V dnešnej uponáhľanej dobe, kde nás médiá a spoločenské očakávania neustále formujú do podoby, ktorú od nás chcú, sa otázka "ako byť sám sebou" stáva kľúčovou. Mnohí z nás si počas života osvojili automatické postoje a reakcie, ktoré nám ani našim blízkym neprospievajú. Chceme vyhovieť každému, no zároveň môžeme byť sebeckí alebo príliš kritickí. Autor Koršunov vo svojej knihe nemilosrdne strháva masky a ilúzie, aby nás prinútil žiť a prejavovať sa autenticky. Táto kniha je nielen inšpiráciou, ale aj vhodným darčekom, ktorý obsahuje dostatok múdrych myšlienok otvárajúcich oči pre plnší život.
Autenticita: Viac než len fráza
Byť sám sebou, teda autentický, znamená nehanbiť sa za svoje pocity a myšlienky. Možno ich bude potrebné korigovať, ale sú naše a vypovedajú o nás. Niekedy ukazujú na to pekné, inokedy na negatíva, na ktorých môžeme pracovať. Jedna z najkrajších myšlienok o autenticite hovorí: „Buď tým, kým si a hovor, čo cítiš, pretože na tých, ktorým to vadí, nezáleží a tým, na ktorých záleží, to nevadí.“ Žiť autenticky je dôležitejšie, než sa zapáčiť niekomu, na kom nám v skutočnosti nezáleží a kto si neváži to, kým naozaj sme. Ak hráme rolu a nasadíme si masku, aj keď nás pochvália za túto rolu, nebudeme cítiť naplnenie, pretože to nie sme my. Cítime, že pochvala je povrchná, pretože nie je skutočná.
Filozofické korene autenticity
Pojem autenticita má svoje korene v rôznych filozofických a psychologických prúdoch. Jedným z hlavných prameňov je humanistická psychológia, ktorá vznikla v druhej polovici 20. storočia ako alternatíva k psychoanalýze a behaviorizmu. Tento smer vníma človeka celostne, kladie dôraz na hodnoty, kontinuitu a morálku v konaní, aby bol človek sám sebou.
Druhým prameňom je existencializmus, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne a rozmach zaznamenal vo Francúzsku. Zdôrazňuje jedinca, jeho skúsenosť a prežívanie. Človek koná slobodne a nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia, čo môže viesť k obavám, úzkosti a pocitu straty zmyslu života. Dôraz na človeka bol odpoveďou na neľudskosť vojny. Stopy tohto prúdu nachádzame aj v personalizme, filozofii života či fenomenológii.
Tretím významným prameňom je Abraham Harold Maslow, predstaviteľ humanizmu, ktorý vstúpil do psychológie s koncepciou pyramídy ľudských potrieb, kde na prvom mieste bola sebarealizácia.
Štvrtým prameňom je Carl Ransom Rogers, ďalší humanistický psychológ, ktorý kládol dôraz na vnímanie sveta očami jedinca, vcítenie sa do neho a reflektovanie jeho prežívania bez hodnotenia. Zdôrazňoval potrebu "ja" a zhodu medzi tým, čo sme prežili a ako sme to prežili.
Prečo sa strácame sami v sebe?
Túžime byť sami sebou, no pomerne rýchlo začneme hrať hry a nosiť masky. Kým malé dieťa je bezprostredné a dáva najavo svoje pocity bez ohľadu na následky, my sa bránime prejavu skutočných myšlienok a pocitov. Do istej miery je to pochopiteľné, pretože od dospelého človeka sa očakáva kultivované správanie.
Carl Rogers si všímal, že k nemu prichádzajú ľudia, ktorí prestali žiť svoj život a byť sami sebou. Hrali rôzne hry a nosili masky, čo narušilo ich rovnováhu, viedlo k úzkosti, frustrácii a hnevu. Jubileá, ocenenia či choroba nás nútia prehodnocovať život: "Stálo to za to? Čo by sme urobili inak?" Minulosť nezmeníme, ale môžeme zmeniť budúcnosť.
Obranné mechanizmy ako prekážka autenticity
Počas detstva a dospievania si okrem nosenia masiek osvojujeme aj rôzne obranné mechanizmy, ktoré nám majú pomôcť ochrániť sa pred zranením a úzkosťou. Hoci môžu byť v určitých situáciách užitočné, ich pravidelné používanie nás odvádza od autenticity. Budeme v defenzívnej polohe a prestaneme žiť normálny život.
Medzi obranné mechanizmy patria:
- Popieranie: Ignorovanie skutočnosti a jej pretváranie do prijateľnejšej podoby.
- Štiepenie: Vnímanie sveta čiernobielo, bez pochopenia odtieňov.
- Potlačenie: Nepripustenie si pravdy, ktorá je nám nepríjemná.
- Sublimácia: Presmerovanie myšlienok a konania do inej, prijateľnejšej oblasti.
- Projekcia: Premietanie vlastných nepríjemných vlastností a pocitov na druhých.
- Obviňovanie: Hľadanie vinníka mimo seba.
- Disociácia: Skresľovanie reality, strata vnímania okolia.
- Racionalizácia: Hľadanie logických zdôvodnení pre svoje správanie, ktoré je riadené pocitmi.
- Regresia: Návrat k menej náročným, detskejším formám správania.
- Expresia: Extrémne prežívanie situácie navonok.
- Presúvanie: Presmerovanie negatívnych pocitov na menej ohrozenú osobu.
- Reaktívna formácia: Prijatie role, ktorá je úplne opačná ako naša skutočná povaha.
Zrelými mechanizmami sú humor (aj čierny humor v absurdných situáciách) a identifikácia (opak projekcie, prijatie situácie).
Cesta k sebapoznaniu a sebarealizácii
Byť autentický znamená preberať opraty svojho života do vlastných rúk a byť zodpovedný sám za seba. Autentický človek vie, že neúspech je súčasťou života, poučí sa z neho a neberie ho osobne. Môže sa stať, že z pragmatických dôvodov nepovieme, čo si naozaj myslíme, ale to neznamená, že s daným názorom súhlasíme. Dôležité je, aby sa to nestalo naším zvykom z pohodlnosti.
Zlyhanie je úžasný učiteľ | Motivácia pre časy neistoty
Maslowova pyramída potrieb a autenticita
Abraham Maslow vo svojej pyramíde potrieb poukázal na to, že pre autenticitu a naplnenie potrebujeme naplniť základné potreby. Na samom vrchole pyramídy je sebarealizácia, ktorá sa neskôr zmenila na šťastie. Napĺňanie potrieb na jednotlivých úrovniach (fyziologické potreby, bezpečnosť, spolupatričnosť a láska, uznanie) by malo brať ohľad na to, kto sme. Ak sme sami sebou, robíme rozhodnutia dôležité pre nás, napĺňame svoje túžby a rozvíjame sa.
Eudaimonia a život v súlade so sebou
Aristoteles v 4. storočí pred n. l. prišiel s pojmom eudaimonia, ktorý doslova znamená "dobrý duch". Ide o koncepciu a životný štýl - žiť v súlade sám so sebou, v súlade s tým, čo je dobré pre nás, nie čo od nás chcú iní. Paradoxne, práve dôraz na to, aby sme boli sami sebou, vedie k naplneniu a šťastiu. Ak však na piedestál postavíme materiálne hodnoty, zážitky alebo honbu za šťastím, budeme cítiť prázdnotu.
Samota verzus osamelosť: Rozdiel, ktorý mení pohľad na život
Žijeme v dobe, keď sme takmer neustále online a obklopení ľuďmi, no napriek tomu sa často cítime sami. Je dôležité rozlišovať medzi osamelosťou a chvíľami strávenými v samote. Osamelosť je bolestivý pocit, ktorý môže nastať aj vtedy, keď sme obklopení ľuďmi, ak nám chýba skutočné prepojenie a pocit spolupatričnosti. Prejavuje sa pocitmi nedostatočnosti, odmietnutia či odcudzenia.
Naopak, samota je stav, keď zostávame sami z vlastného rozhodnutia. Je to úmyselné vyhradenie priestoru a času pre seba, bez pretvárky a snahy sa niekomu zavďačiť. V samote máme možnosť počúvať vlastné myšlienky a pocity, ktoré v bežnom ruchu zanikajú.
Ako prijať samotu a využiť ju pre rast
Mnohí sa samoty boja, pretože v nej na nich čakajú potlačené myšlienky a emócie - pochybnosti, obavy, ale aj nevyslovené túžby. V tomto tichu sa objavuje skutočné ja. Zvyknúť si na vlastnú prítomnosť vyžaduje čas. Často zapĺňame samotu prácou či zábavou, pretože čeliť sebe bez rozptýlenia znamená prevziať zodpovednosť za svoje pocity.
Keď prestaneme samotu vnímať ako nedostatok a začneme ju chápať ako voľbu, prestáva byť hrozbou. Samostatnosť neznamená sebestačnosť za každú cenu. Kto si rozumie, potrebuje menej vonkajších dôkazov o svojej hodnote. Kto si vie byť oporou, neviazne vo vzťahoch z potreby, ale z radosti.
Ako si osvojiť samotu:
- Spomalenie: Namiesto snahy doháňať, spomaľte. Pokojná chôdza či posedenie bez cieľa otvára priestor pre prítomnosť.
- Počúvanie bez slov: Sedieť v tichu, bez hudby a hluku. Len vnímať, čo sa odohráva vo vnútri.
- Písanie: Denník nie je len o veľkých zážitkoch, ale aj o malých pocitoch, ktoré inak zmiznú. Pomáha vyčistiť myseľ.
- Dovoliť si neprodukovať: V kultúre výkonu je ťažké len "byť". V samote nie je treba nič dokazovať ani sa ospravedlňovať.
- Hľadať rovnováhu v prírode: Príroda neposudzuje, netlačí ani nenúti. Len je a inšpiruje.
Čím lepšie zvláda človek byť sám, tým kvalitnejšie vzťahy zvyčajne vytvára. Vzťahy sa stávajú miestom výmeny, nie závislosti. Byť rád sám so sebou znamená poznať svoje hranice, vnímať svoje potreby a nebáť sa ich komunikovať.
Konkrétne kroky k žitiu autentického života
Byť sám sebou vo svete, ktorý sa nás neprestajne snaží urobiť niekým iným, je veľký úspech. Často sa musíme snažiť zapadnúť do kolektívu, rodiny či partnerského vzťahu, aby nás prijali. Do istej miery je prispôsobovanie sa nevyhnutné, ale nesmieme pri tom stratiť pojem o tom, kto vlastne sme.
Ako sa nestratiť v procese hľadania seba samého:
- Prijmite seba samotného aj s vlastnými nedokonalosťami: Prestaňte utekať pred vlastnou bolesťou a strachom. Pomenujte svoje chyby a hľadajte možnosti nápravy v sebe. Naučte sa odpúšťať sebe a potom aj druhým.
- Skúmajte a spoznávajte seba samých: Nájdite si čas na premýšľanie o svojom smerovaní a ceste. Občas sa utiahnite do samoty, vypnite mobil a sociálne siete a ponorte sa do seba.
- Dávajte viac otázok ako odpovedí: Namiesto toho, aby ste mali hneď na všetko odpovede, pýtajte sa. Nevadí, ak nebudete mať hneď adekvátne odpovede.
- Odovzdávajte svetu vlastné zážitky a informácie: To, čo ste zistili, naštudovali alebo prežili, môže byť pre iných cenné. Zdieľaním svojich myšlienok a skúseností sa o sebe dozviete viac.
- Viac počúvajte: Odhoďte pýchu a presvedčenie, že len vy všetko najlepšie viete. Počúvaním iných sa môžete veľa nového dozvedieť.
- Zmierte sa so svojimi nedostatkami: Namiesto venovania všetkej energie nedokonalostiam, sústreďte sa na svoje pozitíva. Urobte si z nedostatkov svoju prednosť.
- Usporiadajte si priority: Uvedomte si, čo je podstatné a čo nie. Keď si uvedomíte svoju podstatu, snažte sa zostať sami sebou. Tešte sa zo svojej individuality.
- Buďte sebavedomí: Rešpektujte, uznávajte a milujte seba samého napriek chybám a nedokonalostiam.
- Dovoľte niekomu, aby vás miloval takého, aký ste: To, že sa vám niečo nepodarí, neznamená, že nie ste hodní lásky.
- Prežite svoj život naplno: Využite svoj plný potenciál, nasledujte svoje srdce a rozum. Nikdy nie je neskoro stať sa osobou, ktorou ste sa mohli stať.
Byť sám sebou je proces, ktorý vyžaduje neustále úsilie, sebapoznanie a odvahu. Je to cesta k vnútornému pokoju, šťastiu a naplnenému životu. Nezabúdajte, že ste originál a máte jedinečnú úlohu v tomto svete.