Ilava - Mesto, kde sa nachádza najprísnejšie strážená slovenská väznica, sa opäť dostáva do pozornosti médií, a to nie vďaka pozitívnym správam. Tentoraz rezonuje prípad mladého väzňa, ktorý skončil v bdelej kóme po údajnom brutálnom zásahu dozorcov. Tento otrasný incident odhalil temné zákutia väzenského systému, kde sa prelínajú pochybenia, násilie a otázky o zodpovednosti, ktoré zanechávajú rodiny v neistote a spoločnosti v šoku.
Vzťahový konflikt ako spúšťač násilia
Príbeh sa začal rozvíjať v sobotu na nádvorí ilavskej väznice počas poludňajšej vychádzky. Podľa informácií denníka Sme, nežné city, ktoré si prejavovali dvaja väzni, sa stali spúšťačom hromadnej bitky, do ktorej sa zapojilo približne 12 odsúdených. Konflikt, ktorý sa podľa hovorcu rezortu spravodlivosti Petra Bublu "rozpútal v sobotu na nádvorí väznice, počas poludňajšej vychádzky", bol výsledkom "vzťahového konfliktu dvoch odsúdených". Bacharom sa podarilo situáciu dostať pod kontrolu približne za päť minút, no táto krátka doba stačila na to, aby sa účastníci bitky vážne zranili.
Ilavská väznica je známa tým, že v nej sú umiestňovaní najobávanejší kriminálnici, čo len zvyšuje napätie a potenciál pre násilné incidenty. Tento fakt však neospravedlňuje to, čo sa malo odohrať neskôr.
Mladík v kóme: Obvinenia voči dozorcom
Otrasný osud postihol 22-ročného Kamila Goral, ktorý je v súčasnosti v bdelej kóme po tom, ako mal byť dobodaný dozorcami v ilavskej väznici. Jeho matka, Tatiana Goralová, opisuje situáciu so slzami v očiach a nekonečnými otázkami. "Nielen v amerických filmoch, ale aj v skutočnom živote sa môže stať čosi také," hovorí s bolesťou v hlase. Jej syn, odsúdený za lúpež, mal byť po bitke, ktorú mali spôsobiť "hrdinovia zo Zboru väzenskej a justičnej stráže", prevezený do nemocnice.
Podľa matky, jej syn krátko pred vypršaním trestu vulgárne nadával dozorcom a údajne sa ich pokúsil napadnúť. "No mohli konať inak?! Veď poriadok musí byť. Oni ho urobili," ironicky poznamenáva matka, poukazujúc na paradox, že muži, ktorí mali ísť príkladom a viesť k náprave, takmer pripravili mladého muža o život.
Kamil Goral, ktorý nastúpil do väzenia ako 17-ročný, dostal za lúpež štyri a pol roka nepodmienečne. "Keď nastúpil do väzenia, mysleli sme si, a tak by to asi malo byť, že tam s ním budú pracovať, že mu pomôžu, že ho prevychovajú," hovorí Tatiana Goralová. Po štyroch rokoch a niekoľkých mesiacoch si mal odpykať zvyšok trestu, no namiesto polepšeného muža sa rodina dočkala jeho "dokaličeného tela takmer bez života".
"Nešťastná náhoda" alebo profesionálny zákrok?
Prvotné informácie, ktoré rodina dostala od riaditeľa väznice, boli šokujúco odlišné od neskoršieho oficiálneho vyjadrenia. Riaditeľ im údajne oznámil, že "traja odsúdení boli na vychádzke a môj syn vraj nešťastnou náhodou spadol. A že by bolo dobré, keby sme prišli." Po príchode do Ilavy však rodinu čakalo iné svedectvo. "Pán riaditeľ nám začal vysvetľovať, že náš syn je v trenčianskej nemocnici, v umelom spánku, lebo jeho stav je vážny. Keď sme tam prišli, hneď nám bolo jasné, že len tak spadnúť nemohol. Bol celý dobitý, tvár mal samú modrinu. Mal ju veľkú ako motorkársku helmu," opisuje pani Goralová.
Ostatní rodinní príslušníci potvrdzujú, že primár bol arogantný a dozorcovia im nechceli dovoliť fotografovať Kamila, ktorého strážili, akoby "im mal ujsť".
Hovorca Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž však neskôr predložil inú verziu udalostí. "Počas ukončenia vychádzky odsúdený opakovane neposlúchol výzvu službukonajúcich príslušníkov zboru, vulgárne sa vyjadroval a fyzicky napadol jedného z nich. Po márnej výzve, aby od svojho konania upustil, boli z dôvodu dosiahnutia účelu zákroku použité proti nemu hmaty, chvaty a údery sebaobrany, pri ktorých došlo k zraneniu odsúdeného." O žiadnom páde sa nezmienil. Táto verzia vyvoláva ďalšie otázky: Mohol sa odsúdený počas zákroku "naschvál hodiť na zem"? Alebo boli údery "v rámci profesionálneho zákroku"?
Operácia mozgu a nejasné zdravotné záznamy
Po niekoľkých dňoch bol Kamil Goral prevezený do nemocnice v Žiari nad Hronom, kde mu bol prerušený výkon trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov. V novembri sa však jeho stav zhoršil a musel byť prevezený do Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici na operáciu mozgu. Hoci zariadenie odmietlo poskytnúť konkrétne informácie o tom, čo sa Kamilovi stalo, hovorkyňa nemocnice potvrdila operáciu na neurochirurgickej klinike.
Rodina disponuje informáciami, ktoré naznačujú, že Kamil zrejme krvácal do mozgu. "V správe sme sa dočítali, že išlo o subdurálne krvácanie po úraze, ktorý utrpel po bližšie neurčenom páde na nešpecifikovanom mieste," krúti hlavou pani Tatiana. Táto formulácia v zdravotnej dokumentácii pripomína prvotnú verziu riaditeľa väznice o "nešťastnej náhode", čo naznačuje možnú snahu o ututlanie skutočných udalostí.
JEDEN DEŇ VO VÄZENÍ: Odsúdení nám ukázali cely, čo jedia, aj ako športujú
Vyšetrovanie a potenciálne krytie
Celú situáciu malo objasniť policajné vyšetrovanie. Avšak, polícia je prekvapivo neochotná poskytnúť akékoľvek základné informácie. "Ťažko povedať, čo presne muži zákona zisťujú," píše sa v článku. Vyšetrovanie sa údajne zaoberá "celým balíkom podozrení", vrátane možného trestného činu zo strany zraneného mladíka, ktorý mal útočiť na príslušníkov väzenskej stráže. Toto naznačuje možnosť, že vyšetrovanie by mohlo skončiť s obvinením väzňa, zatiaľ čo dozorcovia by sa vyhli zodpovednosti.
Článok poukazuje na to, že "odsúdení vždy ťahajú za kratší koniec" a že "slovenské väznice žijú svojím vlastným, nekontrolovateľným režimom". Dokazovanie pravdy spoza múrov týchto zariadení je podľa autora takmer nemožné, najmä ak "k zvláštnym udalostiam však akoby naschvál dochádzalo buď v priestoroch, kde kamery nie sú, alebo neboli práve zapnuté, či záznam už stihol niekto vymazať". V prípade Kamila Gorala sa podobná situácia udiala aj s kamerovými záznamami, ktoré údajne neukazujú celý priebeh zákroku.
Riaditeľ s pochybnou minulosťou
Vedenie ilavskej väznice prevzal v júni plukovník Róbert Mudronček, ktorý už v minulosti figuroval v kontroverzných prípadoch. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ho už počas svojho pôsobenia vo vláde Ivety Radičovej menovala do funkcie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. V tejto funkcii ho nechala napriek tomu, že v roku 2009 ako predseda umiestňovacej komisie v Dubnici nad Váhom nerešpektoval zamietavý psychologický posudok na väzňa Ľuboša Kračuníka. Odborník neodporúčal presun Kračuníka do miernejšieho zariadenia, pričom ho označil za dominantnú osobnosť s absenciou empatie a predpokladom agresivity. Mudronček napriek tomu presun odporučil, čo viedlo k tomu, že Kračuník, recidivista, sa nevrátil z mimoriadneho voľna a spáchal ďalšie trestné činy vrátane znásilnenia 14-ročného dievčaťa.
Ministerka Žitňanská vtedy nepovažovala tento incident za dostatočne závažný na odvolanie Mudrončeka z funkcie a zatiaľ neuvažuje ani o jeho odvolaní teraz, keď dozorcovia v jeho súčasnej väznici údajne dobili odsúdeného.
Útoky na rodinu a diskriminácia
Rodina zraneného väzňa musí okrem iného čeliť aj útokom internetových diskutérov, ktorí neváhajú s odsudzujúcimi komentármi. "Podľa nich si Kamil nič iné nezaslúžil. Veď je to obyčajný grázel," píše sa v článku. Matka Kamila vyjadruje zdesenie nad nenávisťou, ktorej čelí: "Nerozumiem tomu. Ako môžu byť ľudia takí zlí. Náš syn skončil pripútaný na lôžko, ktovie, či sa niekedy vôbec preberie, a my sa dočítame, že nielen jemu, ale aj nám prajú smrť."
Tatiana Goralová sa pýta: "O čo sú bachari, ktorí moje dieťa takto dobili, lepší ako tí, ktorých majú strážiť? Oni môžu všetko? Kto im dal na to právo? Môj syn urobil zlú vec, odsúdili ho a trest si išiel odpykať. Nedostal však trest smrti! Do väznice vstupoval mladý, zdravý a štát mi ho vrátil zmrzačeného a takmer bez života. Kto bude niesť za to zodpovednosť? Či len preto, že sme Rómovia, nikto?!" Táto otázka naznačuje možný rasový podtext celej kauzy, kde rodina cíti nielen nespravodlivosť, ale aj diskrimináciu.
Mzdové údaje a varovný príbeh o vzťahu bacharky a väzňa
Napriek závažnosti prípadu, článok uvádza aj informácie o mzdách väzenských dozorcov, ktoré sa pohybujú medzi 1 367 EUR a 4 633 EUR mesačne. Tieto údaje pôsobia v kontexte opísaných udalostí cynicky a neprimerane.
Článok tiež obsahuje odkaz na iný, zjavne súvisiaci príbeh: "Krásna bacharka sa zamilovala do násilníka vo väzení: Otehotnela, potom sa jej zrútil svet". Tento príbeh, aj keď sa zameriava na inú tému, podčiarkuje riziká a etické dilemy, ktoré sprevádzajú prácu v prostredí väzníc, kde sa môžu vytvárať nebezpečné vzťahy a kde sa hranice profesionality ľahko stierajú. V tomto prípade, bývalá bacharka Cherrie-Ann Austin-Saddingtonová mala sexuálny vzťah s väzňom obvineným zo znásilnenia, otehotnela s ním, prišla o dieťa a nakoniec ochrnula. Zistila, že bola manipulovaná, a jej príbeh slúži ako varovanie pred nebezpečenstvami, ktoré môžu vzísť z narušenia profesionálnych hraníc.
Prípad Kamila Gorala a súvislosti s ním naznačujú hlbšie problémy v slovenskom väzenskom systéme, ktoré si vyžadujú dôkladné prešetrenie a nápravu. Otázky o zodpovednosti, profesionalite a ľudskosti ostávajú nezodpovedané, zatiaľ čo rodina čaká na spravodlivosť a na to, či sa ich syn vôbec prebudí z kómy.