Rozmýšľate nad založením živnosti popri zamestnaní? Táto možnosť je v súčasnosti čoraz populárnejšia, či už s cieľom privyrobiť si popri stabilnom zamestnaní, alebo ako odrazový mostík k plnohodnotnému podnikaniu. Je však nevyhnutné poznať právne predpisy, povinnosti a možné obmedzenia, aby ste sa vyhli nepríjemným prekvapeniam. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako funguje podnikanie na živnosť popri zamestnaní, ako sú riešené odvody a dane, a aké sú pravidlá pri práci pre viacero zamestnávateľov či agentúr.
Základné pravidlá pre zamestnancov a živnostníkov
V prvom rade je dôležité rozlišovať, či pracujete v štátnej sfére, alebo ste zamestnancom v súkromnej sfére. V prípade, ak ste zamestnancom v súkromnej sfére, žiaden všeobecný právny predpis vám nezakazuje začať svoju podnikateľskú činnosť. Musíte si ale dať pozor na to, v čom máte záujem podnikať. Ak by vaše podnikanie malo konkurenčný charakter vo vzťahu k vášmu zamestnávateľovi, tak v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce si musíte najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti. Zákonodarca daný paragraf široko koncipoval za účelom ochrany zamestnávateľa, preto je vhodné pre zachovanie dobrých vzťahov a zabezpečenie právnej istoty si vyžiadať súhlas od zamestnávateľa, samozrejme písomnou formou. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od vašej žiadosti, platí fikcia udelenia súhlasu. Treba mať na pamäti, že zamestnávateľ môže svoj súhlas, ktorý udelil, resp. fiktívny súhlas, odvolať z vážnych dôvodov a tým pádom budete mať povinnosť svoju podnikateľskú činnosť ukončiť.
Je nevyhnutné myslieť na to, že pri živnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa, aby vám vykonal ročné zúčtovanie, preto musíte podať daňové priznanie vy, a to na inom formulári (pôjde o Daňové priznanie FO typ B). Následne po podaní daňového priznania bude vašou povinnosťou jednorázovo odviesť daň. Pre správne určenie daňovej povinnosti budete musieť poznať svoj základ dane z príjmov. V závislosti od výšky zdaniteľných príjmov a základu dane, ktorá vám vyšla, budete platiť daň. Ak patríte do 1. daňovej kategórie (dosiahnete príjmy do 100 000 eur), vaša sadzba dane bude pre rok 2025 vo výške 15%. V prípade sadzieb 2. a 3. daňovej kategórie, kde sú sadzby vo výške 19% a 25%, je to o čosi komplikovanejšie.
Založenie živnosti: Jednoduché a dostupné
Založenie živnosti popri zamestnaní môžete jednoducho online z pohodlia domova. Stačí vyplniť jednoduchý online formulár a o všetko sa postará príslušná agentúra alebo živnostenský úrad. Založenie živnosti je najjednoduchší a najdostupnejší spôsob ako začať podnikať. Je jedno, či ide o pracovný pomer na celý pracovný úväzok alebo iba pracovný pomer uzavretý na kratší pracovný čas. Ak sa však zamestnanec rozhodol založiť si popri práci aj živnosť, mal by mať na pamäti jedno zásadné obmedzenie: podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Keďže táto formulácia umožňuje relatívne široký výklad, môžeme len odporúčať, aby sa zamestnanec ešte pred tým, ako sa rozhodne pre založenie živnosti, písomne vopred zamestnávateľa opýtal, či nemá nič proti.
Proces založenia živnosti je pomerne jednoduchý. V prvom rade je potrebné podať ohlásenie živnosti na príslušnom živnostenskom úrade. Na výber máte z rôznych typov živností: voľné, remeselné a viazané. Poplatky za ohlásenie živnosti sa líšia v závislosti od jej typu. Za voľnú živnosť zaplatíte 7 eur, za remeselnú alebo viazanú živnosť až 22 eur. V prípade listinného podania sú poplatky o niečo vyššie. Existuje však možnosť ušetriť na poplatkoch, napríklad prostredníctvom elektronického podania.
Daňovo-odvodové zaťaženie: Čo vás čaká?
Daňovo-odvodové zaťaženie bude závisieť od toho, ako sa vám bude dariť vo vašej podnikateľskej činnosti. Oproti bežnému živnostníkovi však máte výhodu v podobe odvodov do zdravotnej poisťovne. Na druhú stranu pri odvodoch do Sociálnej poisťovne sa na vás uplatňujú rovnaké pravidlá, ako pre bežného živnostníka.
Veľkou výhodou oproti bežným živnostníkom je platenie zdravotných odvodov. V prípade, ak ste zamestnancom, ktorý si založí živnosť v roku 2025, na začiatku nemáte povinnosť platiť mesačne preddavky na zdravotné odvody, nakoľko ich už platíte ako zamestnanec. Nasledujúci rok podáte daňové priznanie zo svojej podnikateľskej činnosti a z tohto vám zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie, výsledkom ktorého môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preto je vhodné zvážiť, aby ste si platili aj prvý rok preddavky na zdravotné poistenie, aby vás ročné zúčtovanie nemilo neprekvapilo. Výhodou pre vás je, že si môžete zvoliť platenie preddavkov aj v nižšej sume ako je nastavená pre bežného živnostníka, ktorý má povinnosť platiť preddavky hneď od začiatku svojej podnikateľskej činnosti v minimálnej výške 107,25,-€ pre rok 2025. Nasledujúci rok po podaní daňového priznania vám vznikne už aj povinnosť platiť mesačne zdravotné odvody. Ich výšku vám vypočíta zdravotná poisťovňa.
Aj keď začnete podnikať popri zamestnaní, nemáte povinnosť platiť v prvom roku podnikania sociálne odvody, rovnako ako bežný živnostník. To, či budete platiť sociálne odvody nasledujúci rok, alebo nie, bude závisieť od vašich príjmov zo živnosti za aktuálny rok. V prípade, ak váš príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vznikne vám povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. nasledujúceho roka (resp. od 1.10 ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania). Výšku samotných sociálnych odvodov určí Sociálna poisťovňa na základe vašich príjmov zo živnosti.
Podľa odborníka Petra Furmaníka, z hľadiska daní nie je rozdiel medzi živnosťou, ktorá je vykonávaná bez súčasného zamestnania a živnosťou vykonávanou popri existujúcom zamestnaní. Pri zdravotných odvodoch je situácia odlišná v tom, že živnostník, ktorý má súčasne zamestnanie aj živnosť, nie je povinný platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie z titulu podnikania. Je to tak preto, lebo takéto preddavky už platí z titulu svojho zamestnania (zamestnávateľ mu ich zráža zo mzdy). Skutočnosť, že takáto osoba nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie však neznamená, že nemusí platiť zdravotné poistenie vôbec. Naopak, tak ako z príjmov dosiahnutých ako živnostník, tak aj z príjmov dosiahnutých ako zamestnanec musí uhradiť zdravotné poistenie vo výške 14%, a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Toto zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania, ktoré živnostník/zamestnanec podal do konca marca. Zjednodušene, v ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie sa zo všetkých príjmov zo zamestnania aj zo živnosti za uplynulý rok spoločne vypočíta 14%-ný zdravotný odvod. Od tohto čísla sa potom odpočítajú preddavky na zdravotné odvody, ktoré osoba zaplatila ako zamestnanec. Kladný rozdiel sa jej vráti a záporný zasa musí doplatiť. Z tohto dôvodu môže byť živnosť popri zamestnaní výhodná napríklad pre tých, čo vykonávajú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní iba príležitostne, v malom rozsahu, prípadne vôbec. Otvorená živnosť ich mesačne nič nestojí (neplatí z nej žiadne preddavky) a ročné zúčtovanie zdravotných odvodov ich neprekvapí veľkým doplatkom. Ak však živnostník popri zamestnaní podniká „vo veľkom“ hneď od začiatku, dobrovoľné preddavky na zdravotné poistenie sa mu môžu neskôr hodiť.
Pochopenie dane zo samostatnej zárobkovej činnosti: Sprievodca pre nových samostatne zárobkovo činných osôb
Práca pre viacero zamestnávateľov alebo agentúr
Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov, no vie, aké podmienky pri tom musí splniť? Čo sa stane, ak bude zamestnanec popri pracovnom pomere zároveň podnikať? V súbežnom pracovnom pomere môže zamestnávateľ zamestnať zamestnanca na plný aj skrátený pracovný úväzok. Jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čiže je legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov. Zákonník práce však viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh práce - pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 Zákonníka práce). Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitý druh práce, nemôže uzatvoriť u toho istého zamestnávateľa ďalšiu pracovnú zmluvu na ten istý druh práce. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov.
V súvislosti s vyššie uvedeným musíme poukázať na ustanovenie § 42 ods. 6 Zákonníka práce, ktoré upravuje aj možnosť tzv. konkurenčnej doložky. Táto doložka obmedzuje zamestnanca v tom, aby po skončení pracovného pomeru po určitú dobu (najviac však 1 rok) vykonával činnosť, ktorá by mala k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. V takom prípade má zamestnanec nárok na primeranú náhradu od zamestnávateľa, ktorá nesmie byť nižšia ako jeho priemerný mesačný zárobok.
Ak sa rozhodnete pracovať pre dve agentúry pre jedného zamestnávateľa ako živnostník, je dôležité si uvedomiť, že ako živnostník sa považujete za fyzickú osobu podnikateľa. Zmluvy, ktoré uzatvárate s odberateľom, sú dohodami podľa obchodného alebo občianskeho zákonníka a nespravujú sa Zákonníkom práce. Pokiaľ v takejto dohode alebo zmluve nie je obmedzené, že živnostník môže pracovať len pre jedného odberateľa, živnostník môže poskytovať služby aj viacerým dodávateľom. Živnostník nemôže uzatvoriť s agentúrou alebo priamo so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce v zmysle ustanovenia § 226 Zákonníka práce, lebo Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby. Dohodu o vykonaní práce podľa ustanovení Zákonníka práce môže uzatvoriť len fyzická osoba zamestnanec so zamestnávateľom.
Príklad: Som živnostník a pracujem na dohodu o vykonaní práce pre jednu agentúru v XY. Mám ďalšiu ponuku z druhej agentúry pracovať pre toho istého zamestnávateľa v XY. Je možné, aby som pracoval na dohodu o vykonaní práce pre dve agentúry pre jedného zamestnávateľa ako živnostník? V tomto prípade, ak ste živnostník, môžete pracovať pre viacero agentúr alebo priamo pre zamestnávateľa, pokiaľ nie je vo vašej živnostenskej zmluve uvedené inak. Nemôžete však uzatvoriť dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce s dvoma agentúrami pre toho istého zamestnávateľa, pretože táto dohoda je určená pre zamestnancov.
Štátni zamestnanci a podnikanie
V prípade, ak ste zamestnancom v štátnej správe, platia pre vás prísnejšie pravidlá. Novela zákona č. 154/2025 Z. z., účinná od 1. októbra, priniesla zmenu vo všeobecnom zákaze štátnemu zamestnancovi popri služobnom pomere podnikať. Avšak, stále platia obmedzenia. Štátny zamestnanec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu jeho služobnej činnosti na ministerstve alebo v inej organizačnej zložke štátnej správy podobný charakter. Napríklad, štátny zamestnanec pracujúci v oblasti účtovníctva na ministerstve nemôže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť v oblasti účtovníctva. Zákon o štátnej službe je tak prísnejší než Zákonník práce.
Dôchodcovia a podnikanie
Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku). Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je ale špecifická tým, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (čiže v deň, kedy sa zamestnanec rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu). Avšak po priznaní penzie sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024). Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebudete platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu.
Podnikanie na živnosť popri zamestnaní ponúka flexibilitu a možnosť rozšírenia príjmov. Je však kľúčové poznať všetky pravidlá a povinnosti, aby ste sa vyhli prípadným komplikáciám. Pred založením živnosti sa vždy informujte o aktuálnych legislatívnych zmenách a v prípade nejasností sa obráťte na odborníkov.