Spoločník a konateľ v s.r.o.: Hlboký ponor do práv a povinností

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) predstavuje v slovenskom podnikateľskom prostredí obľúbenú formu podnikania. Avšak, ako pri každej právnej forme, aj tu sa skrývajú špecifické pravidlá a vzťahy, najmä pokiaľ ide o úlohy a práva spoločníkov a konateľov. Často sa stáva, že tieto dve funkcie zastáva jedna osoba, čo prináša so sebou nielen výhody, ale aj komplexné otázky týkajúce sa odmeňovania, zdanenia a odvodov. Tento článok sa ponorí do detailov právneho rámca, ktorý upravuje vzťah medzi spoločníkom a konateľom v s.r.o., a objasní, ako tieto pozície fungujú v praxi.

Základné rozlíšenie: Spoločník verzus konateľ

Predtým, ako sa pustíme do zložitejších aspektov, je kľúčové pochopiť základný rozdiel medzi spoločníkom a konateľom.

Spoločník: Vlastník podielu

Spoločník je osoba, ktorá firmu vlastní alebo v nej vlastní podiel. Týmto aktom sa stáva majiteľom alebo spolumajiteľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Založenie s.r.o. prebieha prostredníctvom spoločenskej zmluvy, alebo zakladateľskej listiny v prípade jediného spoločníka. Spoločník má základnú povinnosť splatiť svoj vklad do spoločnosti, ktorý musí byť minimálne 750 eur, a to najneskôr do piatich rokov od založenia, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Práve vkladom do spoločnosti sa spoločník stáva jej majiteľom.

Ilustračná fotografia znázorňujúca vlastníctvo podielov v spoločnosti

Konateľ: Štatutárny orgán

Konateľ, nazývaný tiež štatutárny orgán, je zodpovedný za riadenie spoločnosti a konanie v jej mene. Jeho právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť, podpisovať dokumenty a reprezentovať firmu navonok. Konatelia sú povinní konať v mene obchodnej spoločnosti v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle spoločníkov. Spoločnosť môže mať jedného alebo viacerých konateľov, pričom každý z nich je oprávnený konať samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Valné zhromaždenie menuje konateľov, ktorí nemusia byť nevyhnutne majiteľmi spoločnosti; môžu to byť aj iné fyzické osoby vybrané spoločníkmi.

Vzťah medzi spoločníkom a konateľom je jasne definovaný: spoločník je v hierarchii "nad" konateľom. Spoločník môže konateľa kedykoľvek odvolať, zatiaľ čo konateľ nemá takéto právo voči spoločníkovi.

Diagram zobrazujúci vzťah medzi spoločníkom a konateľom v s.r.o.

Možnosti odmeňovania a zdanenia pre spoločníka a konateľa

Situácia sa stáva zaujímavejšou, keď jedna osoba zastáva obe funkcie - je zároveň spoločníkom aj konateľom. V takom prípade má táto osoba viacero možností, ako si legálne zabezpečiť príjem zo svojej firmy.

1. Vyplácanie podielu na zisku (dividendy)

Ako spoločník má osoba zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti. Tento podiel na zisku, známy aj ako dividenda, podlieha po vyplatení zrážkovej dani vo výške 7 %. Spoločnosť musí najprv splniť zákonné podmienky, ako je doplnenie rezervného fondu, a následne valné zhromaždenie rozhodne o rozdelení zisku. Vyplatenie podielu na zisku je možné najskôr v zdaňovacom období nasledujúcom po tom, v ktorom spoločnosť zisk dosiahla.

2. Zamestnanie vo vlastnej s.r.o.

Druhou možnosťou je zamestnať sa vo vlastnej firme ako riadny zamestnanec. V tomto prípade sa na vzťah medzi spoločnosťou (zamestnávateľom) a spoločníkom/konateľom (zamestnancom) vzťahujú pravidlá Zákonníka práce. Ak ide o plný pracovný úväzok, mzda musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy. Spoločnosť musí zamestnanca prihlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a odvádzať zaňho príslušné odvody.

Ako funguje úročenie sporiaceho účtu?

3. Zmluva o výkone funkcie konateľa alebo mandátna zmluva

Častou praxou je uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo mandátnej zmluvy so spoločnosťou. Na základe týchto zmlúv si konateľ môže dohodnúť odmenu za výkon svojej funkcie. Táto odmena nie je považovaná za mzdu v zmysle Zákonníka práce, ale za odplatu podľa Obchodného zákonníka. Výška odmeny môže byť pravidelná (mesačná) alebo nepravidelná, a môže byť nastavená tak, aby sa minimalizovali platby na zdravotné a sociálne poistenie.

Dôležité aspekty zmluvy o výkone funkcie:

  • Písomná forma: Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí byť schválená valným zhromaždením alebo písomne všetkými spoločníkmi.
  • Bez nároku na odmenu: Zmluva môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu.
  • Nezávislá práca: Vzťah založený zmluvou o výkone funkcie alebo mandátnou zmluvou sa nepovažuje za závislú prácu podľa Zákonníka práce. Znaky ako vzťah nadriadenosti a podriadenosti tu absentujú, pretože spoločník nemôže sám sebe dávať príkazy v zmysle pracovného práva.

Ilustrácia znázorňujúca podpisovanie zmluvy

Odvody a minimálne platby: Nové pravidlá

Legislatíva týkajúca sa odvodov prešla v posledných rokoch viacerými zmenami, ktoré ovplyvňujú aj spoločníkov a konateľov.

Zdravotné odvody

Od januára platia prísnejšie pravidlá pri zdravotných odvodoch. Bol zavedený minimálny zdravotný odvod, ktorý sa v roku 2023 viaže na výšku životného minima. Pre rok 2023 predstavuje minimálny mesačný odvod 32,82 eura (14 % z 234,42 eura). V roku 2024 sa tento minimálny odvod zvýši na 264,20 eura, čo znamená mesačnú platbu minimálne 36,99 eura. Ak si konateľ alebo spoločník vypláca odmenu, musí dbať na to, aby táto odmena pokryla minimálny odvod, inak bude musieť doplácať v ročnom zúčtovaní. Zvýšenie odmeny na úroveň životného minima (235 eur v roku 2023) môže firme umožniť zahrnúť túto sumu do nákladov, čím sa zníži firemná daň.

Sociálne odvody a budúci dôchodok

Pre nárok na minimálny dôchodok je potrebné, aby konateľ platil odvody vo výške najmenej 24,1 % z priemernej mzdy. To znamená, že mesačná odmena konateľa by musela byť najmenej 300 eur, aby sa mu započítal rok pre účely dôchodku.

Špecifické prípady a potenciálne riziká

Jednoosobová s.r.o. a pracovná zmluva

V prípade jednoosobovej s.r.o., kde je spoločník zároveň konateľom, vzniká paradoxná situácia pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Judikatúra Najvyššieho súdu SR vylučuje, aby jedna fyzická osoba vystupovala ako zamestnávateľ aj zamestnanec súčasne. Preto platne uzatvoriť pracovnú zmluvu medzi firmou a jej jediným spoločníkom-konateľom nie je možné, nakoľko chýba princíp subordinácie - teda nemôže sám sebe dávať príkazy.

Napriek tomu, ak spoločník vykonáva pre s.r.o. aj inú prácu, ktorá nie je len riadiacou činnosťou, odporúča sa mať na túto činnosť uzatvorenú zmluvu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka (napr. nepomenovaná zmluva o spolupráci). Táto zmluva môže byť aj bezodplatná. Ak je však odplatná, príjem z nej sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti, vrátane odvodov.

Nelegálne zamestnávanie a pokuty

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní stanovuje pokuty za zamestnávanie osôb bez riadnej pracovnej zmluvy a prihlásenia do poisťovní. Pokuty môžu byť značné, od 2 000 eur až do 200 000 eur. Rizikové sú najmä prevádzky ako krčmy, reštaurácie či predajne, kde je kontrola zo strany Inšpektorátu práce pravdepodobnejšia.

Výnimka pre rodinných príslušníkov a študentov: Dlhé roky existuje výnimka pre príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ktorí vypomáhajú fyzickej osobe-podnikateľovi alebo od roku 2020 aj jednoosobovej s.r.o., ak sú zároveň dôchodkovo poistení alebo sú študentmi do 26 rokov. V takom prípade nejde o nelegálnu prácu.

Infografika zobrazujúca pokuty za nelegálne zamestnávanie

Prísnejšie regulované povolania

Existujú aj špecifické situácie, kde legislatíva vyžaduje, aby osoba vykonávajúca konkrétnu prácu pre s.r.o. bola v tejto firme výslovne zamestnaná na základe pracovnej zmluvy. Príkladom sú vodiči, kde zákon o organizácii pracovného času v doprave vyžaduje buď pracovný pomer, alebo aby licencia na prevádzkovanie cestnej dopravy znela na fyzickú osobu ako SZČO.

Zhrnutie možností odmeňovania

Pre spoločníka a konateľa v s.r.o. existuje viacero možností, ako si legálne vyplácať prostriedky z firmy:

  • Zamestnanec v s.r.o.: Uzatvorenie pracovnej zmluvy, vyplácanie mzdy a platenie štandardných odvodov.
  • Konateľ s odmenou: Uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy, vyplácanie odmeny a platenie odvody z tejto odmeny.
  • Podiel na zisku (dividenda): Vyplatenie zisku po splnení zákonných podmienok, zdanenie 7 % zrážkovou daňou.
  • Bez odmeny: V niektorých prípadoch môže spoločník vykonávať prácu pre firmu bez nároku na priamu odmenu, pričom jeho odmenou je následný zisk z podnikania.

Voľba optimálneho modelu závisí od špecifík podnikania, cieľov a individuálnej situácie každého podnikateľa. Dôležité je však vždy konať v súlade so zákonom a vyhnúť sa potenciálnym rizikám spojeným s nelegálnym zamestnávaním či nesprávnym nastavením odmeňovania.

tags: #mozem #byt #zamestnany #a #mat #sro