýchto prípadoch je dôležité dbať na dostatočné vetranie bytu.
- Fajčenie v spoločných priestoroch: Fajčenie v spoločných priestoroch (schodiská, pivničné priestory, výťahy) je Domovým poriadkom zakázané. Okrem nepríjemného zápachu dymu môže zle uhasená cigareta spôsobiť aj požiar.
- Vytriasať, prášiť a čistiť predmety z okien, balkónov a loggií: Podľa Domového poriadku je to zakázané.
- Umiestňovanie kvetináčov na balkónoch: Je povinnosťou zabezpečiť kvety tak, aby voda nepretekala a nepoškodzovala spoločné časti domu a veci susedov.
- Separovanie odpadu v nočných hodinách: Hoci je separovanie odpadu dôležité, jeho vykonávanie v nočných hodinách môže rušiť susedov.
- Manipulácia s kontajnermi na odpad: Kontajnery sa nesmú premiestňovať, poškodzovať a nie je dovolené do nich hádzať nebezpečný odpad.
- Čistenie okien a balkónov: Pri týchto činnostiach je potrebné dbať na to, aby nedošlo k znečisteniu spoločných priestorov alebo k ohrozeniu okoloidúcich.
Platenie parkovania v Košiciach
Všetky tieto situácie poukazujú na to, že život v bytovom dome si vyžaduje neustálu komunikáciu, toleranciu a dodržiavanie spoločných pravidiel. V prípade nejasností alebo sporov je vždy najlepšie obrátiť sa na správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov, prípadne vyhľadať odbornú právnu radu. Spoločné priestory sú súčasťou spoločného majetku a ich zodpovedné využívanie a údržba je v záujme všetkých obyvateľov bytového domu.
tags: #mozu #byt #motocykle #v #spolocnych #priestoroch